Jeongguk rýchlo odstránil kus stropu, ktorý predtým odlomil. Chytil Taehyunga za nohu a počul tiché stonanie chlapca, ktoré vytiahol zo stropu. Jeongguk pomaly položil Taehyunga na zem. Z veľkej časti vyzeral v poriadku, okrem červenej škvrny na košeli a na bruchu.

Jeongguk rýchlo vyhrnul chlapcovi košeľu a zatlačil na ranu od guľky, aby zastavil krvácanie. Rana bola červená v tvare kruhu, bola opuchnutá a krvácala. Jeongguk to už poznal, poznal to aj na sebe, ale aj na mnohých iných a podľa pohľadov na Taehyungovu jazvu na bruchu, pár centimetrov od novovytvorenej rany od guľky.

,,Ach, môj bože..." vydýchol Jeongguk a pozrel sa na Taehyungovu ubolenú tvár. Bolelo ho tam nechať a držať ho. Nechcel mladíkovi ublížiť, ale musel na to tlačiť, inak by mohol vykrvácať a to by bolo pre Jeongguka oveľa horšie, než by bol on sám v bolesti.

Jeongguk tlačil o niečo silnejšie, čo spôsobilo, že z Taehyunga vyšiel agonický ston.

,,Buď potichu, ako len budeš vedieť, dobre? Nájdem pomoc," povedal rýchlo Jeongguk a vytiahol telefón, hoci mal jednu ruku pokrytú Taehyungovou krvou, podarilo sa mu zavolať Jinovi. Jin mohol odprevadiť Taehyunga späť na základňu, kde sa nachádzali zdravotníci.

,,J-Jin, V bol postrelený, pošli sem skupinu a vezmite Vho naspäť na základňu," počul, ako Jin rozkazoval nejakým ľudom v pozadí. 

,,Dobre, Jeon. Prídem za vami, chalani. Musíš ho zdvihnúť a vyniesť von. Zvládneš to?" spýtal sa Jin, trochu bol znepokojený Taehyungovým stavom a tým, či by mohol byť prinesený alebo nie.

,,Myslím si, že áno," odpovedal Jeongguk a zavesil, pretože vedel, čo mal teraz robiť. To bolo po prvé po určitej dobe, kedy bol taký znepokojený, že nedokázal poriadne premýšľať. Odtiahol ruku od rany, na čo Taehyung zastonal. 

,,Prepáč, Tae," zamrlal Jeongguk, dal mu pusu na čelo a schmatol náhodnú handru, ktorá bola síce deravá, ale bola ešte funkčná. 

,,Drž si to na rane," prikázal Jeongguk a trasúcou rukou držal handru, kým ju namočil karmínovou tekutinou, ktorá vytekala z jeho tela. 

Jeongguk videl, ako mu po lícach stekajú slzy. Srdce to bolelo, ale vedel, že musel zostať silný – kvôli Taehyungovi. Rýchlo zodvihol Taehyunga. Krv začala presakovať na Jeonggukovu bielu košeľu, ale bolo mu to jedno. Potom, čo nohou otvoril dvere, sa predral k oknu. Otvoril okno a podoprel Taehyunga o stenu vonku a potom tiež vyskočil.

Jeongguk potom zavrel okno a postavil sa vedľa Taehyunga, zdvihol mu košeľu a znovu tlačil na ranu po guľke, nestaral sa o neporiadok, ktorý spôsobil. Počul hluk blížiaceho sa auta. 

Naposledy sa pozrel na Taehyungov ubolený výraz, než ho Jin položil na zadné sedadlo auta a naložil ďalšie vybavenie. Druhý chlapec sa ponáhľal a začal Taehyungovi ošetrovať rany. 

Jin sa ešte raz pozrel na Jeongguka a jeho zakrvavený stav. Jeho košeľa bola nasiaknutá tou červenkastou substanciou, vlasy mal rozcuchané, ruky červené a pokrývala ich zaschnutá krv. A napokon vyzeral ako porazený. Nikdy v čase, keď Jin poznal Jeongguka, nevyzeral taký zničený a smutný. 

Jeongguk sa pozrel na Jina a venoval mu malý úsmev. 

,,Bude v poriadku, Jeon. Môžeš ísť s nami. Ak–" začal Jin, ale Jeongguk ho prerušil.

,,Povedz mi, keď sa V uzdraví, vrátim sa, keď poučím tých bastardov, že by sa nikdy nemali dotýkať toho, čo je moje," zavrčal, prešiel popri autu a otvoril zadné sedadlo, ešte raz sa pozrel na Taehyunga, naklonil sa a pobozkal ho na pery. Taehyung slabo odpovedal. 

Taehyung zdvihol ruku a ovinul ju okolo Jeonggukoveho krku, pritiahol si ho bližšie, akonáhle druhý chlap natlačil na Taehyungovu ranu takou silou, že krv takmer prestala tiecť.

Jeongguk zodvihol svoju zakrvavenú ruku a položil ju na Taehyungovo líce, obdivoval, akú mal jemnú pokožku. Keď sa uspokojil s tým, že chlapca tak dlho bozkával, rozlúčil sa a vytiahol zbraň zo svojho opasku.

,,Hope, RM, Jimin, Suga a ktokoľvek ďalší, ktorí chcete niekoho zabiť, pripravte sa a ideme," oznámil Jeongguk a zdvihol zbraň, akonáhle sa dostali do budovy. Jin sa ponáhľal s Taehyungom na ich spoločnú základňu. 

©-irresistaeble
All rights reserved.