Jeongguk chytil Taehyunga za ruku a pritlačil ho k stene, keď kráčali úzkou chodbou. Zamerali sa na ďalšiu kameru, ktorú potrebovali odhaliť. Po odkrytí kamier by z miesta ušli. Nepriatelia vedeli, že tam bola Jeonggukova skupina, len museli zostať skrytí.

Taehyung sa ponáhľal do ďalšieho rohu, Jeongguk znepokojene kričal a šepkal a snažil sa ho zavolať späť, ale Taehyung sa zdal byť príliš zaujatý, aby odhalil toto zariadenie. Odlepil pásku z nahrávky a hodil pásku na zem. Jemne dupol na pásku, takže sa prilepila k zemi.

Rýchlo vrátil kameru na miesto a bežal späť k Jeonggukovi, ktorý bol za bariérou, ktorú vytvoril z rozbitej steny. Taehyung sa za ním sklonil a zrazil sa s Jeonggukovou nohou. Jeongguk tlmil bolestné zakňučenie zahryznutím si do spodnej pery.

„Prisahám, keby si bol niekto iný," začal Jeongguk, držiac si nohu v bolestiach, ale rýchlo si ju striasol a vybral sa dolu chodbou, nie bez silného zovretia Taehyungovho zápästia, aby sa nestratil alebo neopustil ho. Možno bol pozadu so všetkým tým behaním, ktoré museli urobiť.

Jeongguk práve dostal upozornenie, že všetky kamery boli odkryté. Neskôr ich zozbierali a pokúsili sa urobiť lepší plán na prijímanie informácií.

Všetci sa dostali von z budovy. Zdalo sa, že sa všetci zoskupili a boli pripravení odísť z misie, čo aj urobili.

Suga, späť na základni, sa rozhodol, že najlepšie bude dať Taehyungovi prehliadku samotnej základne. Jeongguk utiekol niekam na základňu a šiel robiť niečo iné s časom navyše. Zatiaľ čo Suga, Jimin a Taehyung obchádzali základňu.

„Toto je hlavná miestnosť, hovoríme tomu predsieň. Je to miesto, kde sa každý rád porozpráva alebo si dá ráno kávu, jednoduchá miestnosť," povedal Suga Taehyungovi. Len trochu poukazoval miestnosť, zatiaľ čo Jimin sa zdal byť z toho oveľa viac nadšený v porovnaní so Sugou. Svojím zubatým úškrnom vydával jasnú, žiarivú atmosféru.

„Káva je naozaj dobrá, mal by ste ju niekedy vyskúšať a vziať si so mnou," než sa dvaja starší muži pohli na nové miesto, Jimin nadhodil prihlúpy úsmev. Taehyung ho, samozrejme, nasledoval ako stratené šteniatko a jeho malé nôžky za nimi klepali.

„Na tejto chodbe sú izby pre členov. Je tu veľa členov, takže je potrebných veľa miestností," vysvetlil Suga, ukázal na chodbu a kráčal po chodbe do inej miestnosti.

„Niekedy sa vykradnem zo svojej izby a vojdem do Sugovej. On mi to dovolí. V spálni pre jednu osobu s manželskou posteľou je to dosť osamelé," zašepkal Jimin, rýchlo nasledoval Sugu a snažil sa ho dobehnúť.

„Spíš s ním v posteli?" spýtal sa Taehyung, väčšinu času býval zvedavý.

„No, niekedy. Raz mi bolo zle, tak mi dal svoju posteľ a spal na podlahe. Niekedy sa nemôžem dostať do jeho izby, pretože sa zranil a nikto sa nemôže dostať do jeho izby. Nemohol byť otravovaný, pokým sa nevyliečil. Bolo to také desivé, keď sa zranil," zamrmlal Jimin, prekrížil si ruky a našpúlil spodnú peru.

Taehyungovi sa už Jimin páčil, mohol by byť dobrým kamarátom. Akosi už mu chcel všetko povedať a vložiť do chlapca všetku svoju dôveru, zdal sa byť dosť nevinný, ale stále mal naňho jednu otázku.

„Ako si sa dostal k mafii?" spýtal sa Taehyung a poškrabal sa vzadu na hlave, nebol si istý, či to bola citlivá téma alebo nie.

„Och– chcel som. Chcel som to, keď sa sem môj brat pridal. Povedal mi, že to bude zábava, tak som sa pridal aj ja," Jimin sa žiarivo usmial, keď spomenul svojho brata. „Bol taký zábavný, aj keď mi veľmi chýba. V misii sa snažil utiecť, keď mu nepriateliai prestrelili pneumatiku, točil sa a prevracal. Narazil do iného auta a pri náraze zomrel. Prosil som ho, aby nešiel na tú misiu, ale tak veľmi chcel, a pozri sa kam ho to dostalo." Jimin si ťažko povzdychol.

