6. časť

„Ešte posledné úpravy." povedala nadšene Nathasha.

„Môžem sa niečo opýtať?"

„Mhm." povedala sústredene.

„Koľko máš rokov?"

„Budem mať o mesiac 18." usmiala sa.

„A Victor a Dominic?"

„Dominic má 20. Victor 58, je upír, takže sa zastavil na 24 rokoch."

„Dovtedy starnete?"

„Hej." povedala, „Dobre, hotovo."

Otvorila som oči a pozrela do zrkadla. Takmer som sa nespoznávala. Vlasy som mala dokonale rovné, iba okolo tváre natočené. Nathasha ma namaľovala tak, že mi ešte viac vynikli oči. Líca som mala jemne doružova. Šaty boli ešte úchvatnejšie ako včera. Nathasha si obliekla tie krvavo červené, tiež s výstrihom a pod nimi mala korzet. Sukňa sa od pása dolu rozširovala. Na nohách mala vysoké čierne lesklé lodičky. Moje boli krémové a lakované. Výstrih bol pre mňa moc odvážny ale čipka ho prekrývala. K týmto šatám som žiadne šperky nepotrebovala, okrem náušníc s krémovými perlami.

Nathasha si vyberala pomedzi voňaviek. Vybrala si čerešňovú. Až mi nabehli sliny.

„Upíri majú dobrý čuch na vône. Aj na tú ľudskú. No oni sami nevoňajú. Takže to treba vykompenzovať." zasmiala sa a navoňala si aj krk, dekolt a trochu strekla do vlasov. Tie mala vypnuté hore a kučeravé.

Keď sme višli na chodbu, čakali nás tam Dominic aj Victor. Dominicovi opäť trochu sčerveneli oči, aj keď sa to snažil zakryť. Chytil za ruku Nathashu a mne podal ruku Victor. Spolu sme vošli do plesovej sály po noblesných schodoch, prešli miestnosťou a vystúpili na pódium. Victor ich všetkých privítal, nezabudli sa mi ukloniť a potom sme ja a Victor, Dominic a Nathasha začali ples prvým tancom, kde si nás potom muži vymenili a dotancovala som s Dominicom.

Bavila som sa s každým. Teda aspoň ja som mala ten pocit. Boli rozumní, potrpeli si na luxus, boli spoločenskí, no nemali dobré vzťahy s ostatnými bytosťami. Ich večným problémom boli vandali, ktorí sa na uzde udržať nedokázali a ich horšie stránky zapríčinili veľa smrtí. Nepýtala som sa veľmi, ako, kde a koho krv pijú, bolo mi to nepríjemné. Bola som predsa človek.

„Tak ako, princezná?" opýtal sa ma Victor, keď sme sa nachvíľku ocitli osamote pri bare. Vypýtala som si vodu. Nemienila som tu piť, aj tak okrem alkoholu a krvi bola na pitie už iba voda. Našťastie z jedla bol väčší výber, aj keď ho bolo menej a prevažovalo hlavne mäso.

„Myslím, že svoj názor som si už utvorila. Neboj nič hrozné." rýchlo som doplnila. Pousmial sa.

„A plánujete tu ešte dlho ostať?"

„Neviem. No únos už zažiť nechcem." povedala som trpko.

„To by nechcel nikto. Veľmi nás tento problém ťaží."

„Ja viem. Niečo vymyslíme." usmiala som sa.

„Pomôžete nám?"

„Pokúsim sa."

„Ďakujem." oči sa mu potešili. Bol mi sympatický, no nie preto, kým bol ale naozaj bol sympatický. No viac som si rozumela s Nathashou. Je mi ako sesternica. Akoby bola obyčajná tínedžerka a nie upírka. Aj keď nedospelá.

„Zatancujete si so mnou?"

„Isteže Victor." usmiala som sa a už ma viedol za ruku k tancujúcim párom. Bola som rada, že počas školy sme už mali zopár plesov. Keby som nevedela tancovať, úplne by som sa strápnila. Upíri boli honosní. Akoby som sa vrátila do stredoveku ale chýbajú tu králi a kráľovné. Oni traja sú... proste sú Soolovovci. Nemajú nijaký titul či pomenovanie.

Tancovali sme ladne, bola som rada, že aspoň teraz sme neboli nikomu na očiach. Síce sa mi v tej sukni tancovalo zvláštne, ale inak šaty boli pre mňa ako stvorené. Victor sa tváril vážne, no jeho modročervené oči sa usmievali. Aspoň si ma tak okato a pervézne neobzeral ako Dominic. Toho som nevidela od nášho prvého tanca. Väčšinu času, teda ak som sa nebavila s inými upírmi, ktorí mali enormne veľa otázok, som trávila s Nathashou. Tá teraz tancovala s nejakým pekným upírom v jej veku. Celom im to pristalo. Hudba skončila a odrazu sa pri nás objavil Dominic.

