Jimin Yoongiho chlácholil ako len vedel, spoza rukávu vyťahoval svoje najlepšie triky, no zdalo sa, že nič z toho nebolo dosť efektívne.

Yoongiho sa nedalo utíšiť, nezaberali ani slová, ani objatia a hádam ani úplatky by ho neprimäli k lepšej nálade.

A aj keď to pre Jimina nebol zrovna najkrajší pohľad na svete, pokúsil sa vcítiť do Yoongiho kože. Veď kto vie ako dlho v sebe dusil všetky tie pocity? Kto vie kedy dal naposledy slzám voľný priechod? Akonáhle sa jeho plačlivá situácia aspoň trošku utíšila, Jimin mu navrhol obed. Áno, pri starom klavíri vysedávali už celé dve hodiny, ktoré Yoongi bez jedinej prestávky pretrúchlil.

Na Jimina už začal doliezať hlad a Yoongi sa raňajok na hotelovej izbe sotva dotkol. Nakoniec sa mu ho podarilo dotiahnúť do najbližšieho rýchleho občerstvenia.

Zatiaľ, čo sa Jimin zadrhával na svojej lacnej nasládlej žemli, sa Yoongi bezútešne prehraboval plastovou vidličkou vo svojich hranolčekoch. Ešte stále by si našiel aspoň sto dôvodov pre ďalšie kolo plaču, ale pred druhými ľuďmi sa nechcel zbytočne strápňovať. A tak Jiminov výlet trpel iba zo slušnosti a z vlastnej štipky cti, ktorá ho ešte neopustila.

Možno.

„Hyung, musíš niečo zjesť," dohováral mu Jimin pomedzi svoje nenásytné sústa. Čo by na jeho pažravosť asi tak povedali spolužiaci? Tí si ho najmä pamätali ako toho populárneho chalana s rôznymi druhmi fit šalátu v obedári.

„Prosím, hyung," urobil naňho psie oči, no ani to Yoongiho tvrdohlavosť neobmäkčilo.

„Chceš, aby som sa rozplakal aj ja?"

Vydieranie musí zabrať.

Yoongi nepohol ani brvou, len naďalej premiešaval svoje dozlatista usmažené hranolčeky poliaté výborným čili con carne.

Jimin to už chcel naozaj vzdať a viac sa s ním nebaviť, keď tu v tom prehovoril.

„Som príšerný človek," vyšlo z neho napokon vážne.

„Tak čo som potom ja? Hyung, prestaň sa obviňovať," zamračil sa Jimin a v umazaných dlaniach pokrčil papierový obal od svojho hamburgeru. „Už sme to preberali niekoľkokrát. Nie si za nič viný a chyby robia všetci. Nemôžeš na seba toľko kydať. Potom mi ťa zavrú dakam do ústavu a s kým sa budem starať o Eoullugine roztomilučké mačiatká, hm?"

Vskutku sa teraz zaujímaš o mačky, Jimin?

„Môžem sa ťa na niečo spýtať?"

„Na čokoľvek, hyung."

„Prečo si si vybral mňa?"

„Ako to myslíš?" Jimin na moment zneistel, pretože jeho zastreným slovám dobre neporozumel.

„Bol si mnou doslova posadnutý a prenasledoval si-"

„Ách, tak! To ťa radšej stopnem hneď na začiatku. Dobre vieš, že na to nerád spomínam," jeho nezmyselné a detinské faux pas mu na oči vyhadzovali snáď neustále. Pokiaľ si z neho neuťahoval Joowon, tak to bola Sunghi. A keď ani tá nie, tak sa začal ozývať Yoongi.

Prečo nespomenú ten deň na pláži? Ten bol predsa úžasný!

Yoongi naňho aj po dvoch minútach odmlky uprene zízal, akoby mu chcel odpoveď vyrvať rovno z hlavy. Nespúšťal z neho uslzený zrak a nepatrne žmolil v prstoch ľavej ruky kovový prívesok.

„Ja som si ťa nevybral, to moje srdce."

A teraz všetci zatlieskajme nášmu pusanskému romantikovi, Park Jiminovi! Bravo! Bravo!

„To nemyslíš-"

„Pokoj, hyung, pokoj," chechtal sa Jimin nad Yoongiho smiešnou reakciou. „Bol to vtip, aj keď veľmi milý."

