Medzi riadkami hviezdnej oblohy
Čítam v nekonečnej noci príbeh
Príbeh mnohých stratených duší
Ktoré zanevreli na tento svet

Tam medzi svetelnými bodkami
Tam sa to tiché volanie skrýva
Volanie strachu, večnej tmy
Pieseň zúfalca, čo večne sníva

Premýšľa o strachu, bolesť živí
Svojou dušou kŕmi hladné supy
Necháva sa trhať na kusy
Celkom živý, no na radosť skúpy

Pozerá všade vôkol seba
Teda ak mu z očí ostalo čosi
Pretože supy berú bezhlavo
Zožerú ruku ale i pocit

Pamätáš ako krásne spievali?
Vyzerali ako víly z raja
Avšak bolo príliš neskoro
Keď si zistil, čo všetko taja

Kdesi v pozadí Beethoven zaznel
Ti-ti-ti-tá, toto je ona!
Dnes aj kostolné zvony vedia,
Že toto je tvoja osudová

Nihilistický blázon dneška
Privítaj svoju večnú tmu
Supy z teba krv začali cicať
Pomaly a isto končia tvoju hru

Už nie si dirigent pseudo orchestra
Taktovku ti práve zlomili
Tak vitaj medzi obeťami doby
Práve ťa oficiálne zničili

Zbohom pocity, zbohom duša
Prázdna schránka, vítam ťa
Nevidíš a nič nepočuješ
Ani strhujúce Requiem Mozarta

Requiem, ktoré znie tvojej smrti
Dnes hrané DJ pultom Deadmausa
Už aj zúfalý si zabudol byť
Vitaj v tele vymletého zhýralca

Vitaj...
Začni patriť svetu
Umieraj
K radosti čiernemu kvetu

Zabúdaj
Kto si
A privítaj
To kým nie si
To
Kým musíš byť

Alebo sa vzoprieš?