„Smiem prosiť?" podal mi ruku.

„Áno." povedala som a pomaly k nemu podišla. Victor sa otočil a pobral sa preč s debatujúcimi upírmi.

Ako naschvál, začali hrať romantickú hudbu. Tej som sa snažila celý čas vyhýbať, čo sa mi aj darilo. Ale teraz som už cúvnuť nemohla. Jeden tanec s upírom ako je Dominic prežijem. Rukami som ho objala okolo krku a on mi rukami objal boky tesne nad zadkom. Hlavu som mu oprela jemne o hruď a on si položil hlavu na moju.

Pomaly som dýchala. Pieseň sa zdala nekonečná. Dominic sa prudko nadýchol. Ucítila som menšie podozrenie, no nevedela som, že prečo.

Pripomenulo mi to, ako keď si ku mne pričuchol ten upír. Odtiahla som sa.

„Prepáč, ja... som unavená."

„V poriadku." oči mal trochu červenšie, „Odprevadím ťa?"

„Dobre." vybrali sme sa k východu a Victor nás ešte po ceste zastavil. Vysvetľovala som mu, že som unavená a idem si ľahnúť.

Vyšli sme popri sluhoch a vybrali sme sa na chodbu, kde boli nielen hosťovské, ale aj ich izby. Šli sme mlčky. Chcela som niečo povedať, keď ma zrazu niečo zarazilo. Zastala som. Pozrela som mu do očí. Nadýchol sa a náhle mu sčerveneli.

Podišiel ku mne, chytil ma za plecia a nadľudskou rýchlosťou sme sa objavili v jeho apartmáne. Prenikol mnou ešte nepríjemnejší pocit.

„Dominic?"

Nereagoval. Len ma sledoval s krvavočervenými očami.

„Dominic?" zopakovala som znovu, no prudký pohyb mi zabránil nadýchnuť sa. Odrazu som sa ocitla pri stene a Dominic sa o mňa opieral celým telom nebolo úniku. Zaprela som sa rukami, no tie mi rýchlo chytil a jednou rukou mi ich držal nad hlavou. Vyjavene som naňho pozerala. Nebola som schopná ani kričať. Len som sa dívala do tých očí a potom sa mi zahmlil pohľad. Prečo práve teraz?!

...

Počula som, ako sa chodbou ozývali rýchle kroky. Roztvorili sa prudko dvere.

„Čo máš zase teraz?" ozval sa starší a mladšiemu ani poriadne nevenoval pozornosť.

„Poznáš upírsku chorobnú túžbu?"

„A kto by nepoznal? Upírom sa to nestáva často. Upírovi sa pred nosom objaví nejaká bytosť, stačí, že započuje jej tlkot srdca, zacíti jej vôňu či pach, a doslova sa od nej stane závislý. Musí sa jej vyhýbať, no tak či tak tomu nakoniec podľahne a vycicia skoju korisť až do poslednej kvapky. Potom ako sa nasýti jej krvou, po ktorej túžil, stane sa z neho vandal, alebo zomrie. A čím dlhšie odolával, tým viac to bude pre korisť kruté. Prečo?" konečne venoval mladšiemu pozornosť.

„Jeden upír prahne po princeznej. A odolával dosť dlho na to, aby ju teraz bezcitne zabil."

„Povedz mi odkiaľ chodíš na takéto informácie? Nie každý si všimne túto závislosť. Nieto iná bytosť."

„Proste to viem. A je to pravdivé."

„Ak je to pravdivé, treba zakročiť. Oboznám strážcov o riziku. Nesmie umrieť."

...

Prudko som zažmurkala. Stačilo mi zaostriť do tých krvavo červených očí a okamžite som sa rozpamňtala na vidinu. Tak chorobná túžba?

Chcela som ho zase osloviť po mene, aj keď som vedela, že to nezaberie a že utiecť sa mi nepodarí. Ostávalo dúfať.

No čím viac som sa dívala do tých očí, tým viac mi prišiel odpor zbytočný. Srdce mi začalo prudko byť a roztriasli sa mi kolená. Nie od strachu. Od túžby. Ovládla ma túžba a dychtivosť po jeho uhryznutí. Tak veľmi som ho chcela.

Druhou voľnou rukou sa posunul od môjho boku po chrbte až k zipsu a bezproblémov mi ho stiahol až k pásu Chytil mi ruky a dal mi ich dolu za chrbát. Silno sa ku mne pritisol, takže som nimi nevedela hýbať. Rukami mi chytil golier na krku a stiahol dole až po hlboký výstrih, čím som mala odhalený krk, plecia a aj dekolt.

