Jemne sa na mňa usmiala. Nenašlo sa moc príležitostí kedy bol jej úsmev takýto. Práve vďaka tomu že sa na mňa tak úprimne usmiala mi dodala posledný kúsok odvahy ktorý som potreboval.

,,Ach Chuuya... S týmto ti naozaj nepomôžem. Bohužiaľ so mnou ukončil kontakt tak ako ostatnými.... Prečo si neurobíš okružnú jazdu po meste? Určite máš niaku šancu ho nájsť"

,,To by ma nenapadlo! Ďakujem Kouyou. Naozaj, ďakujem ti za všetko čo si pre mňa urobila"

,,To nestojí za reč maličký. A teraz utekaj"

V tejto chvílu by mi nikto a nič nezabránilo nasadnúť na moju motorku. Vôbec ma nezaujímala niaka práca, niake sprosté papiere ktorých som sa nevedel zbaviť, žiadne postavenie či moji nadradený, proste nič.

Nasadol som na tú červenú krásku a na chvíľu sa pozastavil. Vážne idem práve toho idiota hľadať po celej Yokohame? Kvôli čomu....? Aby som mu povedal ako som sa kvôli nemu trápil? Alebo aby som mu dal fyzicky pocítiť moju psychickú bolesť ktorú spôsobila jediná myšlienka na neho?!

Nie

Nerobím to aby som mu to dal pocítiť. Robím to pre seba. Nejdem za ním kvôli nemu. Idem za ním kvôli tomu aby som to v sebe s čistým svedomím uzavrel.
A možno že ho chcem len znova vidieť....

Zatriasol som hľavou aby som sa mohol plne sústrediť keďže sa chystám šoférať. Vytiahol som z kabátu kľúče, naštartoval a pohol sa z podzemných garáží Prístavnej mafie.

Zaradil som sa do pruhu a rozmýšľaľ kde by ten maniak mohol byť. Možno by mohol byť na moste kde sme sa stretli minule, taktiež naposledy.

I keď som sa snažil sústrediť jedine na jazdu, nemohol som zabrániť spomienkam ktoré sa mi postupne vybavovali

,,CHUUUUUUYAAAAA"

,,Ježiši čo chceš?!"

,,Vezmi ma na tvoju motorku"

,,Heh?!! Nikdy!!! Na to zabudni shitty Dazai"

,,Ty si si dovolil svojmu pánovi odporovať a vrčať po ňom? Zlý Chuuya, zlý Chuuya!"

,,JA NIE SOM TVOJ PES SAKRA!!!!"

Po tvári sa mi skotúlala slza. Spomienky na to keď sme boli ešte pantnermi a jediné moje pranie bolo sa toho idiota zbaviť. Škoda že všetko nemôže byť jednoduché tak ako predtým.

,,Vííííííííííííííííííííííííííííííííííííí"

,,Oi, nenakláňaj sa tak Dazai! Nepotrebujem skončiť naboku len kvôli tebe"

,,Ale no ták Chuu-chuu~ Nebuď taký suchár a buď podstený že vezieš svojho pána!!!"

,,Bastardi!!!!!!! Prisahám že ak si nesadneš normálne na tú motorku tak ťa tam prinútim sedieť!!!"

,,No dobre 'mister nieje so mnou žiadna sranda' ako si praješ"

Na moste nikto. Do riti, kde si Dazai? Ak ťa dnes nenájdem asi ťa rovno pochovám zaživa!

,,Čo by si chcel robiť ak by si nebol v Mafii Dazai?"

,,V pokoji umrieť bez toho aby som ťa zvyšok svojho krátkeho života nemusel počúvať"

,, Samozrejme, ako inak. Ale teraz seriózne. Ak by si si mohol vybrať hocičo čo ťa baví a robiť to ako svoju normálnu prácu, čo by to bolo?"

,,Hmmmmm.... Možno chovateľ psov keďže ako vidím mi to ide vynikajúce~"

,,MÔŽEŠ BRAŤ ASPOŇ NIEČO VÁŽNE?!!"

,,Nezlosti sa tak chibi"

Jeho orieškové oči presunuli pozornosť zo mňa na východ slnka. S malým úsmevom úplne odignoroval moju prítomnosť.

Obidvaja sme boli celkom vyčerpaný z predchádzajúcej misie, ale nič nám nezabránilo sledovať východ slnka.

Sadol som si naspäť k nemu a napodobnil ho. Tento východ slnka bol naozaj nádherný. Obloha bola dokonca skôr do odtieňov ružovej ako do oranžovej.

,,Nemyslím že by som robil niečo iné. Osud ma chce v Mafii a ja mu zatiaľ budem dôverovať"

,,Keď myslíš"

Nič viac som mu nedokázal na to povedať

Už som prešiel všetky mosty v Yokohame a ten babrák nikde nebol. Keď človek potrebuje aby mal chuť si zaplávať tak ten idiot nikde není!!!

,,Nech sa ide strčiť prašivec jeden!!!!"

,,Ja už ho ani nechcem vidieť!"

,,Nech už mám od neho pokoj!!!"

Niekoľko podobných viet som kričal do vetra. Teda, to som si myslel

,,Volal si ma Chuu-chuu?~"

,,Chceš mi spôsobiť infarkt?!!!"

,, Samozrejme že nie. Len som ťa nechcel prerušovať keď si si očividne potreboval vykričať hrdlo"

,,Zlý odhad situácie génius"

,,Neboj sa, ja viem prečo si tu"

Prekvapene som sa na neho pozrel. Nemôže to vedieť. Určite nie. Nemá odkiaľ. Však.....?

,,Vyzeráš vystrašene Chuuya"

,,Ja nie som vystrašený!!!"

,,Nazoaj?"

,,Samozrejme že nie idiot!!!"

,,Som rád že si sa nezmenil"

Postupne sa ku mne približoval. Pomalým, ladným krokom. Automaticky som začal cúvať. Stále sa ku mne približoval, nešťastie pre mňa, ja som už narazil na moju motorku takže som nemal kam ujsť. Bol už moc blízko.

Prešiel ku mne pár krokov a už sme sa takmer dotýkali nosmi. Ešte som ho nemal v takej telesnej blízkosti. Ten zmrd vôbec nevie čo je to diskrétna zóna.

Akoby vedel aké pochybnosti mám za jeho činmi, usmial sa a objal mňa

Chvíľu som tam len tak stál keďže toto som nečakal. Potom mu to objatie opätoval.

,,Je mi to ľúto Chuuya. Nikdy som ti nechcel tak ublížiť. Asi by som sa mal priznať... Odkedy som sme sa stretli na tom moste občas som si ťa skontroloval. Nemyslel som si že ťa môj odchod tak zraní. Prepáč mi to panťák"

,,Toto ti nikdy neodpustím Dazai. Ani kebyže sa veľmi snažím. Ale môžem ti niečo sľúbiť. Ak budeš potrebovať pomoc, kľudne sa obráť na mňa. To však neznamená že ťa som ťa prestal nenávidieť"

,,Prečo mám tendenciu ti neveriť?"

,,Pretože nehovorím celú pravdu. Nenávidím ťa pretože tá milujem"

878 slov
A sme tu!💐 Toto už bude koniec tejto fanfikcie. A nakoniec som to predsa len stihla do konca júna. Takže tu sa s vami rozčúlim s poďakovaním za hocijakú odozvu na tejto príbeh, love u❤️

Vicky