Hudba hrala, vôňa Dášinho tela ma mierne rozptyľovala, ale aj napriek tomu som sa snažil sústrediť na odohraný rozhovor medzi mnou a Romanou, ktorá sa mi za ten nečakaný bozk spred pár dní ospravedlnila a vysvetlila mi, že proste chcela zistiť, aké to bude ma po tých rokoch opäť pobozkať. Nechápal som, prečo by to chcela urobiť, ale keď som to chcel rozoberať do hĺbky, odbila ma s tým, že to bol chvíľkový skrat.

Chcel som nad Romaniným dôvodom uvažovať dlhšie, ale nedarilo sa mi to. Hlavne preto, lebo vedľa mňa sedí mladé a veľmi pekné dievča, ktorému som vybral šaty a ono v nich vyzeralo nanajvýš skvelo. Hlavne sa mi páčilo, ako jej jemne odkrývali pekné členky a kúsok z pevných lýtok.

Musel som sa v tom momente premáhať, aby som nepovedal niečo nevhodné. Aj napriek tomu, že šaty, ktoré som Dášenke vybral odhaľovali asi toľko, čo šaty mníšiek som cítil, ako sa mi zrýchlil tep a krv sa mi nahrnula tam, kde som ju rozhodne nepotreboval.

Odvtedy, čo som prestal chodiť so Žofiou som na sebe badal zmeny, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Nepáčila sa mi možno, že by som sa mohol vrátiť k svojim starým zvykom. Podvedome som si však uvedomoval, že sa to skôr či neskôr stane. Aj keď som to vždy nerád priznával, čo sa týka sexu som bol vždy nenásytný.

To, že ma už iba pohľad na lýtka a členky sedemnásťročnej Dáši vzrušili, tomu bol jasný dôkaz. Chýbal mi sex. K životu som ho potreboval rovnako ako dýchanie. Ale kde by som vedel svoje túžby uspokojiť, mi bolo záhadou.

A naozaj som nemal náladu ísť do klubu a zbaliť tam nejaké úbohé dievča. Nie, z tohto štádia som sa už dávno dostal.

A Dáša tiež vonkoncom nepripadala do úvahy.

Až teraz, keď nad tým tak uvažujem, môj vzťah k sexu asi nie je úplne v poriadku. Hlavne keď už v pätnástich som na ňom bol prakticky závislý. V tej dobe som to dával za vinu hormónom, ale teraz?

Zavrtel som hlavou. Poznal som mužov, ktorý na tom boli buď podobne alebo ešte horšie než ja. Jednoducho to bola mužská prirodzenosť byť odkázaný na to, čo chce jeho telo alebo presnejšie-čo chce jeho vták.

„Nad čím rozmýšľaš?" Prekvapene som sa otočil a zistil som, že Dáša na mňa hovorí. Veľké oči na mňa zvedavo hľadeli. Z blízka som si všimol, že nemajú hnedú farbu, ako som si pôvodne myslel, ale odráža sa v nich aj lesk zelenej.

V momente čo som vyhŕkol odpoveď som vôbec nerozmýšľal:

„Čo si myslíš o ľuďoch, ktorý uprednostňujú jednorázovky pred normálnymi vzťahmi?"

Jej reakcia nebola taká, akú som si predstavoval. Jediné, čo urobila, bolo to, že sa zamyslela. Pokrčila svoje výrazné obočie a mierne sa zamračila.

„Nič. Ešte v živote som nezažila žiaden vzťah a zároveň som sa nikdy s nikým len tak z rozmaru nevyspala," na moment sa zarazila a potom sa ku mne dôverne naklonila:
„Vlastne som nikdy s nikým nespala," môj ohromený výraz si nevšímala, ďalej pokračovala vo svojom monológu.
„Takže ti na toto neviem odpovedať. Ale nič si o nich nemyslím. Je to ich vec, pokiaľ týmto jednaním nikomu neubližujú," mykla nezaujate plecami.

„Keď im nevadí riziko, získania pohlavných chorôb," nenápadne dodala a potom sa pobavene usmiala.

„Nehovor mi, že si rozmýšľal nad týmto,"
„V niečom to spolu súviselo, ale moje myšlienky boli omnoho horšie," automaticky som priznal. Bol som prekvapený, že som takýto úprimný.

Nikdy som nebol klamár, ale čo sa týka témy sex, som nikdy nebol nejaký otvorený. Nie pred ženami.

„Takže mi tým chceš naznačiť, že nechcem vedieť o čom si dumal?"
„Si bystrá, slniečko," uškrnul som sa, myslel som to však vážne.
„Moja ex by to nepochopila,"
„Tak to musela byť pekne hlúpa," zasmiala sa a trochu sa ku mne prisunula. Slúchadlo jej totiž vypadávalo z ucha.

Na prázdno som prehltol, ale snažil som sa skryť to, že jej blízkosť mi nerobí dobre. Teda, robí, ale nepáči sa mi to.

„Aké bolo tvoje prvé rande?" Túto otázku som vážne nečakal. Nechápavo som sa pozrel na to malé stvorenie vedľa mňa.
„Prečo sa pýtaš?"
„Aby som vedela, čo mám zajtra očakávať," odvetila a zahryzla si do pery. Snažil som sa toto gesto, ktoré sa mi vždy páčilo, ignorovať. Moc mi to ale nešlo.

