Ako som predpokladal, Alica zo mňa vytiahla úplne všetko. Najprv som si myslel, že sa ma bude pýtať len na dôvod môjho smútku, no nakoniec to skončilo tak, že k tomu pridala aj otázky ohľadom školy, spytovala sa aj na Bohuša, Lenu, Matúša a Hanku a dokonca sa tam mihlo aj meno Dáša, čo ak som si dobre pamätal, bola tá peknučká Bohušova priateľka.

O škole a mojich súrodencov som jej povedal naozaj veľa, napríklad to, že sa Bohuš pred nedávnom rozišiel s Peťom kvôli tomu, že ho údajne obmedzoval.

Rozrečnil som sa aj ohľadom nášho metalom posadnutého Matúša, ktorého za jeho temnú osobnosť údajne odsudzujú a o Lene som jej prezradil, že sa opäť začala stretávať so Štefanom, ktorý sa po ročnom pobyte v Afrike opäť vrátil domov.

K Hanke som dodal len to, že sa jej plyšový tiger ktorého jej poslala, náramne páčil.

O Dáše som jej nevedel povedať nič, oznámil som jej, že nech sa na ňu popýta Bohuša, že je to jeho kamarátka a ten o nej bude mať informácií naozaj požehnane a rečnenie ohľadom tejto mne úplne cudzej dievčiny som nahradil sťažnosťami na Romanu a jej prapodivné správanie, ktoré ma toto popoludnie naozaj rozhodilo.

Počas toho ako som jej všetko rozprával som si uvedomil, ako mi vlastne Alica chýbala. Keď som sa jej s týmto pocitom zdôveril, hneď mi ozrejmila, že jej som nechýbal len ja, ale aj ostatní súrodenci, rodičia a celé Slovensko, ktoré sa síce čo sa týka financií a vyspelosti nemôže s Amerikou-po ktorej sa potulovala posledné mesiace-, ani zrovnávať, no ona by ho aj napriek tomu nikdy nevymenila.

„Ani si nevieš predstaviť ako som sa cítila, keď ma začal baliť jeden Američan za druhým. Najprv som si myslela, že americkí chlapi budú úplne rovnakí ako naši slovenskí, ale ty si nevieš ani len predstaviť ako som sa mýlila! Sú o stokrát drzejší! Áno, aj u nás muži popiskujú po pekných ženách, ale aspoň ich neobťažujú a neprenasledujú dokým im nedajú svoje číslo. Teda, ja osobne som sa s tým ešte nestretla," rozhorčovala sa vzrušene Alica, až jej pritom horeli líca.

„Dokonca na nich nefungoval ani fakt, že som lesba! Vieš čo mi na to zväčša povedali, keď som im to oznámila?" zadívala sa mi hlboko do očí a položila mi jednu z rady rečníckych otázok a ja aj napriek tomu, že som vedel, že nečaká na odpoveď som záporne pokrútil hlavou.

„Údajne ma tejto choroby zbavia! Vraj im stačí iba jedna noc a potom budem zaručene naháňať iba chlapov," začala sa hurónsky smiať Alica, až jej do očí vyhŕkli slzy.

„Chápeš to? Vraj ma vyliečia! Vieš, myslela som si, že v Amerike budú v týchto ohľadoch viac informovanejší, ale ako vidíš, nie je to vôbec pravda," dôverne sa ku mne naklonila, pritom, ako stále nadšene rozprávala.

„Tak som každému jednému, ktorí to na mňa s touto hlúposťou skúsil pekne vysvetlila..."

„Alica!" Rozprávanie mojej sestry bolo prerušené uprostred vety radostným výkrikom. To sa na nás už zo schodov rútila vytiahla chlapčenská postava oblečená do ružového svetra a bielych nohavíc.

„Bohuš!" Napodobnila modrovláska jakot môjho mladšieho brata a vrhla sa mu v ústrety. Ja som sa zmohol len na nemé krútenie hlavou a nenápadné úsmevy vysielané ich smerom.

Ako keby ale nestačilo to, že mi Alicu ukradol Bohuš, zrazu som začul aj cinkanie kľúčov v zámke a následne spleť hlasov, ktorá určite patrila zbytku mojej rodiny.

Nemýlil som sa. O pár chvíľ sa v obývačke objavila moja telefonujúca mama, čítaním zamestnaný otec, s hračkami sa hrajúca Hanka a nákupom ovešaná Lena.

Keď však zbadali objímajúcu sa Alicu a Bohuša, všetci štyria nechali svoju predošlú robotu a utekali sa zvítať s dlho postrácaným členom našej rodiny.

