„Ale ja som gej..."

Presne tieto štyri bolestivé slová unikli z jeho mysle skôr, než by si to všetko stihol lepšie premyslieť. Nechcel Nari nijako ublížiť, veď boli priateľmi už niekoľko rokov. Ba čo viac, mali k sebe blízko, no nikdy nie po tej romantickej stránke.

Šok, ktorý snáď zasiahol každučký sval jej tváre mu trhal srdce na kúsky. Aj keď sa svoje sklamanie pokúsila akokoľvek zakryť, jej oči okamžite vyzradili pravdu. Zahatali ich slzy, no Nari ani jednej nedovolila uniknúť na svetlo tohto sveta. Ešte to by jej chýbalo, aby tu rumázgala ako malý zhýčkaný fagan.

„Nari, ja som-"

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať," nenechala ho ani dopovedať. Yoongi mal nutkanie k tomu čosi doložiť, ale Nari očividne potrebovala len ticho a čas. Lebo len tak mohla spracovať tú srdcervúcu novinu.

Už konečne chápala, prečo sa Yoongi lepil po boku toho neznámeho Jimina. Čím dlhšie sa nad tým celým zamýšľala, tým viac sa jej naskytlo pádnych dôkazov. A tým viac jej srdce stískal žiaľ.

Yoongimu sa iba ťažko dokázala pozrieť priamo do tváre. Tak zahanbene sa už necítila niekoľko rokov, ak vôbec. Nebolo totiž žiadnej vety, ktorý by zvládla uzavrieť túto podivuhodnú debatu.

Jej výborný kamarát, Min Yoongi, bol gej. Po celý ten čas a ona si vôbec nič nevšimla. Ako si nič nemohla všimnúť? Takú vec sa nedá zrovna ľahko prehliadnuť. A predsa sa jej to podarilo. A predsa teraz pred ním vyzerala totálne hlúpo.

„Nari, myslím to-"

„Radšej nehovor," pritisla si obe dlane na uši a pokrútila záporne hlavou. „Prosím, Yoongi. Buď ticho."

Napriek tomu, že nemal najmenší problém držať jazyk za zubami, bolo preňho momentálne náročné krotiť svoje slová. Túžil Nari rozveseliť, priviesť ju k iným a najmä krajším myšlienkam, no zdalo sa to byť naozaj nereálne.

Veď ako by mohla byť šťastná? To sa nespraví za jedno poobedie a možno ani za pár týždňov...

Cez to všetko bol odhodlaný vložiť do toho jediného pokusu všetku svoju energiu a elán, ktorý hravo šatil za nezáujem a ospalosť.

„Nari," vskutku sa nedal odbiť a opatrne jej zložil ruky, ktorými si kŕčovito zakrývala uši. „Nari, nesnaž sa ma od seba odohnať. Ty vieš, že to nezaberie."

„Chceš mi ešte viac ublížiť?" vyvalila naňho svoje smutné oči. Popri rozprávaní sa jej až neprirodzene chvela spodná pera. „Yoongi, nechaj to tak-"

„Nie," namietol bez zaváhania. „Neprišiel som sem do Tägu, aby som ľuďom ubližoval. Ver mi, Nari. Zatiaľ všetok čas, som tu strávil, skončil nahovno. Netuším čím to bolo a čím to ešte stále je, ale už ma nebaví prečkávať dni v neustálych výčitkách. Dovoľ mi pokúsiť sa ti vyčarovať na tvári úsmev. Prosím. O nič viac nežiadam. Podvečer sa aj tak musíme rozlúčiť a ja nechcem odísť s pocitom, že nie si okej."

Nari po ňom spýtavo blúdila pohľadom, akoby sa zo všetkých síl pokúšala nájsť za tou maskou pravého Min Yoongiho. A možno takýto bol vždy, no ona videla iba tú časť, ktorá bola najviac viditeľná. Nikdy by si nepomyslela, že zo seba vysype viac ako dve rozvinuté vety.

„A čo chceš urobiť?" spýtala sa s malou dušičkou, nakoľko sa zdalo, že už v ňom ozaj nedokáže čítať.

„Poďme si pripomenúť, prečo sme taká nerozlučná dvojka," odvetil tajuplne a na pochabý moment si s ňou hravo preplietol prsty. „Poďme všetkým vytrieť zrak. Dokonca aj Banjimu. Tomu zakaždým zabehne nejaká slina."

Nari sa aj napriek svojej smutnej grimase musela pousmiať. Už iba predstava, ako sa Banji drhne a pobehuje navôkol ako splašená hydina, bola dosť zábavná.

„Mám tvoj úsmev brať ako súhlas?" zaiskrilo sa mu v tmavých očiach.

