13. časť

Len čo som vošla cez hlavné dvere, Mya zvýskla a spolu s Nathashou sa ku mne rozbehli a vystískali ma.

„Hej, hej." smiala som sa, „Bola som iba u priateľov, neochorela som ani nič podobné."

Medham stál bokom a s úsmevom krútil hlavou. Za mnou vošla Liane.

„Ahojte." usmiala sa.

„Prepáč, my sme sa ešte nespoznali, som Nathasha, nedospelá upírka." podali si ruky, zatiaľ čo Mya už k nám ťahala Medhama.

„Ja som Mya, nie práve najlepšia alfa." zasmiala sa Mya. Takže sa priznala.

„No, a ja som Medham, výborný strážca s nie najlepším slušným správaním." zaškeril sa a podali si ruky.

„Ja som Lia, mutantská." usmiala sa.

„To sú tí iní?" povedala jemne Nathasha.

„Tí 0,2%." povedala Liane a zasmiala sa.

„Kto všetko tu je?" opýtala som sa.

„Skôr kto všetko príde." povedala tajomne Mya.

Medham začal menovať: „Na stretnutí budeme my, Mathew, Victor, Dominic, zástupca a kopa ostatných strážcov."

Pri jednom mene mi zovrelo hrdlo. Nathasha si to všimla.

„O to sa postaráme, neboj." utešila ma.

„Ako?" povedala som prišrktene a zakašlala si.

„Čo sa deje?" opýtal sa Medham a Liane s Myou boli rovnako zvedaví.

„Čo chceš praviť?" ignorovala som otázku.

„Dávam mu... zvieraciu krv." povedala neisto.

„To fakt? A čo to s ním robí?"

„Tlmí to jeho chorobnú závislosť. Ale konbinujem to s normálnou krvou 2:1, aby mu to neublížilo."

„Teda viac zvieracej ako ehm... normálnej?" nechcela som povedať ľudskej. Prikývla.

„Tak môžeme už vedieť o koho sa jedná?" povedal nedočkavo Medham. Áno, strážca s nie práve najlepšími spôsobmi.

„Dominic." povedala som potichu.

„No nie." povedala Mya. Pamätám si ako som jej to na stretnutí povedala. No meno som doteraz nespomenula.

„Preto na ostaných zasadaniach nebol." skonštatoval udivene Medham. Ja a Nathasha sme len prikyvovali.

„A kedy prídu?" pozrela som na Nathashu.

„O štvrtej." povedala.

„A do piatej to skončí?"

„Máš o piatej rande?" zavtipkovala Mya a Liane sa len pousmiala. Po ceste sem som jej porozprávala, s kým sa mám stretnúť.

„Možno." zaškerila sam sa, „Prijímame ďaľšieho člena posádky."

„Člena?" Medhamovi zažiarili nadšením oči.

Mya ho šťuchla lakťom a rozosmiali sme sa: „Pozor, ešte máme necelé dve hodiny, takže váž slová."

„Bude to vyvolený?" opýtala sa Nathasha trochu tichšie, no do ticha ktoré nastalo po otázke to znelo ako výkrik. Prikývla som.

„A deje sa niečo vážne, keďže bude stretnutie?" pozrela som neisto na Medhama.

„Mňa sa nepýtaj, u nás je všetko v pohode." mykol plecami.

„So mnou sa zas nikto nebaví, keďže zistili kto som a že nie som práve správny príklad." povedala trpko Mya.

„Victor niečo spomínal... ale nechcel mi zatiaľ nič hovoriť. Vraj si nie sú istí." povedala zamyslene Nathasha.

„Upíri to majú naozaj zlé." povedala zamyslene Liane.

„To hej." povedala so smutným úsmevom Nathasha.

Následne som si bola zobrať tašku hore do izby, v ktorej som bola hádam pred mesiacom. A dosť veľa sa toho zmenilo.

Kým začala porada, boli sme spolu sa prejsť okolo kaštieľa a zavítali sme aj do kvetinovej záhrady, dokonca sme šli na chvíľku aj na kone. Takmer sme meškali na stretnutie. Dnu som vošla ako prvá, za mnou Medham a Mathew, Dominic, Victor a Nathasha, Liane, Mya a zástupca a ešte asi 15 strážcov. Ja som si sadla za vrch stôl, napravo sedeli Mya, Nathasha a Liane a naľavo Medham, Mathew, Victor, Dominic a zástupca.

Musela som sa pousmiať. Vraj princezná. Mala som na sebe moje jediné topánky- botasky ktoré som kúpila s Myou, sivé tričko a modré rifle. Vlasy som mala trochu strapaté od vetra.

Než sme si sadli všetci sa mi uklonili. Práve vtedy sa otvorili dvere a jedným krátkym ospravedlnením k nám mieril Juik, čo ma dosť prekvapilo. Poklonil sa mi a jeden strážca, ktorý sedel pri Liane mu uvolnil miesto a opustil miestnosť. Zrejme tu boli len do počtu.

„Ehm, Juik? Prečo ste prišli?"

