4.Kapitola
Zobudila som sa s šteniatkom vedľa mňa a s obväzom na stehne.Poriadne to bolelo no nejako som to zvládla.Nejako som sa už dotrepala dole do kuchyne so šteniatkom v pätách.Nakrmila som ju a potom som sa najedla ja.*Nemôžem to tak nechať... * vravela som si v duchu.Pozrela som sa na napapané šteniatko, ktoré na mňa vrtelo s chvostíkom.Usmiala som sa naňho a vzala na ruky a povedala: ,,Ty si taká rozkošná Zora... dúfam že aspoň ty zostaneš so mnou..."a vytrela som si do nej slzu.Až teraz som si všimla, že je celá čierna ale bruško má po celej dolnej dĺžke biele a preto vyzerá nádherne.Počula som klopanie na dvere. ,,Už idem !"zakričala som a pustila na zem šteniatko tak aby sa jej nič nestalo.Pomaly som tam odskákala.Otvorila som dvere a tvárou sa ku mne otočil vysoký muž okolo 30 rokov, mal jemné rysy, havranie vlasy a hnedé oči.Bol oblečený ako policajt a hneď ukázal svoj preukaz policajta a povedal: ,,Som od polície.Vyšetrujem záhady a poslali ma aby som si prehovoril s AnnouMáriou."povedal a mňa zamrazilo.
,,T-to budem ja."povedala som roztraseným hlasom a pustila ho dnu a zaviedla do kuchyne. ,,Dáte si kávu ? Čaj ?"opýtala som sa.On len pokýval hlavou na znak, že nič nechce a posadil sa.
,,Včera nám bolo ohlasené, že si bola včera v lese a napadol ťa... šašo ?"vravel a ja som zatiaľ vzala na ruky Zoru a posadila sa.Keď dohovoril pokývala som hlavou na znak, že má pravdu. ,,Zapichol ti nôž do stehna.Je to tak ?"opýtal sa no nemusela som odpovedať keď si všimol moje stehno. ,,Chcem vedieť čo sa presnejšie stalo.Tento prípad sme už riešili skôr ale nepodarilo sa nám ho vyriešiť."povedal skleslo a vo mne začala vrieť zlosť.Sklonila som hlavu a zašepkala: ,,Neviem čo je na tom také zložité.Tridsať päť detí... je to až také ťažké ich nájsť ? Je to len vaša lenivosť a neschopnosť.Medzi tými deťmi bol môj najlepší kamarát Timotej, bol tridsiata piata obeť a potom krádeže detí prestali."a pozrela som sa naňho so slzami po tvári.On na mňa zdesene pozrel a chcel sa mi ospravedlniť ale ja som ho predbehla: ,,Preč z tohto domu určite nájdete."a postavila sa.
,,Počkaj ! Chcem vedieť čo sa vtedy včera stalo a získať ako pokračujú jeho kolegovia..."povedal ale ja som ho prerušila.
,,Na to ste mali celých 7 rokov."povedala som a ukázala prstom na dvere.
Zasmial sa a povedal: ,,Je to smiešne počúvať príkazy malého dieťaťa.Naozaj potrebujem tie informácie aby sme konečne uzavreli tento prípad a chcem ti pomôcť nájsť pravdepodobne mŕtve dieťa Timiho..."
,,Mŕtveho ?!"zvrieskla som a počula som vŕzgot schodov.
,,Anna, čo sa to tu deje ?" opýtal sa otec keď vošiel do kuchyne.
,,Dobré ráno, som od polície na vyriešenie záhad a potrebujem aby nám vaša dcéra poskytla informácie na vyriešenie tejto záhady, ktorú riešime už..."začal policajt no otec ho predbehol.Asi je to dedičné keď ho predbehujeme.
,,Celých sedem rokov no už pred troma týždňami ste to uzavreli lebo ste tie deti nenašli.Potrebujete ešte niečo okrem toho ?"opýtal sa podráždene otec.
,,Nie... aspoň pokiaľ myslím lebo iné informácie mi neposkytli aké mám urobiť."povedal a postavil sa.
Otec vzdychol a povedal mi: ,,Prosím povedz mu ich nech sa zbavím toho utrpenia."
Kývla som a pustila na zem Zoru a začala ťahať policajta za rukáv nech ma nasleduje von.Ja som len trocha krivkala a snažila sa dať pozor aby som sa nepotkla.Zaviedla som ho pred les a ukázala prstom na miesto odkiaľ za išiel zvuk nahrávky plačúceho dieťaťa. ,,Zlákal ma na nahrávku plačúceho dieťaťa.Potom ma sem napadol nožom a potom išiel na mňa s poriadným a hrubým konárom ale zachránil ma pes poľovníka a kamaráta môjho otca, potom ho poľovník tri krát postrelil uspávacími šípkami a nakoniec mňa odviezol do nemocnice a šaša k vám na políciu."povedala som a pozrela sa naňho. ,,Chcete tam ísť ? Myslím ďalej do lesa.Chcela by som nájsť ten kolotoč."dokončila som a on na mňa pozrel s vystrašenou tvárou.Ja som sa len trocha usmiala a išla hlbšie do lesa.
,,Nie je dobrý nápad tam ísť A..."nedopovedal lebo ja som sa už rozhodla.Rozbehol sa za mnou a išiel vedľa mňa. ,,Cesta ku kolotočom nebola ťažká, viedla sem, potom doprava a stále rovno."hovorila som mu a keď som našla na strome vyrytý nejaký znak zabočila som doprava.Chvíľu sme išli rovno no nakoniec sme mali pred sebou lúku, na ktorej sa konali kolotoče.Carousel tam stále stál... a všetky vozidlá na ňom boli poškodené okrem Belli.Tá bola rovnaká ako vtedy.Okrem Carousela tam už žiaden iný kolotoč nebol. ,,Tu sa strácali deti, na tom kolotoči."povedala som a ukázala na Carousel.Policajt na mňa pozrel a ja naňho.Pomaly som odkráčala k kolotoči a pohladila Bellu. ,,To sú časy, že ? Ja som ti vravela, že sa jedného dňa od toho posledného stretneme."povedala som jej do ucha a objala ju.
,,To je tvoja obľúbená postava ?"opýtal sa ma policajt a ja som len kývla na súhlas.
,,Ona má jedno tajomstvo so mnou... kto si na ňu sadne okrem mňa je prekliatý.No neviem či to funguje.No jedno je isté, deti podľa mňa ukrývajú tu."povedala som a išla do zadnej časti Carousela.Uprostred toho stĺpca som sa zahľadela viac a pomaly som začala dávať dole farby aké tam zostali.Policajt mi prišiel pomôcť a nakoniec sme objavili dvere.Pozrela som sa na policajta a on len na prázdno polkol.Ja som pomaly otvorila dvere a do nás vrazil poriadny zápach... zápach mŕtvol.Obaja sme sa rozkašľali a on si začal vyťahovať mobil a vytáčať číslo na posily.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top