„Prisahám, Yoongi. Si snáď jediný človek, ktorý ma vie tak rýchlo vytiahnúť z depky. Aké paradoxné, že si zároveň aj jej tvorcom."

Prijala jeho vreckovku a prešla si ňou pod očami, ak by sa jej náhodou nepodarilo zadržať slzy.

„Dúfam, že mi raz odpustíš," pošepol.

„Nemám ti čo odpustiť. Svojím citom skrátka nemôžeš porúčať," odpovedala a zrakom sa zabodla do Jiminovej postavy obďaleč. Zdalo sa, že koketuje s nejakými dievčatami, ktoré sa pri ňom zastavili. Možno sa len pýtali na cestu a možno si pýtali jeho telefónne číslo. Nech sa však Nari usilovala akokoľvek potlačiť v sebe predsudky, na Jiminovi jej niečo jednoducho nesedelo.

„Hádam ten parchant za to stojí," odvrkla chladne s prižmúrenými očami. „Inak mu rozbijem hubu."

Yoongi na ňu iba šokovane civel.

~

„No čo decká, už ste sa vyrozprávali? Vyliali ste si svoje srdiečka, hrdličky?" Banji mal naozaj nemiestne vtípky, ak sa to tak vôbec dalo nazvať. Na Nari bolo vidieť, že jej Banjiho poznámky neboli zrovna po chuti. No a Yoongi si nemohol pomôcť, každú chvíľu k nej odbáčal očami, aby sa uistil, či je v pohode.

„Určite sa vyrozprávali, ale teba je do toho nič."

Ešteže tu bol MB, ktorý dokázal zlátať akúkoľvek črtajúcu sa pohromu. Jimin zatiaľ iba zvedavo zdvíhal obočie, akoby chcel odhaliť, čo je vo veci.

„Hyung, ale za otázky ma nemôžeš udrieť."

„Ver mi, výhovorku by som si už našiel."

„Vyhrážaš sa mi?"

„To by som si nikdy nedovolil, Banji~ssi," dodal MB a skontroloval čas na svojom mobile. „No tak fajn, mali by sme sa rozhýbať. Ideme si vypiť alebo máte nejaké iné návrhy?"

„Nie je na chľastanie akosi priskoro?" podotkol Jimin s rozpačitým úsmevom. Veď boli sotva štyri hodiny poobede.

„Na chľastanie nie je nikdy priskoro!" zajasal Banji na celé námestie, až po ňom zazerali prítomní dôchodcovia.

„Kroť hormón, lebo pôjdeme bez teba. Aj tak si tu z nás najmladší," MB mu karhavo zabodol ukazovák do hrude.

Banji len bezmocne rozhodil rukami: „Ale to nie je fér!"

„Ja by som mal jeden nápad," ozval sa vzápätí Yoongi.

Zrazu sa naňho upreli všetky pohľady, avšak tým najintenzívnejším ho počastovala práve Nari.

„Banji, ty bývaš neďaleko, že? Iba päť minút odtiaľto, ak sa nemýlim."

„No to si píš. Je to z námestia na skok, ale radím vám, ku nám by som nešiel. Matka si pozvala svoje vyšinuté kamošky a v tejto chvíli im určite vykladá osud nejaká babizňa. Vždy naletia podobným šarlatánom."

„Nechcem ísť k tebe, Banji," objasnil Yoongi. „Len si chcem od teba niečo požičať."

„A čo také?" nervózne sa opýtal.

„Chalani, poďme si zarapovať. Nech sa našimi hlasmi otriasa celé Tägu. Čo vy na to?" odvážne prehlásil s vyzývavým úškrnom na perách.

„Si si tým istý? Teraz rapovať? Nemáme so sebou ani texty..." ohradil sa MB.

„Nepotrebujeme texty," oponoval mu Yoongi. „Odkedy je rapovanie založené na naučených veršoch? Buďte trochu kreatívni a zapojte svoj talent. To sa z vás stala banda detičiek, čo musia recitovať zo zdrapu papiera? Takto si D-town group teda nepamätám."

Banji nasucho prehltol a MB schovával obavy za svoju kamennú tvár. No Yoongi aj tak trafil klinec po hlavičke. Po jeho odchode to s nimi šlo dole z kopca. Nápadov sa zas až toľko nehrnulo, ich texty postrádali hlbší zmysel a čo sa týka freestylu, už dlho boli presvedčení o tom, že naň nemajú. Byť pod obrovským tlakom pred desiatkami ľudí, ktorí budú číhať na každú sebamenšiu chybu...

Hotové peklo.

Jedine Nari sa tento nápad pozdával. Od prívalu adrenalínu mala chuť skákať a rapovať, ako ešte nikdy. A aj napriek tomu, že sa vďaka Yoongiho neopätovanej láske cítila pod psa.