„Nemám náladu na tie tvoje vtípky," zamrmlal namosúrene a vidličkou rýchlo prepichol zopár úbohých vychladnutých hranolčekov.

„Páčil si sa mi od prvej chvíle, ale o tom už dávno vieš. Túto debatu sme preberali od začiatku nášho spolubývania nespočetne mnohokrát. Až mi to príde, že mojím slovám skrátka neveríš, hyung. Netuším prečo ma škatuľkuješ za nejakého fuckboya, ale mýliš sa. Ty dobre vieš, že sa môj svet momentálne točí len a len okolo teba. Ak by aj nie, myslíš si, že by som si dobrovoľne skazil vzťah s mamou?"

Momentálne som síce tvoj svet, ale čo tak o týždeň? O mesiac? O rok? Kde mám záruku, že to bude presne takéto, aké je to aj dnes? Kde mám záruku, že si nenájdeš niekoho lepšieho, talentovanejšieho, krajšieho? Kde mám tú záruku, že budeš chcieť zostať s takou nulou ako som ja?

„Z nás dvoch som ja ten, čo ti na plné ústa povedal, že ťa miluje. Tým však nechcem podceniť tvoju náklonnosť, no zdráhaš sa, hyung. Bojíš sa, že ti snáď ublížim? Že ťa sklamem?"

„Možno," povzdychol si a podložil si bradu rukou, pretože mu od hladu aj vyčerpania už akosi oťažievala hlava. Azda ešte pred pár dňami by si myslel, že bude všetko dobré, ale kto mu vedel zaručiť, že sa jeho sny a vízie nezboria ako domček z kariet?

Mal by si viac veriť ľuďom. Nikdy nič nemusí vyjsť podľa našich plánov, ty debil.

„Yoongi..." Jimin vedel, že bol na tom zle. „Ách, Yoongi, ja chápem, že si z toho incidentu celkom mimo. A tiež dobre chápem tomu, že svoje skutočné emócie preobliekaš za tie negatívne."

Jimin sa k nemu ponad biely stôl bližšie naklonil. „Ja viem, že aj napriek svojej nenávisti voči svojmu otcovi, ho máš stále rád. Rovnako, ako aj tvoja mama. Nepriznáš si to, no trápi ťa to. Mám pravdu, všakže?"

Tak nesmierne ho chcem nenávidieť, tak veľmi si prajem, aby sa ten bastard už neprebral a predsa...A predsa sa Jimin nemýli.

„Nahováral som si, že keď si budem neustále pripomínať to, čo všetko mi za tie roky spravil, že sa stanem odolným. Ale ono to, ono to fakt nefunguje, Jiminie."

Yoongimu sa na konci vety roztriasol hlas a na líci sa mu objavilo viacero nových sĺz. V snahe neurobiť si hanbu v reštaurácii rýchleho občerstvenia si skrýval svoju tvár pod dlaňami.

Jimin z tohto celého výlevu nebol vôbec nadšený. Čím ďalej zažíval Yoongiho nestabilné rozcítené okamihy, tým by radšej Jongsuovi rozmlátil hubu.

V sekunde na to už stál na nohách, aby mohol prejsť k Yoongimu a usadiť sa po jeho strane. Za dnešok sa ho snažil utešiť toľkokrát, že by to hádam nešlo ani spočítať. Ešte nikdy sa s ničím podobným nestretol.

Tak, ako pominulé razy ho objal okolo trasľavých pliec a pokúsil sa jeho usmoklenú tvár nasmerovať do ohybu svojho krku.

„Bože, hyung..." povzdychol si smutne. „Čo to s tebou ten mamľas len porobil? Sľubujem, že ak sa ešte raz rozplačeš, vlastnoručne ho odpojím od prístrojov. A to nepreháňam."

Yoongi sa pomedzi svoje vzlyky nakrátko zasmial nad tou zábavnou predstavou.

„Bude mi trvať ešte dlho, kým ťa dám do poriadku, čo? Ešteže mi zákazníci nechávajú na stoloch štedré tringelty. S nimi si budeme môcť dovoliť aj výlet na Čedžudo, ak budeš mať záujem. Alebo aj zmrzlinu od Ben & Jerry's. Marí sa mi, že mi Sunghi raz ukazovala jednu s príchuťou americana. Tú by si si určite zamiloval."

Yoongi sa nad predstavou tej lahodnej príchute uškŕňal ako totálny idiot, ale momentálne mu to bolo jedno. Jimin ho skutočne dokázal priviesť k iným myšlienkam. Bodaj by aspoň sčasti mohol byť taký skvelý ako on.