„Bolo to trápne," uchechtol som sa pri spomienke na pehavú Martinu, ktorej strojčekový úsmev spôsoboval, že sa jej všetci smiali.

„Mal som vtedy jedenásť rokov, chodil som do šiesteho ročníka a dievča, ktoré som pozval sa mi nikdy nepáčilo. Len mi jej bolo ľúto,"

„Ľúto?"

„Hej, všetci z nej mali len srandu a pretože mi to vadilo, rozhodol som sa jej týmto gestom zastať," nervózne som si prehrabol vlasy, keď som si všimol ten zvláštny úsmev, ktorý mi Dáša venovala.

A hlavne tie dojaté iskričky v očiach.

„To bolo od teba veľmi, ale veľmi pekné,"

„Som rád, že si to myslíš," uškrnul som sa a nohy, ktoré som mal doteraz rozkročené som si preložil cez seba tak, že som sa kotníkom opieral o svoje stehno. Mal som sa týmto gestom vyhnúť Dášinej blízkosti, ale malo to presne opačný efekt. Kolenom som sa jej totižto teraz obtieral o koleno.

Ona si toho ale nevšímala. Stále mi visela na perách a čakala, čo zo mňa vypadne.

„Tak som ju teda zobral von. Do mojej obľúbenej cukrárni, kde sme si dali krémeše. V podstate sme boli skoro celý čas ticho do chvíle, čo som sa jej spýtal na jej obľúbeného herca, alebo herečku. V ten moment sa chytila a až dokonca rande mi rozprávala o tom, aký je Johnny Depp a Leonardo Dicaprio úžasný," prevrátil som otrávene oči, keď som si na ten deň spomenul.
„To musela byť pekne blbá. Hlavne keď mala pred sebou takého fešáka. Bol si aj v tej dobe taký pekný, či?" zasmial som sa nad jej poznámkou. Bol som šokovaný jej úprimnosťou.
„Ty si myslíš, že som pekný?"
„Jasné, že hej. Hádam si sa už videl v zrkadle, nie? Myslím si, že skoro každá baba-a určite aj niektorí chlapci-, ťa považujú za nanajvýš príťažlivého," bez okolkov mi vysvetlila a napila sa zo svojho ovocného nápoja.
„Nikdy som nechápala prečo všetci robia okolo toho, že niekto niekoho priťahuje také haló. Je to len fyzické, nič viac, nič menej," musel som jej dať za pravdu. Tiež som tomu nerozumel, ale vždy to tak bolo v období puberty alebo detstva.
„A čo je potom pre teba dôležité, ak nie príťažlivosť?"

„Povaha človeka a iskrenie. Iskrenie, ktoré môže nahradiť aj fyzickú príťažlivosť,"

„Ako to myslíš?"
„Jednoducho. Keď ti nejaký človek nepríde na prvý pohľad príťažlivý, ale okúzli ťa niečím iným. Napríklad humorom, múdrosťou, vyspelosťou a podobne, chápeš?" Uprene sa na mňa zadívala a čakala na moju reakciu. Prikývol som.
„Myslím, že chápem," obozretne som prehovoril. Dáša sa na mňa ale aj tak usmiala a bolo jej jedno, že z môjho hlasu vyplývalo, že som si tým nie úplne istý.

„Možno to pochopíš, keď to zažiješ," zamrmlala si skôr sama pre seba ako pre mňa.

„Mne sa to už totižto stalo a práve preto som to začala chápať. Ten chalan sa mi nepáčil, čo sa týkalo vzhľadu. Bol malý, trochu zavalitý, s nie moc čistou pleťou," rozkošne sa začervenala, keď si na svojho niekdajšieho crusha spomenula.
„Ale bol tak vtipný a múdry, že mi to nevadilo,"
„A ako to medzi vami dopadlo?" zaujímal som sa. Teraz sa zatvárila trochu smutne.
„Hanbila som sa ho až natoľko, že som ho poslala s jeho vyznaním do kelu. Veľmi toho ľutujem, bolo to odo mňa bezočivé," nič som jej na toto nepovedal. Len som sa chápavo usmial a objal som ju okolo ramien, ako keby to bola moja stará priateľka a nie dievča, ktoré ma veľmi priťahovalo a ku ktorému som si po dlhých rokoch začal budovať ako taký vzťah.
„Aspoň si sa z toho poučila do budúcnosti, slniečko. Všetci robíme chyby," zašepkal som jej do ucha a silnejšie som ju stisol. Bolo mi jasné, že je z mojich dotykoch nesvoja a práve preto som bol prekvapený, keď ma objala okolo pása a usmiala sa na mňa.
„Máš pravdu," uznala a potom sme sa ponorili zase do toho prazvláštneho ticha plného porozumenia a novo získaného priateľstva.

Simona and Garfunkela nahradil novodobý interpret Leon Bridges s jeho nádhernou pesničkou River.

OKAY, ASI NAJDIVNEJŠIA ČASŤ AKÚ SOM NAPÍSALA!

ANEB

konečne som sa dokopala k zverejneniu ďalšej kapitoly.