„Ale to je v poriadku, musíme to prekonať, zostať pozitívni. Poď, dobehneme Sugu–"

„Počkaj, Jimin. Je mi to tak ľúto," Taehyung sa jemne usmial a pritiahol si chlapca do objatia, potom sa z neho odtiahol a rozbehol sa s ním, aby dobehli chlapca, ktorý stál pred miestnosťou so sklenenými stenami a presklenenými dverami.

„Toto je telocvičňa, ver tomu alebo nie, Jeon radšej cvičí ako spí. Vlastne je tam práve teraz," Suga ukázal na jediného muža v telocvični, ktorý robil cviky na posilňovacej plošine. Jeho svaly sa napínali zakaždým, keď na ne tlačil, žily mu vyskakovali, pot sa mu leskol na líci a krku. Bol naozaj sexy.

„Dobre– ďalšia izba–"

„V-vlastne pôjdem sem," Taehyung sa začervenal a otvoril dvere telocvične. Od dvoch chlapcov za sebou počul niekoľko chichotov. Jednoducho prikývli a dali tým dvom súkromie. Taehyung jemne zavrel dvere, aby neupútal Jeonggukovu pozornosť.

Ale bohužiaľ sa nemohol priplížiť k Jeonggukovi bez toho, aby si ho nevšimol. Dokonca aj s dunivou hudbou v ušiach zdvihol hlavu a oči mu zmäkli pri pohľade na chlapca pred sebou. Pustil posilňovací stroj a podišiel k chlapcovi, ktorý sa naňho jemne usmial. Jeongguk jemne objal Taehyunga okolo pása.

„Ahoj Tae, prečo si tu?" slabu mu zamrmlal do ucha a pobozkal ho na ušný lalôčik. Po Taehyungovom tele prebehol mráz, vlasy na krku sa mu zježili, bol určite prekvapený, ako sa mladý vodca správal.

„Je to kvôli tomu, aby si ma mohol vidieť?" spýtal sa Jeongguk uštipačne, pobozkal chlapcovi krk. Miloval spôsob, akým Taehyung reagoval jemným zakňučením. Naklonil hlavu dozadu a dal Jeonggukovi väčší prístup na krku, aby ho pobozkal a označil tak, ako to chcel.

Jeongguk sa usmial, potom odtiahol ruky od chlapca a otočil sa, aby začal znova cvičiť. Schmatol činku, sadol si na lavičku a robil cviky. To nezabránilo Taehyungovi, aby sa posadil do jeho lona čelil mu.

Jeongguk ho pozoroval so zdvihnutým obočím, na čo Taehyung objal Jeongguka okolo krku a dával mu jednoduché bozky na pery. Začalo to roztomilo, ale veci majú tendenciu eskalovať, keď neplánujete prestať.

Jeongguk odhodil činku a zdvihol Taehyunga za zadnú časť stehien, pričom jeho držanie silnelo na zadnej strane nôh. Do bozkávania pPridal svoj jazyk, zbožňoval stonanie prichádzajúce od Taehyunga. Ich pery sa navzájom bláznili. Miešali si sliny, milovali sa nesmiernym potešením.

Taehyung hlasno zastonal, keď Jeongguk odtiahol pery a začal mu cmúľať ohryzok na krku, toto bolo ono, ich telá boli v plameňoch a ich srdcia bili ako o závod. Toto sa malo stať, ale niektoré veci nemôžu trvať dlho bez toho, aby...

„Ach môj bože!"

Bol to Hope, mal čistý výraz znechutenia, keď sa dvaja zadýchaní muži odtiahli, pričom sa nezdalo, že by sa ich telá chceli od seba odtrhnúť.

„Toto je telocvičňa, nie nočný klub, prišiel som sem cvičiť, nie sa pozerať na niečo takéto," sťažoval sa Hope, prevrátil očami a napil sa vody. „Ideš sa vyšťať len na päť minút a vrátiš sa k dvom mužom, ktorí sa na to chystajú, nechutné," zamrmlal si pre seba, kým sa vrátil k cvičeniu.

„Prepáč, Hope," Jeongguk sa zachichotal a objal Taehyunga okolo pliec, pretože podľa toho, ako mal červené líca, vedel, že bol v rozpakoch. Bola to akási útecha.

„Je to v poriadku, Jeon. Len– nabudúce vyskúšaj svoju izbu."