Jimin bol taktiež zarazený Yoongiho návrhom. Pokiaľ vedel, na izbe sa mu o ničom podobnom nezmienil. Navyše chcel, aby sa viac spoznal s jeho kamošmi.

Ako sa mám s nimi asi tak spoznať, keď budú robiť na námestí šou? Mám snáď rapovať s nimi? Tak to si ihneď vyhoď z hlavy, Min Yoongi!

„Bude zábava," doložil Yoongi, „tak, ako za starých čias."

~

Príprava im zabrala ďalšiu hodinu, ale mikrofóny bolo to posledné, čo ich trápilo. Banji a MB sa hlavne potili z toho, že so sebou nemali texty a ani ťaháky. Už teraz sa obávali, kedy sa im zamotá jazyk a ocitnú sa v trápnej situácii.

Yoongi a Nari vyzerali byť vcelu v pohode. Veď bodaj by aj nie, keď boli obaja majstrami vo freestyle. Tak ako Nari obdivovala Glossa, tak aj on ju. No a Jimin, ten sa dotknuto rozvaľoval na najbližšej lavičke a z pohára nezaujato sŕkal svoj vanilkový milkshake.

„Môžeme?" obrátil sa na svojich ostatných kamarátov Yoongi. „Mali by sme začať, začína byť chladno."

„Hyung, mne je nevoľno. Nemôžem si sadnúť vedľa Jimina a len-"

„Banji, to zvládneš. Si predsa raper, nie?"

„Ale zas až taký dobrý nie som," neisto poznamenal. „Nebudem riskovať, že vás strápnim, chalani..."

„Čo by si nás strápnil," MB ho chytil za mikinu a pritiahol ho naspäť. Neskôr, keď sa Yoongi zhováral s Nari, naklonil sa bližšie k Banjimu. „Nenecháš ma v štichu. Keď to máme posrať, tak nech už rovno obaja."

„Jimin, naozaj sa k nám nechceš pridať?" oslovila ho Nari, ktorá si priložila fľašu s minerálkou k perám.

„Ja neviem rapovať," zašomral už asi po stí raz.

„Pokiaľ to neskúsiš, tak-"

„Nari, nenúť ho," zasiahol do ich rozhovoru Yoongi a pokynul hlavou k Jiminovi. „Si v pohode?"

„Čo myslíš?" nadvihol obočie.

Nuž, vyzeráš dosť naštvane a asi aj si poriadne naštvaný. Ten úbohý kelímok, ktorý za nič nemôže, pevne stískaš v ruke. Prepáč mi to, Jimin.

„Jimin, ja-"

„Dobre decká! Poďme na vec, kým ma tu netrafí šľak," zakričal na svojich kamošov MB a zatlieskal rukami, aby prilákal ich pozornosť. „Ako povedal náš drahý Gloss, nech sa celé Tägu otriasa našimi hlasmi. Banji, ideš prvý."

„ČOŽE?!"

„Tak, tak, Banji. Si najmladší, takže začínaš," potľapkala ho škodoradostne po pleci Nari. Najmladší člen D-town group ihneď zbledol o dva nezdravšie odtiene.

Jimin celé predstavenie sledoval z pohodlia drevenej lavičky. Aj keď jeho výhľad nebol boh vie aký, keďže ich videl iba odzadu. Teda, pohľad mu neblúdil len po chrbtoch, ak by mal byť úplne úprimný.

Na jeho vkus bolo vystúpenie D-town group až príliš hlasité. Ten malý prenosný reprák sýtej červenej farby mu takmer vyrval ušné bubienky, ale okrem toho tá hudba celkom ušla.

Banjiho sólo sa vydarilo vzhľadom na to, aká veľká tréma mu dýchala na krk. Po ňom nasledoval MB, ten mal z nich najhlbší a najvýraznejší hlas, ale jeho freestyle mal ešte nejaké tie muchy. Nari si však všímal zo všetkých najviac, pretože aj ona po ňom čudne zízala. Od prvej chvíle, čo ju uvidel na námestí, sa mu nepáčila.

Čo také mohla Yoongimu vešať na nos?

On si totiž všimol, že ho neustále nenávistne sledovala, ako keby čakala, kým nespraví chybu. Určite ho chcela dotlačiť do rapu iba preto, aby sa pred divákmi strápnil.

Yoongiho sólo si skupina nechala až na záver. Zjavne dobre vedeli, prečo. Počas ich vystúpení si stihli získať slušnú hŕstku ľudí, ktorí postávali na námesti a nahrávali si ich na mobily.

Jimin si chcel potiahnúť zo svojho vanilkového milkshaku, no nanešťastie zistil, že mu v pohári nezostalo už vôbec nič. Aj tak sa však potreboval zamestnať. Takto rozvášneného Yoongiho ešte doposiaľ nemal možnosť zažiť. Ten, ako keby sa utrhol z reťaze, užíval si veškerú pozornosť, ktorej sa mu dostávalo z každej strany. Hudba bola asi naozaj jeho celoživotnou láskou; sršala z neho chtivosť.

