„Keď chceš, tú päťku mi môžeš dať aj teraz." uškrnula sa a natiahla ruku s dlaňou nahor, no ja som ju len so zdvihnutým obočím odignorovala.

„Mraky neveštia vždy búrku. A dážď je neškodný."

„Ak ho nie je priveľa." doplnila, no následne sa jej rozšírili oči, rovnako ako aj jej úsmev, div jej netiekli sliny, „Stormy pozri, dnes sú na obed palacinky!"

To bohate stačilo a už ma ťahala za ruku do jedálne, kde sme sa cez veľkú prestávku stretávali. Za presklenou stenou bolo vidno jedáleň žiakov.

Študenti si už jedna radosť vysedávali a klebetili, iní venovali pozornosť výhradne palacinkám. Asi tak, ako o pár minút Jasmine, keď sme už sedeli za stolom. S chuťou si odhryzla veľký kus palacinky a spokojne zamrmlala.

„Prosím ťa nemlaskaj." napomenula som ju podráždene, pretože som to nemala rada, „A jedz normálne. Azda si myslíš, že chalani letia na rozotretý mejkap a čokoládou na líci?"

Ľúbila som do nej rýpať, čo tiež nemala veľmi v láske, ale napokon uznala, že by sa mohla trošku kontrolovať. Aspoň trošku. Napichla som si na vidličku svoj kúsok palacinky a za ním nasledovali ďalšie.

„Je tu voľno?" ozval sa chlapčenský hlas. Zdvihla som hlavu a prikývla, keď sa na mňa dvaja z nich uškrnuli. Boli to chalani z Éčky. Jeden bol ten, čo cez hodinu sledoval dianie za oknom zo zadnej lavice a druhý, čo nám oznámil zastupovanie.

„Ehm, čokoláda." šepla Jasmine a pobavene sa zachychotala. Vypleštila som oči a s lícami nadutými ako škrečok som na ňu pozrela.

„Kde?"

„Na brade." zabávala sa ďalej a keď som si ju zotrela, vedela som, že ďalšia cesta povedie na wécka.

„Karma je sviňa, zlato." zašepkala mi do ucha s chichúňaním.

„Ježišikriste." zastonala som.

„No nie je zlatý?" zaspievala mi Jasmine pri uchu a displej telefónu otočila našim smerom.

„Trávila si u neho víkend?" opýtala sa Hanna, „Ten husky je tak zlatučký!"

Vzala som si mobil aby som si prezrela fotku lepšie. Bol na nej Jasminin priateľ Jacob. Mal hnedé vlasy s ryšavými odleskami a nevýrazné hnedé oči. Jeho charakteristickým prvkom, alebo skôr základným prvkom podľa čoho som ho spoznala bol trochu širší noc a tunel v uchu, že by sa cezeň prepchala ceruzka. Zvykne si tam zastrčiť cigaretu. No inak je to ozaj sympatický chalan. S Jasmine sa spoznali v prvom ročníku, aj keď už v devine k sebe mali. Teraz to už ťahajú pomaly druhý rok. Jacob neprešiel na našu školu, ale šiel na inú s technickým odborom. Naša mala zameranie na obchod a podnikanie. Je to rozšírený druh škôl a taktiež je po ňom vysoký dopyt. Aby sa nepovedalo, že naša škola je špeciálna tým, že tvorí zo základnou školou jeden komplex, zároveň patrila medzi výberové školy a dosahovala výborné miesta v štatistickom hodnotení štátnych škôl.

„Ako sa volá nový prírastok?" opýtala som sa s úsmevom a vrátila jej telefón.

„Alby. Je strašne zlatý. A huňatý."

„No nehovor." prehovorila som s ironickým podtónom a s hraným zaskočením. Zaksichtila sa a ja som s úsmevom obrátila tvár do otvoreného okna. Zdvihol sa nepríjemný chladivý vietor a vo vzduchu bolo cítiť vôňu dažďa, i keď bolo ešte všetko suché.

Možno by som nejakú tú búrku aj privítala. Vždy som sa na ne rada dívala. No táto by ma stála päťku. No predsa sa nemusím strachovať, obdobie búrok prichádza približne až o dva týždne.