~

Poobede sa na hotelovú izbu vrátil aj Junki. Kríže ho boleli ako ešte nikdy, pretože sa skláňal nad ohorenými pozostatkami ich príbytku a bezvýsledne prehľadával každú sebamenšiu ruinu. Nohavice mal odspodu zašpinené od blata, popolu aj prachu. Po ničom inom netúžil tak, ako po vysnívanej horúcej sprche, aby zo seba zmyl všetku tú špinu. Pri pohľade do zrkadla sa samému sebe hnusil.

Akonáhle prekročil prah dverí, zobliekol zo seba prepotenú a zasvinenú košeľu. Na izbe však svojho brata a ani toho jeho priateľa nenašiel.

Iba Hyeonju vysedávala v kvetovanom kresle jak päť peňazí, zatiaľ čo sa jej ruky chveli. Junkimu okamžite dockvalo, že sa počas jeho neprítomnosti muselo čosi zomlieť.

Bračekovi zas uletel poklop? Zabijem tú malú blonďatú beštiu.

„Kam sa vyparili tie dve nemehlá?" prehovoril na svoju matku, ktorej chýbalo málo od toho, aby sa pred svojím synom totálne nezosypala.

Hyeonju zaryto držala jazyk za zubami a len príležitostne si odsŕkla z čaju, ktorý jej položil na stôl Jimin.

„Povedal Yoongi niečo čo nemal?" vyzvedal.

Hyeonju ani nepípla.

„Mama, musíš sa so mnou otvorene zhovárať. Ublížili ti nejako? Nadávali na teba? Hovor, prosím."

„Povedal..." sťažka sa premáhala, aby jej nezlyhal vetchý hlas. „Povedal len pravdu, Junki. Nič viac než len holú pravdu."

Roztrhnem ho ako žabu! Nepraj si ma, Yoongi!

„A kam vlastne šli?"

„J-ja neviem," záporne pokrútila hlavou. „Ani si poriadne nepamätám, čo sa stalo."

Hyeonju si to však pamätala až do toho najmenšieho detailu.

„Mám mu zavolať?" Junki vytiahol z vrecka svojich nohavíc mobil a už-už vytáčal číslo svojho mladšieho brata.

Nech sa modlí, aby prežil do zajtrajška. Rozhodne mu nič nedarujem.

„Nechaj to tak," Hyeonju sa zľahka dotkla ľadovou rukou Junkiho predlaktia. „Vrátia sa. Jimin mi to sľúbil."

A ty mu veríš? Veď ho ani nepoznáš. Ani jeden z nás ho nepozná...

„Zveril sa ti s tým aj kedy? O tridsať minút máme zbehnúť do nemocnice za otcom."

Kým skočil do sprchy, Jimin s Yoongim sa stihli pomaličky došuchtať na izbu. S Hyeonju prehodili iba formálne frázy, do hlbšej debaty sa nikomu z nich nechcelo.

Junki po zhruba dvadsiatich minútach vyšiel z kúpeľne v Yoongiho čiernej mikine. Zabudol si ju pri úteku, o ktorom zistil Junki žiaľ pramálo informácií.

Kus oblečenia síce nebol preňho ako na mieru šitý, no keďže jeho pôvodné zásoby oblečenia zhoreli v plameňoch, aj táto miniatúrna mikina mu poslúžila dobre.

„Pekný crop top," neodpustil si Yoongi a zahryzol sa do karamelovej tyčinky, ktorú mu zaobstaral Jimin počas ich spiatočnej cesty.

„Ty drž hubu," ukázal naňho prstom s vražedným fľochnutím. „Čo si povedal našej mame?!"

Jimin od ľaku skoro rozlial zvyšný čaj, ktorý sa usiloval preliať z termosky do svojho hrnčeka. Keď Junki zvýšil hlas, znel prísne a desivo.

No Yoongim jeho hnev ani nepohol. Len postával popri stene, potichu žuval tyčinku a krčil šuchotavý staniol.

„Len pravdu."

Oni sa na tej sprostej vete snáď vopred dohodli!

Junkim lomcovala zlosť ozaj mocne. Stačilo mu urobiť dva veľké kroky a už vrazil Yoongim o stenu.

Prstami sa mu zakvačil do košele a neoblomne ho prebodával pohľadom.

