8. časť

Na druhý deň sme sa znova všetci stretli v jedálni. Tentoraz som si vzala slepačiu polievku a rezeň s ryžou. K tomu som si vzala na pitie pomarančový džús.

„Tak čo si o nás zatiaľ myslíš?" pozrela na mňa Meggie.

„Hm, zdá sa, že u vás funguje všetko v poriadku. Ako u strážcov."

„Bola si u strážcov?" nadvihol obočie Tod.

„Moja sestra bola strážkyňa. Takže moja prvá zastávka bola tam."

„Bola?" opýtala sa opatrne Meggie.

„No, spravila, to čo musela. Tak ako pravý strážca."

„Úprimnú sústrasť." povedala a jemne sa na mňa usmiala.

„Ďakujem." pousmiala som sa a radšej venovala jedlu.

Ku stolu vedľa nás si sadla Mya a jej zopár príveskov. Meggie zavrčala.

„Hej, princezná." ozvalo sa od stola.

„Ano?"

„Nechceš ísť s nami večer na stretávku?"

Stretávku?

Mya uvidela môj pochybovačný pohľad a povedala: „Ak chceš, môžu ísť aj oni."

„Okej. A kde?"

Mya sa pousmiala: „Uvidíme sa pred hlavným vchodom univerzity."

Prikývla som a otočila sa. Meggie mi venovala zvláštny pohľad.

„Ty nie si normálna. Vieš akí sú oni problémoví?"

„Ale ani ty nie si normálna keď ideš so mnou." pousmiala som sa.

„Robím to len pre tvoju bezpečnosť."

„Bavila si sa niekedy aj inak ako nad knihami?"

„Je to môj štýl. Teba do toho nič." povedala tvrdo.

„Okej." zdvihla som ruky na znak, že sa vzdávam.

„A naozaj si to nechceš rozmyslieť? Nebojíš sa?"

„Báť sa?" pozrela som po nej. Vykročila som k nej a ukázala jej dve ranky na krku. Vyvalila oči.

„Tam vonku je upír s chorobnou túžbou. Túži ma celú vycicať do poslednej kvapky. Takže moja otázka je nie. A prosím, nikomu to nepovedz."

S vážnou tvárou prikývla.

Pomaly sme sa vybrali pred vchod. Mala som hrubé hnedé nohavice, ktoré som našla v skrini, biele tričko a môj hnedastý kabát a vysoké čierne čižmy. Okolo krku pod golierom som mala omotanú šatku, takže som si mohla urobiť copík.

Vyšli sme von. Pod schodami stáli piati a škerili sa.

„Dávaj päťku, prišli." buchol jeden chalan druhého a vyceril ostré zuby. Druhý vytiahol peniaze a strčil mu ich do ruky.

„A dávaj ďaľšiu za tú biflošku." dožadoval sa ďalej a pozeral smerom k Meggie.

„Na tom sme sa nedohodli." namietal druhý.

„Chalani zmlknite nikoho to nezaujíma. Ideme." povedala Mya. Vedľa nej stál vysoký vlkolak s tmavými vlasmi dlhšími vlasmi ktoré mal v copíku. A ešte tam stálo jedno dievča s chalanským účesom. Všetkým, ako inak svietili žlté oči, len ja som tam bola ako nejaký výkričník.

„Berte ohľad na to, že máte viacej výhod ako ja." ozvala som sa mrzuto, keď tí dvaja chalani vyštartovali rezkým krokom a iba Meggie sa ma držala.

„A mimochodom, neponáhľame sa." povedala Mya. Bolo ťažké určiť či sa ma práve zastala alebo ma má v paži.

Vybrali sme sa po areáli až ku kraju lesa. Meggie bola čoraz nervóznejšia.

Vošli sme do lesa.

„Pozri, ak nechceš, môžeš sa vrátiť."

„A nechať ťa tu s tými bláznami?"

„Pozor na slová." ozvalo sa to dievča.

„Ja to zvládnem." povedala som už o čosi tichšie.

„Pôjdem." povedala pevným hlasom.

