Prudko som vstala keď sa ozvalo bruško.Zora len nevinne sa na mňa pozrela unavená a ja som sa len na ňu usmiala a pohladila ju.Pomaly som dole zliezla aby ma nebolela noha a Zora za mnou.Keď som si chystala raňajky ozvalo sa klopanie na dvere.Okamžite som išla otvoriť a bol tam Bill, ktorý lapal po dychu ako behal.Otvorila som dvere a pustila ho dnu aby si sadol.On tak urobil a začal: ,,Mala si pravdu Annamária... náš vrah ich zavraždil nedávno, vyšetrovali sme toho šaša a on nič iné nevravel len, citujem : "Nikdy ho nedostaneš živého..." a to opakoval dookola."povedal Bill a mne prebehol mráz po chrbte.

,,Čože ?!"zvrieskla som a vybehla von do lesa a mierila ku kolotoči.Skryli Timiho telo, ako to mohli urobiť ? Prečo ? Čo keď Timi po tých rokoch ešte žije ?! Ako to, že som ho nemohla nájsť ?! Nič nedáva zmysel, len to, že sme tie deti mohli zachrániť... Bill utekal za mnou a ja som len zdesene rozmýšľala čo ďalej.Bude si ma Timi pamätať ? Horšie bude ak zistím, že ho nedávno zavraždili.Ako mi to mohli urobiť ?! Konečne som bola pri kolotoči, bola tam páska s tým, že je tam zákaz vstupu.Podliezla som pod ne a prehľadávala miesta okolo kolotoča.Prehľadávala som miesta kde mi niečo nevyhovovalo a len rozmýšľala nad tým kde ho skryli.

,,Timi !" vrieskala som aby som počula aspoň niečo a nehľadala ako zmyslov zbavená ale neriešila som to.Hľadala som Timiho po 7 rokoch.Bill mi pomáhal s hľadaním no nikde nikoho.Nakoniec som si kľakla a pustila sa do plaču. ,,Kde si ? Timi..."šepkala som a spustil sa mi vodopád sĺz.Bill ma začal upokojovať keď som počula pokazenú nahrávku smiechu.Postavila som sa a Bill so mnou a nasledovali sme zvuk smiechu, ktorý sa zasekával.Išiel zo zadu Carousela.Bola tam špinavá bábika a na nej špinavá obálka s mojím menom.Vzala som ju a pomaly otvorila.Bola celkom ťažká a preto ma o viac zdesilo.Len čo som ju otvorila a vybrala z nej nechutnú vec zvrieskla som a odhodila na zem.Skryla som sa za Billa a šepkala: ,,Bill... povedz, že to nie je Timiho prst ! Povedz to !" keď som sledovala krvavý prst, ktorý skončil na zemi.

,,To ti nesľubujem Anna... musíme to preveriť a ja ti potom poviem ale dúfam, že to nie je Timiho."povedal keď sa statočne postavil predo mňa a vzal do igelitového sáčku prst.Odišli sme na policajnú stanicu a dali to do laboratória.Bill mňa odviezol domov a ja som mu poďakovala.Sadla som si za kuchynský stôl a rozmýšľala aká bude moja reakcia keď zistím, že to je Timiho prst.Prst vyzeral ako keby ho malo 12 ročné dieťa, takže bolo veľmi veľká šanca, že Timi žije no bez prsta.Nedalo sa zvládnuť len to pomyslenie no musela som sa s tým nejako zmieriť.Preto som si išla ľahnúť.Na druhý deň znova k nám prišiel Bill.

,,Čo ste zistili Bill ?"opýtala som sa smutne.

Bill si smutne vzdychol a ja som vedela, že moje obavy sa vyplnili no aj tak povedal s ľútosťou v hlase: ,,Je to prst tvojho Timiho..." a mne sa začali kutáľať ďalšie slzy po tvári.

,,Prečo ? Prečo sa nám to deje ? Prečo to ľudia robia ? Prečo im to robí až tak dobre ? Veď všetci by sme mohli skončiť na jednom mieste kde by bolo všetkým skvele a boli by šťastný..."vravela som Billimu a on radšej klopil zrak a tiež sa netváril nadšene, veď prečo by mal ?

,,Nemôžeme nájsť Timiho... našu poslednú a pravdepodobne živú obeť prípadu.Potrebujeme ho aby sme zneškodnili všetkých vrahov aby už nikomu aspoň títo neublížili..."povedal a postavil sa na odchod.

,,Zajtra vám prídem pomôcť Bill."povedala som a odprevadila ho von.Prešiel deň a ja som sa konečne uložila na spánok po katastrofálnom dni.

(Konečne ďalšia kapitola, mrzí ma, že som nepísala ale bola som na lyžiarskom kurze a nemala som mobil a ani internet takže som nemala ako ale už som tu no :D Vaša RoseWolf1 ;)  )