Cestu nazad prekonal v rekordnom čase a ešte udýchaný rozrazil dvere na hostinci, kde sa Devlon s ostatnými očividne dobre bavil. Pridali sa k nim aj ďalší vojaci a miestnosť praskala vo švíkoch. Hudobníci hrali veselé piesne a alkohol tiekol prúdom. Podnapité hlasy sa prekrikovali a dožadovali pozornosti alebo ďalšieho pohárika.

Celý hostinec tvorila jedna podlhovastá miestnosť, z ktorej viedli dvoje dvere. Jedny do kuchyne a tie druhé k nevábne páchnucim toaletám. Hneď vedľa výčapu sa nachádzal maličký parket, kde sa pár podnapitých maníkov potácalo do rytmu hudby. Okolo nich sa točili a zvŕtali sporo odeté ženy, ktoré vám za pár drobných vyplnili všetky priania.

V tom najodľahlejšom kúte za ťažkým červeným závesom so zlatými vzormi sa skrývali ešte jedny dvere. Pred nimi postával postarší urastený chlapík, ktorý ich mal za úlohu chrániť pre neželanými návštevníkmi. Podľa miestnych klebiet sa tam nachádzal salónik pre prominentných zákazníkov. Pravdou však bolo, že sa tam tajne schádzali tí najhorší grázli z celého mesta. Ak ste hľadali niečo nelegálne, boli ste na správnom mieste.

Wylan si spokojne vydýchol nikto si jeho neskorého príchodu nevšimol, tak ako predpokladal. Nepripojil sa však k ostatným vojakom, práve naopak - vyhliadol si jediný prázdny stôl určený pre dvoch a zamieril k nemu. K jeho veľkej smole sa nachádzal v blízkosti záchodov, čo vysvetľovalo prečo ho nikto iný nechcel. Zhnusene nakrčil nos, z toho smradu sa mu robilo zle, ale rozhodol sa to vydržať a dýchal radšej ústami. Nechápal k čomu vlastne slúžia tie toalety, keď aj tak väčšina zákazníkov robila svoju potrebu vonku.

Ešte sa ani nestihol posadiť a už sa švárna deva s bujným poprsím spytovala čo mu môže priniesť. Objednal si nealkoholický nápoj, z čoho jej prekvapene vyletelo hore obočie. Už-už sa jej chystal ozrejmiť, že niekto ich predsa bude musieť odniesť domov, ale nakoniec nad tým len mávol rukou. Byť za čudáka mu nevadilo, práve naopak už si zvykol a táto rola mu náramne sedela.

Nikto z nich si nevšimol tmavú siluetu muža zahalenú v ťažkom čiernom plášti, ktorý ich spoza okna nenápadne sledoval. Keď už videl dosť nenáhlivo sa zvrtol na opätku a splynul s tmou. Ešte sa zastavil v sirotinci a z útrob toho prekliateho stromu vylovil ďalší dar od toho hlupáka. Najradšej by ho spálil alebo ešte lepšie celý park aj sirotinec. Chvíľu sa s tou myšlienkou pohrával než ju nakoniec zavrhol ako príliš riskantnú. Už to nepotrvá dlho, ubezpečoval sám seba v duchu predtým, než sa znovu stratil v tme.

* * *

Keď sa konečne Wylanovi podarilo presvedčiť chlapov, že nastal čas na návrat domov začínalo práve svitať. Východ slnka sfarbil horizont do krásnych odtieňov ružovej a červenej farby. Aj počasie sa cez noc umúdrilo a prestalo pršať, hoc to ešte včera vyzeralo inak. Mesto sa prebúdzalo zo spánku a ulicami hrkotali prvé povozy, ktoré sa ponáhľali so zásobami do miestnych obchodov.

Cítil sa ako pastier, ktorý zaháňa zatúlané ovečky naspäť do ohrady. Keď už všetkých nahnal do jednej skupiny – nejaký ožrala sa znovu odpojil od stáda a celý proces začal odznova. Postupovali vpred slimačím tempom a cesta sa zdala byť nekonečná. Z každej strany podopieral jedného chlapa a aby toho nebolo málo, ešte aj svojimi schopnosťami istil ďalších, ktorým sa nebezpečne motali nohy.

Devlon sa tiež snažil pomáhať i keď ešte ani on nebol úplne triezvy. Vďaka svojmu daru liečenia bol schopný sebe aj ostatným znížiť vysoké promile alkoholu v krvi. V súťažiach typu - kto zvládne vypiť viac, ho bolo takmer nemožné poraziť. Konkurencia bola síce vysoká, ale on s prehľadom vyhral aj nad najväčšími opilcami a slušne si tým privyrábal.