Zastali sme na čistinke. Boli tam holé pne, ale aj väčšie kamene. Sadla som si s Meggie na jeden peň. Mya sadla na kolená tomu chalanovi s dlhými vlasmi. Zrejme jej priateľ. Začali sa bozkávať a on ju začal obchytkávať. Odvrátila som pohľad.

„Ja som Fran." povedala vlkolačica a podala ruku. Žuvačku prežúvala ako krava.

„Ja som Noel." podal mi ruku ten chalan, ktorý musel dať druhému päťku.

„Ja som Chris." tiež som si sním podala ruku, no on ma rovno vytiahol na nohy.

Odniekiaľ sa ozvala hudba a keď som sa obzrela, Meggie držal Noel a Fran hľadala v mobile inú hudbu.

Chris si ma pritiahol bližšie, chytil ma za boky a začal so mnou krúžiť. Nato, že bol na prvý pohľad blbec, tancovanie mu išlo. Listy pod nami šuchotali. Vkrúžil so mnou ďalej po čistinke, až sa zaklonil a keby som mala rozpustené vlasy, dotýkali by sa zeme. Zdvihol ma.

„Kde si sa naučil tak dobre tancovať?"

„To vieš." usmial sa, „Môj otec je vášnivý tanečník. Niečo som zdedil po ňom."

„Tvoja silná zbraň, čo? No sorry, ale ja záujem nemám." usmiala som sa.

„Ani len zabaviť sa?"

„Ak vieš aspoň čo to o mne a mojom poslaní, tak pochopíš, že randenie len tak pre zábavu tam nepatrí."

„Si prvé dievča ktoré ma bez mihnutia oka odmietlo." zasmial sa.

„Čestné prvé miesto." zasmiala som sa s ním.

Práve keď som sa otočila, Meggie s Noelom dotancovala a Noel ju pobozkal. Šokoveni vytreštila oči a už už som čakala, že sa odtiahne, ale ona mu bozk opätovala. Tak tá sa nezdá.

Otočila som sa späť k Chrisovi: „Choď si zatancovať s Fran. Tancoval si s ňou už niekedy?"

„Nie." mykol plecom.

„Tak choď. Ja zaobstarám hudbu." zaškerila som sa.

Vybrali sme sa späť a Fran som zobrala mobil z ruky. Skôr než stihla niečo povedať, Chris si okolo nej ovinul ruky a ja som pozrela na mobil. Internet zdarma. Tak si niečo pustíme.

Pustila som hudbu a Fran sa ozvala: „Máš dobrý vkus." usmiala sa a ukázala biele špicaté zuby.

Usmiala som sa a zašla na moje kedysi obľúbené stránky.

Sadla som si na peň. Noel opieral Meggie o strom na konci čistinky a boli zabratí do seba. Kto by to bol povedal.

Po Myi a jej priateľovi nebolo stopy. Nečudovala by som sa, keby si to rozdávali niekde v lese. Vystalo by to z nich. Pohodlenejšie som sa usadila na pni a hľadala hudbu. Pustila som ďaľšiu ale zrazu sa mi pohľad rozmazal.

...

Znova sedel na posteli. Vyzeral rozčúlený. Niečo naškrabal na papier. Podišla som k nemu.

Vidina5-tanec s vlkolakom

Žeby žiarlil? Veď ani neviem kto to je a on nevie kto som ja. Okrem toho, že on je vydedenec a ja princezná. Prečo by žiarlil?

„Tak tu si." ozval sa starší. Nevidela som naňho, pohľad bol rozmazaný.

Mladší rýchlo schoval papier a pozrel naňho.

„Čo nové o princeznej?"

„Je s vlkolakmi."

„Viac nič? Nejaký si zvláštny. Musela odísť ešte predtým ako sme tam zavolali strážcov."

„Zrejme."

„Naozaj si vpohode?" ozval sa starší pochybovačne.

„Chcem mať len súkromie."

„Ale ja potrebujem informácie o kvitnúcej ruže."

„Snažím sa. No videl som iba to, ako je na univerzite vlkolakov. Nič viac."

Povzdychol si a odišiel. Pohľad sa rozmazal.

