„Deti!" zvolala mama a obaja s Jackom sme sa rozbehli k dverám. Ja do otcovej náruče a Jack do maminej.

„Konečne ste doma." zamumlala som otcovi do ramena.

„Veľmi sme sa o vás báli, zlatko." hlesol otec a mocne ma stisol. Potom sa pustil a pobozkal na čelo.

Následne sme sa vymenili a teraz som to bola ja, kto mamu zovrel v objatí.

„Dneska ma Jayblle zachránila. Veľmi som sa bál a ona bola pri mne. Celý čas." povedal brat.

„Bože deti, sme takí radi, že ste v poriadku." smrkla mama.

„Nie viac ako my, že ste prišli v poriadku domov." pohladila som ju po chrbte a usmiala sa.

Potom, čo nás vyviedol chemikár na prízemie, kde už stála kopa študentov, Jasmine sa ku mne rozbehla s jaskotom a následne sme sa tuho objali. Až vtedy som si uvedomila ako sa o mňa obávala. Možno môj spontánny nápad nebol voči nej férový, ale zdalo sa, že mi rozumela. Veľmi nadšená bola aj z Timothyho. Keď som jej porozprávala, čo sa nám prihodilo, nezdržala sa hlášky: „To je Timothy až taký fešák, že si z neho skončila mokrá?"

Samozrejme, že som jej uštedrila jednu ranu do ramena, no smiala som sa spolu s ňou. Chudák Jack nechápal. A vďaka Bohu, že Timothy vtedy pri nás nebol. Bola by to schopná povedať aj pred ním a to by som sa prepadla pod zem.

Predtým, ako nás všetky dostupné školské autobusy poodvážali domov, som si s Timothym vymenila telefónne číslo, ulicu i kontakty na sociálnych sieťach. Bol to zaujímavý začiatok... niečoho. Možno by som klamala, ak by som povedala, že kamarátstva. Pretože Timothy ma dokonale okúzlil.

V tento deň som pochopila, že osud je nevyspytateľný. Do cesty nám vmetie peklo, no zároveň predostrie jediný svetlý bod v nekončiacej temnote strachu. V mojom prípade to bol práve Timothy.

Aj keď búrka zničila niektoré budovy, v parkoch polámala stromy, zaručila výpad elektriny v celom meste a žiaľ, niektorých vyprevadila priamo do hrobu, nemohla som povedať, že to bola pre mňa najhoršia udalosť. Bola to udalosť, na ktorú len tak nezabudnem. Jednak, že Timothy mi ju bude pripomínať každým dňom, keď ho uvidím ráno prechádzať po školskej chodbe do jeho triedy, alebo ak sa budeme náhodou spoločne presúvať do iných učební.

No najviac som bola vďačná zato, že sme všetci v poriadku. I keď s Timothyho rozbitým nosom, podchladením v mojom prípade a nádchou v Jackovom, i tak sme z toho vyviazli dobre.

Zvládli sme to.