Och, sakra. Je to dosť...sexy.

Od toľkého nepokoja obhrýzal tú papierovú slamku, akoby od toho závisel jeho život. Aká to škoda, že sa naňho nemohol dívať zpredu, určite mu tie pridlhé vlasy spadali do očí.

A určite by to bolo nesmierne sexy.

Skôr ako sa stihol spamätať, track prestal vyhrávať a námestím sa ozval hlasný aplauz. Ľuďom sa toto spontánne predstavenie asi skutočne páčilo, lebo si stále pýtali viac. Nanešťastie však zabávali publikum už vyše dvoch hodín a sotva lapali po dychu. Či chceli a či nie, bol najvyšší čas pobrať sa domov. Na dnes toho agresívneho rapu už stačilo.

Jimin bol natoľko zaborený vo vlastných myšlienkových pochodoch, že sa k tomu zborovému potlesku nepridal. Z akéhosi tranzu ho vyviedol až Banji, ktorý od radosti jačal ako požiarná siréna.

„Boli sme skvelí!" tľapol si hádam so všetkými svojimi kamošmi, a potom nastavil dlaň Jiminovi. „Tak čo, páčilo sa ti to?"

„Pravdaže hej," sotva zo seba vysúkal a tiež si s ním tľapol. Nakoniec bol rád, že nebol totálnym vyvrheľom medzi Yoongiho priateľmi. Teda, škoda, že si nemohli ísť sadnúť niekam na pizzu alebo tak. Zatiaľ čo si oni užívali pozornosť okolia, on mohol nanajvýš tak tŕpnuť na lavičke.

Ale tak, aspoň som zas počul Yoongiho rapovať...

„Jáj, decká, som unavený ako ešte nikdy," zdôveril sa im MB, ktorý sa ponaťahoval do výšky. „A navyše mi tu už začína mrznúť riť. Mali by sme sa presunúť inam, no nie?"

O tom mi hovor, MB...

„Gloss, bol si fantastický!" Nari sa Yoongimu natešene hodila okolo krku a spolu urobili menšiu otočku.

Čo to-

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" mumlala mu do čiernej mikiny pevne ho objímajúc.

Prečo mu ďakuje? Čo mi uniklo? Do pekla, prečo sa naňho tak príšerne lepí?

„To bola maličkosť, Nari. Hlavne, že si teraz o trochu šťastnejšia," hrejivý úsmev jej opätoval a opakom dlane jej prešiel po líci. „Vždy sa usmievaj, dobre?"

Jimin sa pristihol, že už zas krčil plastový kelímok od milkshaku. Sánku určite zatínal jedna radosť, až mu pery celkom obeleli a aj keď to tak nemienil, do Nari sa vražedne zabodával pohľadom.

O čo tu ide?!

Potom sa k nemu ešte viac naklonila.

Prečo sa od nej nevzdiali?! Čo to má byť?!

A naozaj iba letmo, veľmi letmo, ho pobozkala pri ľavom kútiku pier.

A rovno pred mojimi očami?!

Jimina pichlo pri srdci. On už počas ráno dobre tušil, že výlet do Tägu bude jedna hotová katastrofa a momentálna scéna pred jeho nosom, ho v tom iba utvrdila.

Bol som len lístok pre Yoongiho, aby mohol byť so svojimi kamošmi a s Nari...

Prečo sa aspoň nemohli zašiť niekam inam? Prečo priamo predo mnou? Hyung, prečo?

Jimin už ani nevnímal, že vstal z drevenej lavičky a kráčal preč. Akoby mu myseľ naozaj zahatalo nejaké šero, ani sa neunúval s Banjim, či s MB-m rozlúčiť. Skrátka chcel ten pohľad Nari a Yoongiho rýchlo vypratať zo svojej hlavy, no nech sa snažil akokoľvek, nešlo to.

Dokonca si nevšimol ani to, že naňho ostatní beznádejne volali.

Chcem ísť domov.

~

tak, kapitolka k vám pricestovala skorej, hehe 👉👈

máte šťastie, že som s jej opravou začala ešte pred dvoma dňami, lebo pri ohlásení, že ma s najväčšou pravdepodobnosťou čaká zajtra 7 vyučovacích hodín, som takmer hodila na stôl výpoveď ( ≧Д≦)

pokračovanie je teda tu, končí zas dramaticky ale nebojte, všetko zlé sa na dobré obráti ☝️

ak si chcete vyliať srdiečko, pokojne mi zanechajte nejaký emočný komentár (っ˘̩╭╮˘̩)っ

sga.