5.Kapitola

Šokujúco čo sme objavili som pozerala do blba a sedela na kameni.Je tam Timi... mŕtvi... vytiahnú ho mŕtveho... nechcem ho vidieť mŕtveho... to radšej umriem s ním... vravela som si a po tvári mi tiekla jedna slza ale hneď som si ju zotrela aby ma nikto nevidel.Podišiel ku mne ten policajt, s ktorým sme objavili mŕtvoly.Teda, len ten zápach.Volal sa Bill ako mi prezradil.Pozrela som sa naňho a len sa krivo usmiala. ,,Ako to vyzerá ?"opýtala som sa keď si ku mne čupol.

,,Máme v zozname toho Timiho, že patrí k strateným, no jeho mŕtvolu nenašli..."povedal.Znamená to, že žije ?! To nie je možné... je to celých 7 rokov, nemohla som si ho len tak nevšimnúť... to predsa nedáva ani zmysel...

,,Čo tým chcete povedať ?"opýtala som sa s hrôzou v tvári.

,,Nič, len že nie je tu.Ale nie som si istý či žije.Mrzí ma to."povedal a pokúsil sa o úsmev.

,,Ahh... neviem či by som zvládla to, že žije... Nemyslím to tak, že mu prajem smrť ale nezvládla by som to, že celých 7 rokov bol na žive a ja som si ho nevšimla."povedala som smutne a radšej sklonila hlavu.On len vzdychol a postavil sa.

,,Chceš sa tam pozrieť ?"opýtal sa Bill.Pozrela som sa naňho a vstala.

,,Ak sa nepozvracám."povedala som a išla tam.Viedli tam schody pod zem a boli tam mŕtve deti.Obesené, ležiace na zemi s prázdnymi očnými jamkami, niektoré nemali niektoré končatiny, spolu tam ich bolo naozaj len 34 a bola som rada, že som nevidela Timiho.Bol tam ešte horší zápach než hore.No trápila ma jedna vec.Ako to, že po 7 rokoch nie sú z nich kostry ?

,,Bill ? Prečo nie sú z nim kostry ?"opýtala som sa ho a on sa zamyslel nad tým.

,,To ma nenapadlo... Možno, že keď sú tu dole tak sem tečie z vrchu voda a ich zavlažuje."dotkla som sa jednej mŕtvoly povrchom dlane a nebola vlhká.Bolo to dievčatko a malo okolo 9 rokov.

,,Aj to dievčatko vyzerá staršie a to sa udialo naposledy pred 7 rokmi..."vravela som mu a zamrazila ma myšlienka, ne ktorú som sa zamyslela. ,,Únosca ich musel zabiť tohto roka..."povedala som mohutným hlasom a pozrela sa na zdeseného Billiho.

,,Ako to ? Používali sme všetky možnosti.Hlavne psov."povedal.

,,No veď práve.Psy boli pravdepodobne vycvičené na hľadanie mŕtvol a nie na hľadanie ich keď boli ešte nažive, alebo únosca ich ukryl niekam inam."povedala som a otočila som sa k východu a Bill išiel za mnou.Bill povedal všetko hlavnému vyšetrovateľovi a on len ho sledoval s prekvapeným výrazom.Hlavný vyšetrovateľ na mňa pozrel a mňa napadlo, že ma bude podozrievať z vraždy.On sa len usmial a mne spadol zo srdca kameň.Neskôr som išla domov a Bill ma radšej odprevadil.Noha ma stále bolela no nejako som to prežila.Nakŕmila som Zoru a len som si s ňou ľahla do postele a zaspala.


(Ospravedlňujem sa, že je také krátke =( ale vôbec nestiham písať =/ mrzí ma to ale ta tak mi vychádza    =( tak dúfam, že aspň táto časť stačí =/ Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top