Pomaly sa blížili k bráne a Wylan sa snažil utíšiť chlapov, aby nerobili taký randál. Ale tí jeho prosby ignorovali a ďalej si pospevovali hostinské odrhovačky, alebo si zbytočne nahlas vymieňali zážitky z minulej noci s tou či onou slečnou.

Problémy nastali hneď po príchode do kasární, kde už na nich čakal veliteľ spolu so svojimi pätolizačmi. Nepekne sa na nich mračil, z čoho bolo zrejmé, že je nahnevaný. Nanešťastie nevyzeral, tak hrozivo ako si myslel, ale naopak komicky. Pretože sa mu pri tejto grimase spojilo obočie do jednej hrubej linky. Po jeho pravici sebavedomo postával známy chalanisko s veľkou hrčou na hlave a škodoradostne sa šklebil.

„Čo sa ti stalo? To muselo poriadne bolieť," neodpustil si Wylan podpichnutie pri spomienke na včerajší večer. Trafil ho poriadnym šutrom a chlapec mohol byť rád, že tú hlavu nemá rozbitú. Urobil pár krokov vpred a ruku drzo položil na inkriminované miesto, pričom zatlačil viac, ako bolo treba.

Reakcia sa dostavila takmer okamžite. Pri jeho dotyku sa chlapec bolestivo zaškaredil a z tváre mu zmizol úsmev, ktorý vystriedal nenávistný pohľad. Tak predsa len si pamätal, čo sa mu stalo. Odpovedi sa však Wylan nedočkal, zato to chvíľu vyzeralo, že mu chalan jednu vrazí. Veliteľ zrejme vycítil k čomu sa schyľuje a rázne ich uťal.

Chlapi sa netrpezlivo mrvili, už ich nebavilo nečinne postávať na chodbe. Po prebdenej noci boli zrelí tak akurát do postele. Hundrali si popod nos, že predsa majú voľno, pri ktorom si môžu robiť čo chcú, a teda aj chľastať.

„S ľútosťou vám musím oznámiť," začal veliteľ svoju reč a snažil sa ich prekričať. Po krátkej prestávke, keď konečne všetci zmĺkli a venovali mu plnú pozornosť, pokračoval. „Na západe sa Gahurgom podarilo prekonať našu obranu, pričom vyvraždili takmer celú jednotku." toto vyhlásenie spustilo novú vlnu otázok a nevôle, keďže vojaci tušili, kam to celé smeruje. Veliteľ len zodvihol ruku, čím im dal jasne najavo, že ešte neskončil a majú byť ticho.

„Musíte ich zastaviť skôr, ako sa im podarí dostať k hradbám mesta. Choďte sa nachystať o hodinu vyrazíte. Nemusíte sa obávať, už sme podnikli patričné kroky, aby vás čo najskôr prišli vystriedať iní," dokončil veliteľ rozkazy a okamžite sa strhol ďalší povyk.

„Kto nás akože vystrieda?! Všetci dobre vieme, že vám chýbajú muži," vyzvedal jeden z odvážlivcov a ostatní súhlasne prikyvovali hlavami. Od veliteľa si vyslúžil vražedný pohľad, ktorý bol varovaním aj pre ostatných, že nabudúce nebude tak zhovievavý a udelí im rovno trest.

„Áno, situácia je kritická a doba je zlá, ale pevne verím, že to spoločne zvládneme," skúšal ich povzbudiť veliteľ, ale nikoho tým nepresvedčil. „V Sirotinci to našťastie chápu a súcitia s nami, preto súhlasili s tým, že tento rok pošlú svojich zverencov o čosi skôr, ako býva zvykom." bez ďalších rečí rázne odkráčal a jeho nohsledi ho nasledovali ako verní psi.

Wylan, ktorý to doteraz len mlčky sledoval s očividným nezáujmom, nemohol uveriť vlastným ušiam a mal pocit, že sa mu to len sníva. Znamená to, že aj dievčatá odvedú skôr do bordelov?! Pýtal sa sám seba a zúfalo sa snažil vymyslieť nejakú dobrú výhovorku, aby nemusel odísť s ostatnými na západ.

Vedel, že sa púšťa do vopred prehratej bitky, ale i tak sa vydal po stopách veliteľa. Musel to aspoň skúsiť, inak by si to nikdy neodpustil. Nemohol dovoliť, aby Juniper skončila vo vykričanom dome...