„Podporiť vás, samozrejme." usmial sa prívetivo. Úsmev som opätovala a otočila sa smerom k Victorovi, „Počula som, že máte nejaké problémy."

Neubránila som sa pohľadu na Dominica. Jeho oči boli takmer modré, červená na kraji dúhovky sa z takej diaľky nedala všimnúť tak ako u Victora. Vyzeral byť ešte bledší ako som si ho pamätala. A ani Victor nebol na tom inak. Dokonca aj Nathasha.

„Keď si nás už tak premeriavaš," pousmial sa Victor, „Vypili sme trochu zvieracej krvi, pre tvoju bezpečnosť."

Strážci naňho šokovane pozreli, ale on ich úplne odignoroval: „A problémom by som to nenazval. Práveže sa nič nedeje. Až na to, že v starom sídlisku vandalov sme pred pár dňami našli zle zahalené stopy. Bol to akýsi plán. Máme tušenie, že by nás mohli napadnúť." povedal vážne.

S údivom som nadvihla obočie. Zrejme ich naštvala Lerrickova smrť. Ale mohli si za to sami, ako inak.

„A kde by vás mohli napadnúť?" opýtala som sa.

„Nás? To teba, princezná," povedal jemne, „teba a tvoju skupinku."

Povzdychla som: „Tak zostaneme tu."

Mya, Medham, Nathasha a Liane na mňa udivene pozreli.

„No, teda vy." opravila som sa, „A budú vás chrániť strážcovia."

Pozrela som na skupinku strážcov vzadu.

„Prepáčte, princezná, že o vás pochybujem, ale strážca aby mal strážiť strážcu?" povedal posmešne Mathew. Zamračila som sa.

„A v takýchto prípadoch nastupujem ja." povedal Juik a postavil sa. Narýchlo odrecitoval poveru o mne a mojich priateľoch a potom pozrel na Mathewa: „Je nevyhnutné, aby prežili. Pricezná si vyberá len jedného spomedzi rozmerov. A oni boli vybratí, teda musia prežiť, aj keby vandali prišli až sem."

„Tak to sú oni? Tým čo sa máme klaňať?" ozvalo sa pobúrene odzadu, „Medham- nevychovanec, vlkodlačica Mya, ktorá nie je schopná ujať sa svojej roly, upírka Nathasha, ktorá je nedospelá a sama ohrozuje princeznú a mutantka Liane, ktorá je chybná?"

„Nie je chybná!" zastala sa jej Mya a zavrčala. Niektorí na ňu udivene pozreli. Skoro nikto sa nezastával mutantov.

„Je mutantská," doložil Medham, čo bolo s jeho názorom na mutantov obrovský kontrast.

„Nie sú ničím výnimoční!" ozval sa odzadu ďalší, „Sú to len nevydarky! Každý strážca sa musí chovať správne, Nedospelá upírka je nebezpečnejšia ako ktorýkoľvek dospelý upír, mutantská nemá také možnosti ako mutanti, a nemusí ich vedieť ani používať a tá alfa? Tá je hanbou svojej mamy, len stojí v jej tieni!" rozkrikoval sa.

Cítila som, ako mi každým slovom tmavli oči. Bola som naštvatá.

Strážca chcel ešte niečo dodať, no keď som sa postavila, vládlo hrobové ticho.

Priatelia na mňa s obavami pozreli. Bola som strašne naštvatá a to, že ani neviem aké schopnosti nám, to ešte viac zhoršovalo. Spomenula som si na Elisabeth, než stihla umrieť povedala ako dúfa, že ostatných zachránim. A môj výbuch by tomu neprospel. Zhlboka som sa nadýchla.

„Medham je síce trochu nevychovaný, ale to, čo ste teraz predviedli vy, siaha ďaleko za hranice slušného správania. Mya je oveľa schopnejšia ako ktokoľvek iný a je jasným dôkazom, že nik nie je dokonalý, ale môže sa ním stať. Nathasha, aj keď je nedospelá, uvažuje bystrejšie ako ktorýkoľvek dospelý upír a má aj omnoho viac odvahy. Liane je mutanstká, alebo ako jej hovoríte chybná. Ale bez nich by mutanti neboli takí kompletní. Nie sú chybní, ani zďaleka. Sú odlišní a práve to im môže zachrániť život. A ak vám tieto dôvody nestačia, tak potom pre vás nie som princezná. A ak ma chcete vnímať ako nejaké neskúsené dievča, ktoré tu nemá čo robiť, nech sa páči. Ale najprv mi povedzte, čo všetko ste dokázali vy keď ste schopní súdiť nás." toto bol môj najdlhší monológ. Dokonca som rozprávala úplne pokojne. Mrazivo pokojne. Odsunula som stoličku a odišla z miestnosti. Priatelia, vrátane Juika, Victora a Dominica ma nasledovali. Ostatní strážci, zástupca a Mathew za nami len nemo hľadeli. Myslím, že porada sa skončila.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Trochu kratšia časť, no myslím, že hovorí sama za seba :) Aký máte názor na vyzvaných vy?