Hej! Ja som naozaj chcel vedieť, čo Alica povedala tým drzým Američanom, v duchu som zakričal.

Ale keďže som nechcel byť sebecký pankhart, tak som sa rozhodol byť ticho a nechať ich, nech sa so Šmolinkou všetci privítajú. Ani neviem kedy, no o pár chvíľ som v spleti tiel zahliadol aj Matúšovú tmavú hlavu.

Keď som od mojej rodiny odvrátil zrak, nečakane ma zaujal človek, ktorý rozhodne nepatril k nám. Teda, asi patril, ale nie v mojich očiach.

Bola to už spomínaná Dáša, ktorej uplakané tmavé oči boli prvá vec, ktorú som si na nej všimol. Vyzerala byť neuveriteľne nešťastná a unavená. Mal som pocit, že ešte pred pár hodinami som vyzeral úplne rovnako ako ona.

Bola celá pomačkaná, husté hnedé vlasy jej v neskrotných vlnách lietali okolo tváre, na dlhom krku sa jej ako vždy skvela strieborná slnečnica, ktorá sa však čiastočne skrývala pod vyťahaným čiernym tričkom s podtlačou Queen.

To dievča sa zjavne vyznalo.

Musela zacítiť môj skúmavý pohľad, pretože sa pozrela mojim smerom. Mal som pocit, že mi jej uprený pohľad vypálil dieru do hlavy.

„Dáša! Aj ty si tu?" veselo sa jej spýtala Alica a už sa k nej natešene blížila s roztvorenou náručou. Keď si ju oslovená všimla, nefalšovane sa usmiala aj napriek tomu, že každému kto si ju poriadne prezrel bolo jasné, že je nanajvýš smutná.

„Rada ťa vidím, Alica. Bola tu bez teba nuda," úprimne zamrmlala brunetka do Aliciných vlasov.

„Hej! Podľa teba je so mnou nuda?" Na oko ublížene sa spýtal Bohuš, načo sa všetci v miestnosti rozosmiali.

Dáša rozjarene zavrtela hlavou.

„To by som si nikdy nedovolila tvrdiť, vaše veličenstvo. Dovoľte mi, aby som sa vám pokorne ospravedlnila a vynahradila vám to," sarkasticky sa poklonila Dáša.

„Vaše ospravedlnenie sa prijíma, avšak trest vás aj tak neminie," tajomne mrkol Bohuš Dášiním smerom.

Dievčina sa na neho po tomto geste zamračila. Tvár jej mierne zbledla.

Nikto okrem mňa, Bohuša a Alici si to nevšimol. Čo tí dvaja zase medzi sebou majú?

„Tak decká, keď sme sa tu dnes už takto radostne všetci stretli, čo keby sme si vyrazili na večeru?" mojej mame zažiarili oči v očakávaní a keď všetci Tománekovci s jej návrhom súhlasili, potešene sa usmiala.

„A čo ty, Dášenka? Pridáš sa k nám?" spýtal sa môj otec Dáši, ktorá sa však iba ospravedlňujúco pousmiala.

„Nie, ujo. Ja už budem musieť ísť domov. Mama ma čaká, viete?" vyhovorila sa a jemne mykla plecami. Keď to začula Alica, nespokojne zamrnčala a opäť sa na Dášu vrhla.

„To ja taká škoda!" nešťastne zvolala, stále ju nepúšťajúc. Moc dobre som si všimol Alicin spokojný výraz, keď sa mohla tisnúť na Dášin vyvinutý hrudník.

V hrudi mi zabublal smiech. Moja sestra je teda poriadna úchyláčka!

Dáša sa s nami teda predsa len rozlúčila, aj napriek prehovárania mojich sestier, bratov a rodičov.

Bohuš po nej stále hádzal tie jeho významné pohľady a Alica si ju mlsne prezerala, ako keby videla namiesto mladej dievčiny vanilkový puding.

Ja som sa k tomu rozlúčkovému divadlu nepripojil. Jednoducho som slečne kývol na pozdrav a ďalej to neriešil.

Ako jediní z rodiny som si s ňou nemal čo povedať, čo je zvláštne, keďže k nám patrí aj Matúš a Matúš je ten najväčší asociál ktorého poznám. Asi to však nebola pravda, keďže sa s Dášou taktiež rozlúčil objatím, pričom jej niečo zašepkal do ucha.

Som snáď vadný, alebo čo, že aj Matúš má s tou rozkošnou tmavovláskou lepší vzťah než ja?