...

Zažmurkala som. Práve z lesa vychádzali Mya s priateľom. Mya si upravovala pokrčenú blúzku. Vo vlasoch mala listy a burinu. Ja som to vedela. Priateľ sa pokojne usmieval. Zastali pri nás, priateľ ju chytil za zadok a bozkával ju na krk. Mya si slastne vzdychla a potom sa od neho presunula ku mne.

„Tak ako nezadaná?"

„Nezadane." povedala som a Mya sa zasmiala.

„Ty si ho odmietla?"

„Nie som tu kvôli zábave." povedala som a sledovala ako sa Myin priateľ, Chris a Fran bavia. Meggie a Noel boli ešte stále na pokraji čistinky a rozprávali sa a usmievali.

„Ale dnes si sa prišla zabaviť." povedala Mya.

„Áno, aby som zistila o vás viac."

„A preto si išla von akurát s nami zlými?" zaškerila sa.

„Zlými? A ak to chceš vedieť, musím poznať aj vaše temné stránky."

„Alebo tajomstvá?"

„Alebo."

„Chceš jedno vedieť?" pozrela na mňa žltými očami.

„No daj." povedala som a čakala čo povie.

„Bethany je moja mama." usmiala sa.

„Nekecaj." pootvorila som ústa.

Zasmiala sa: „Smrteľne vážne."

„A ostaní to neviedia." mala to byť otázka, no vyšlo z toho akési skonštatovanie.

„Nevedia. Reputáciu si už kaziť nebudem." povedala a špičkou jazyka si prešla po špicatých zuboch, „Aké máš tajomstvo ty?"

„Keď mi sľúbiš, že to nikomu nepovieš."

„Nepoviem."

Rozopla som si kabát, vyhrnula šatku a ukázala dve slabučké priehlbiny po Dominicových zuboch.

„Si drsná. Ja by som si od upíra krv piť nedala."

„Nebolo to dobrovoľné." zamračila som sa, „Poznáš upírsku chorobnú túžbu? Tak to."

„Och. Ale to nebýva často." povedala neisto.

„Nebýva. A ako to je u vás? Máte tu niečo podobné?"

„Nie, nie. Ešte to tak. U nás sú alfasamci a alfasamice. Sú to vlkolaci, ktorí sa narodia už ako vodci svoriek. Ako moja mama. Aj ja. Ale je ťažké uplatniť si svoj titul." mykla plecom, „A práve mne to ide najhoršie. Preto sa radšej nepriznávam kto je moja mama. Som posmech všetkých alfa."

„Možno to časom príde."

„Už to malo prísť. Teraz som mala byť na čele mnohopočetnej skupiny a baviť sa s ostatnými alfa. A nie byť známa ako problémová študentka. Všetci v sedemnástich dospejú na alfa. Ja nie."

„Ale možno je viacej takýchto prípadov." premýšlala som.

„Alfa sa narodí len jeden zo sto. A ani jeden nezlyhal. Iba ja. Všetci v škole si myslia, že alfa nie je nikto."

Vzdychla som. Aj keď bola aká bola, toto by som nepriala nikomu.

„Závidím ti."

„A to už prečo?" pozrela som po nej.

„Si princezná a ide ti to viac než dobre. Umrela ti sestra, jediná príbuzná. Pohryzol ťa upír, ktorý, ako typujem, mŕtvy ešte nie je. A vraj ťa prepadli vandali. Rovno pod nosom strážcov. To je tisíckrát horšie ako moje problémy."

„Takže každý je dobre oboznámený." povedala som sklesnuto. Nechcela som si tie zlé chvíle predstaviť ešte raz.

„To vieš." usmiala sa Mya.

„Ty si presný opak mňa. Tak prečo si tak dobre rozumieme?"

„Protiklady sa priťahujú. A svojim spôsobom sme obe alfa."

„Ty vieš na všetko odpoveď." zasmiala som sa. Potom sme sa vybrali za ostatnými a bavili sa.

Práve som otvorila dvere mojej izby, keď na chodbe oproti nim stála Mya a škerila na mňa ostré zuby.