„Vyklop to, ty sopliak. Čo za bludy si jej vešal na nos?!"

Yoongi sa aj napriek bolesti v chrbte zasmial nad absurdnosťou svojho brata: „Fakt nie si o nič lepší než on..."

„Smelo," zosilnel svoj stisk a ešte väčšmi ho pritlačil k stene. „Skús ma nasrať a uvidíme, aký budeš potom hrdina."

„J-junki," habkala Hyeonju, ktorá sa nevedela spamätať z obrazu pred svojimi očami.

Dvaja bratia spolu zvádzali neúprosný tichý boj. Jeden po druhom gánili, zatiaľ čo Yoongimu sem-tam trhlo kútikom pier.

Jimina to tiež riadne vystrašilo. Aj keď s Jihyunom nemali príkladný vzťah, nikdy v živote by s ním podobne nešmaril. Veď by mu mohol ublížiť.

„Fotrov maznáčik," vypľul Yoongi ako nadávku, s vyzývavým úškľabkom na perách.

Junki už napriahol druhú ruku zovretú v päsť, ktorá sa astronomickou rýchlosťou rútila k Yoongiho tvári.

„Nie!" Jimin v poslednej sekunde zdrapil Junkiho ruku a silno mu ju zovrel. „To stačí!"

Junki sa mu pokúšal vymaniť, ale neúspešne. Čudoval sa nad tým, ako môže mať Yoongiho priateľ takú silu, keďže vyzeral drobne.

Jimin ho obstojne preklínal zrakom. Druhou rukou mu síce šklbalo, no nenechal sa strhnúť momentálnou situáciou. Pobiť sa s Junkim by bolo to posledné, na čo by mal chuť.

Junki naposledy do vzduchu zahrešil a pustil predok Yoongiho košele. Ten si len pošúchal boľavý krk a naďalej v mysli preklínal svojho brata.

„Je najvyšší čas vyraziť," zavelil najstarší z chalanov, nespúšťajúc oči z Yoongiho. „Ideme na návštevu otca. A ty pôjdeš s nami," nekompromisne adresoval Yoongimu.

Prinúť ma.

~

Joowonove taxikárske služby skĺbené s kpopovým koncertom dnes nevyužili. Namiesto toho Junki privolal dva ubery, ktoré ich mali bezpečne dopraviť do nemocnice.

Bojoval ako leopard len preto, aby mohol ísť v jednom voze s Hyeonju. K tým dvom babrákom totiž strácal aj tú poslednú štipku dôvery, ktorú si uňho stihli získať.

Napokon to bola však samotná Hyeonju, ktorá trvala na tom, že pôjde s Yoongim. Svoje dôvody konkrétnejšie neobjasnila.

Junkimu nezostávalo nič iné než rezignovať. I keď z jazdy s Jiminom sa mu zježili chĺpky na šiji.

„Tam na izbe," Hyeonju sa ujala slova a do reči sa pustila bez ostychu. „Si to fakt prepískol, Yoongi."

Každý z nás to niekedy prepískol, mama.

„Junki si nezaslúži, aby si sa s ním podobne rozprával. Snažil sa len pomôcť," pokračovala Hyeonju s rukami zopätými vo svojom lone. „Prosím, ospravedlň sa mu."

„To on po mne prvý vybehol," zavrčal Yoongi na svoju obranu.

„Yoongi..."

„Uznávam, že som mal držať zobák, ale-"

„Udalosti posledných dní sa na tebe taktiež podpísali," dokončila zaňho Hyeonju s nežným úsmevom na perách. Na svojho mladšieho syna sa nedokázala dlho hnevať. Ani po tom všetkom, čo jej vykričal rovno do očí. Ani po tých všetkých nadávkach, ktoré venoval svojmu otcovi.

Yoongi porazenecky sklonil hlavu, až ho končeky plavých vlasov šteklili na nose. Skutočne by už mal vyhľadať nejakého kaderníka.

„Mrzí ma to," povedala Hyeonju a pokúsila sa Yoongiho chytiť za ruku. Chýbal iba kúsoček, ale nanešťastie sa od nej odtiahol.

„Neviem čo to do mňa vtedy vošlo," zdôverila sa mu. „Ale sľubujem ti, že už sa to nebude viackrát opakovať. Ja..."

Yoongi sa v tej chvíli vnáral pohľadom do jej zreníc.

„Nechcem o teba prísť, synček."