Roztrasene som dýchala.

Rukami sa dotkol výstrihu. Pohladil ma a pomaly sa presunul k pleciam. Pozrel mi na pery. Potom sa naklonil k mojim vlasom a privoňal si. Slastne vzdychol. Kebyže niesom opretá o stenu, nevedela by som od očakávania, no i menšieho strachu stáť na vlastných nohách. Jednou rukou mi naklonil hlavu a druhou odtiahol vlasy. Otvoril ústa a očné zuby sa mu predĺžili. Naklonil sa k môjmu krku. Zas som započula ten zvuk, no jemnejší ako vtedy keď Victor pohrýzol toho vandala a premkla mi telom tupá bolesť. Ruky mal položené na mojich kľúčnych kostiach, takže som sa nevedela ani nadýchnuť. To ma prebralo. Ja som nechcela aby ma uhryzol. Nechcem zomrieť. On ma vycicia do poslednej kvapky len aby umlčal svoju chorobnú túžbu. Ale prečo som tomu podľahla aj ja?

Spomenula som si na Victorove slová. Upír dokáže vyvolať túžbu.

Chcela som sa brániť, bojovať, no Dominic ma dokonale spacifikoval. A ja som mu to dovolila. Už nebolo cesty späť.

Odrazu nepríjemný pocit prestal. No keď som si uvedomila, ako na mňa idú mrákoty z toho, že zo mňa pomaličky so slasťou vysáva život ma prebralo trochu k vedomiu. Započula som hlas na chodbe. Patril Nathashe.

„Kde sú?!" kričala. Potom si ešte niečo mrmlala o tom, že nesmiem zomrieť. Počula som otváranie dverí a následne sa prudko otvorili tie na chodbe za Dominicom.

Zanadávala a rozbehla sa k nám. Nato, že nebola dospelá upírka, mala silu aj za dvoch. Prudko odsotila Dominica a krk ma strašne rozbolel. Padla som na kolená. Sledovala som, ako sa ku mne Dominic zase blíži, ale Nathasha mu zatarasila cestu, chytila mu hlavu a spravila taký rýchly pohyb, že moje oči to neboli schopné zaznamenať. Dominic padol na zem a hlavu mal mierne vytočenú.

Dotkla som sa rany na krku a na prstoch som mala veľa krvi. Nathasha ku mne podišla. Kľakla si na kolená.

„Ty si mu..." na viac som sa nezmohla.

„Áno, zlomila som mu väzy. To ho odradí na pár hodín. Ale ty už budeš preč." povedala a pozrela mi na krk, „Dôveruješ mi?"

Pozrela som jej do očí. Prevládala v nich modrá, no prebíjala sa s červenou.

„Mhm." povedala som.

Ohrnula mi vlasy a priložila mi ústa na krk. Prenikla mnou hrôza, že ma hádam chce zabiť aj ona. No namiesto toho mi jazykom prešla po ranách. Bolesť polavila. Spravila to ešte raz a potom sa nadvihla.

„Upírske sliny pomáhajú uzdravovať. Teraz sa ma pevne chyť. Presuniem ťa do svojej izby aby si sa prezliekla, zobereš si veci a odchádzame. Medzitým ešte niečo odkážem Victorovi." pevne som ju chytila a mala som pocit, že letím vzduchom. Objavili sme sa v jej izbe a pomohla mi zvliecť šaty, následne korzet, zobrala ma do kúpeľne aby som sa očistila a zbehla do šatníka po šaty pre mňa.

Keď som bola oblečená a môj krk pod šálom zdobili dve ranky, vzala som si svoj kabát a tašku. V kabáte som našla obálku. To bola tá, čo mi ju dala ešte doma Elisabeth. No nebol čas pozrieť si ju.

Nathasha ma viedla cez vstupnú halu. Až vonku pri bráne nás čakal Victor.

„Čo sa stalo?" opýtal sa nechápavo.

„Upírska chorobná túžba." povedala som chrapľavo. Radšej som nemala povedať nič.

Teraz sa aj Nathasha zatvárila nechápavo: „Ako o nej vieš?"

„Proste som to zistila. Ale neskoro."

„Prepáčte, my..." začal Victor.

Prerušila som ho: „Svoj názor nemením. Len som sa niečomu... priučila." nevedela som tomu nájsť lepšie slovo. Priučila? Takmer už neviem po koľký krát sa vystavila smrteľnému nebezpečenstvu. To bude tým, kým som. Zrejme.

„Tak vám želám veľa šťastia. A dúfam, že sa čoskoro uvidíme." povedal Victor. Len som prikývla a usmiala sa. Nathasha sa po mne načiahla a zmizli sme v závane vzduchu.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////