„Deje sa niečo?" povedala som a zamkla.

„Ideme nakupovať."

„Čože?" zdvihla som obočie.

„Bethany mi povedala, že tvoj šatník má krízu."

„To má ale zato nemusíme..."

„Ale musíme. Je to pre tvoje dobro." zasmiali sme sa.

Viedla ma dole až k vchodu. Pred univerzitou nás čakalo auto. Mya rýchlo prebehla a potom mi zamávala, aby som šla.

„To sa im skrývaš?"

„Tak ako by si vysvetlila, že práve my dve ideme nakupovať?"

Zasmiala som sa: „Ale ja nemám ani peniaze."

„Ale mama áno." ukázala kreditnú kartu.

„Uf." povedala som. Vpredu pred nami sedel šofér, tiež vlkolak a naštartoval auto. Vybrali sme sa po šktrkovej ceste preč od univerzity.

„A kam ideme?"

„Do hlavného mesta. Do najlepšieho nákupného centra."

„A najdrahšieho." prevrátila som očami.

„Vlastne ani nie. Ale princezná si to môže dovoliť." usmiala sa.

„Biele či čierne?" pozerala som po Myi. Konečne som po čase bola medzi ľuďmi a necítila som sa zvláštne.

„Červené." usmiala sa Mya.

„Červenú nemusím."

„To je smola, pretože sa ti hodí k vlasom. Ale k očiam sa ti hodí modrá. Zober modré."

Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. Vzala som modré šaty s mojím číslom. Hodila som ich do košíka.

Mya odkiaľsi ku mne pribehla: „Prečo nenosíš častejšie šaty?" prirovnala mi bielu sukňu a ignorovala môj nespokojný pohľad.

„Nemám šaty veľmi v láske."

„Tak ideme pozrieť nohavice." povedala.

„Vážne toho veľa nepotrebujem. Aj tak všetko postrácam."

„Pozrieme ešte jedny nohavice, aspoň dve tričká a spodné prádlo. A veľkú tašku, kde sa ti to bude zmestiť." zaškerila sa.

A tak aj bolo. Tašku som si kúpila vojenskú zelenú, rifle s peknou modrou farbou, čierne a sivé tričko, modré šaty, spodné prádlo, ktoré som zásadne vyberala ja a nové botasky. Mya si kúpila sexy šaty, spodné prádlo podľa svojho vkusu, kaki nohavice a športový kabát po kolená, podobný môjmu vlastnému.

Mya znova nenápadne vykĺzla z auta a pobrala sa k dverám internátu akoby sa nič nestalo. Po včerajšku sme sa dosť spriatelili a teraz dokonca ešte viac.

Na druhý deň som si obliekla nové nohavice a čierne tričko. K tomu nové botasky. Konečne moje vlastné šaty.

„Vyzeráš dobre." odrazu sa pri mojom boku objavila Mya. Niektorí na nás čudne pozreli. Ona si dala nové nohavice.

„Aj ty." povedala som a hodila po nej očkom.

„Už som sa zľakla, že si si dala tie nové šaty."

„A prečo by som nemala?"

„Tie si nechaj pre niekoho špeci." povedala a ja som na ňu pozrela.

„Tak díki." zasmiala som sa, „Kam máš namierené?"

„K riaditeľke." povedala a ýchlo pozrela po ostatných študentoch. Niektorí uhli pohľadom. Pousmiala som sa.

„Tak to ešte chvíľku pôjdeme spolu."

„Pozajtra už odchádzaš?"

„Nie, už zajtra." smutne som sa usmiala.

„Povedz, že ma tu samú nenecháš." povedala naoko zúfalo.

„Teba? To nikdy." zasmiala som sa.

„Tak dnes by si mohla prísť na moju izbu. Spravíme stretávku."

„A kto všetko?"

„To čo vždy. Aj s Maggie, keďže chodí s Noelom."

„To fakt?" vypleštila som oči a ona s úsmevom prikývla.

Vybrali sme sa k Bethany. Trochu sme prediskutovali politiku, problémy a bola prekvapená, ako sme sa s Myou spriatelili.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////