Jemu akoby sa zastavilo srdce, najradšej by lapal po dychu a spätne si prehrával jej poslednú vetu. Ani vlastnému sluchu nedôveroval, pretože sa mu táto okolnosť javila byť takmer nemožná. Hyeonju nabrala odvahu a priznala si svoju chybu? Prečo práve teraz a nie už oveľa skôr?

Aj tak jej na mne nezáleží...

Prečo potom znela tak vierohodne?

„Príjmeš moje ospravedlnenie, Yoongi?" spodná pera sa jej triasla. Bola tak psychicky nestabilná, že ju zrádzali už aj svaly. Bohužiaľ, Yoongi na tom nebol o nič lepšie.

Váhal, no už predom tušil, akú odpoveď si vyberie. Stačil kradmý úkos pohľadu na to, aby mu pookrialo srdce. Jeho matka so slzami v očiach prosila o odpustenie, aby neprišla o svojho jediného súceho syna.

Yoongi, to už preháňaš...

„Príjmem," prikývol s bolestnou grimasou, čo mu zahmlila mimiku. Tak dlho bažil po tomto momente a on nakoniec dorazil.

Vnútri sa mu rozlial pocit šťastia, explózia nefalšovanej detskej radosti, po ktorej bažil nespočetne veľa nocí.

Hyeonju k nemu načiahla svoju doráňanú dlaň s úmyslom, že si ho pritiahne do vrúcneho objatia. Tentoraz sa tomu Yoongi nebránil.

~

Do nemocnice sa vrútili ako veľká voda na čele s Junkim. Jeho crop topová mikina mu svedčala natoľko, že si ho prezeralo veškeré ženské obecenstvo vrátane sestričiek a doktoriek, ktoré si v hale vychutnávali svoju poobedňajšiu siestu.

Yoongi sa stále potmehúdsky škľabil nad komickým vzhľadom svojho staršieho brata. Jeho brucho bolo aj napriek pokročilej jeseni odhalené okoloidúcim na obdiv.

Je to k popukaniu. 

Spoločne sa niekoľkými chodbami dostali až pred Jongsuovu izbu. Akonáhle uvidel tie dvere, schuti by sa na najradšej zvrtol na päte a bral nohy na plecia. Iba Jiminov povzbudivý úsmev mu dodával dostatočnú silu na to, aby tieto krušné časy prečkal.

Junki neotáľal a potisol kľučku. Cez otvorenú škáru sem presvitalo prudké svetlo, keďže záclony zostali odostreté.

Na posteli aj naďalej odpočívala zavalitejšia postava, no jej oči neboli väčšmi zatvorené. Namiesto toho sa militantne zabodávali do Yoongiho.

Otrasné spomienky ním razom otriasli a pripomenuli mu všetky tie krutosti. 

Nohy akoby mal odrazu z rôsolu, nedokázal sa pohnúť ani vpred ani vzad. Iba myseľ ho vystríhala, aby zdrhol, pretože môže byť čoskoro už príliš neskoro.

Moja minulosť nabrala znova hmotnej podoby.

~

hello everyone! ☄️🙋

vitajte pri ďalšom pokračovaní black rainbowed fate. trošku som sa rozhýbala, lebo vám chcem priniesť konštantný zážitok a keďže Yoongiho kauza s otcom sa vlečie už niekoľko častí, nechcela som zbytočne predlžovať dobu vydávanie. 👉👈

jasné, mám toho momentálne zasa vyše hlavy, ale ja to už nejako zvládnem. teda, heh, využívam každú voľnu chvíľu počas online výučby, aby som vám mohla priniesť nové kapitoly čo najskôr!  dúfam, že vás táto s odľahčeným názvom pobavila a zároveň aj rozcítila. hustej dráme medzi dvoma bratmi  sme sa aj tak nevyhli, ale tá crop top mikina snáď  splnila svoj účel, hehe. 🤭

držte sa počas online školy, píšte si poznámky a dávajte pozor (buďte lepší ako ja) a zostaňte ku svojmu okoliu rovnako milí, ako ste aj na mňa. ukážte druhým, že z nás ľudskosť predsa len nevymizla! ✨❤️

stay healthy, positive, strong and  happy!️☘️

ps: myslíte si, že Hyeonju svoje ospravedlnenie myslela úprimne alebo taktizovala? 🤔 let me know~

sga. ( ꈍᴗꈍ)