„Tak prosím, je to izba číslo tridsaťtri," energicky im oznamovala recepčná malého a útulného hotela, ktorý luxusom zrovna neprekypoval, ale aspoň si zachoval svoje osobité čaro.

Jiminovi do dlane dopadol zväzok kľúčov. Naozaj nemohol byť šťastnejší, keď sa podvečer podarilo vlak opraviť a oni mohli pokračovať do Tägu.

„Ak budete niečo potrebovať, stačí zavolať na číslo pri pevnej linke. Heslo na wifi nájdete na stolčeku s kvetmi," dodala ešte na záver recepčná.

Po tom fiasku spred pár hodín, kedy sa obaja škriepili jak dve malé decká, sa medzi nimi rozhostila už oveľa viac príjemnná a pohodová atmosféra. Yoongi sa prekvapivo, z času na čas, aj usmial.

„Už máš aj nejaký konkrétny plán na zajtrajšok?" opýtal sa ho Yoongi, zatiaľ čo sa trepali po schodoch s batožinou. Výťah bol totiž mimo prevádzky.

Veď ako inak. Veci nemôžu ísť nikdy ľahko, že?

„Samozrejme, že mám. Plánujem všetko dopredu, aby som si potom užil, ako mi osud zničí úplne všetko," zamrmlal si sarkasticky.

„A kam chceš zájsť?"

„Rozmýšľal som, že by sme mohli ísť do DAM-u, večer zas ísť omrknúť Woobang Tower a taktiež ma dosť láka Donghwasa. No a prechádzka popri jazere Suseong je skrátka povinnosť."

„Hm," zamyslel sa Yoongi, „znie to dobre, ale nechcel by si viac času stráviť v prírode? Pri Donghwase je obrovská socha Buddhy vytesaná do skaly - Gatbawi. Je to dychberúce rovnako, ako aj pohorie Palgong."

„Takže teba skôr berú atrakcie za mestom? Nuž dobre, vyškrtám niečo zo zoznamu a pôjdeme na celý deň k Donghwase."

Presne o tom hovorím. Zase musím meniť plány...

„Ver mi, nebudeš to ľutovať! Niet očarujúcejšieho miesta."

„No neviem, Suseong vyzerá dosť romanticky..."

„Suseong sa nehrabe ani po členky Palgongu."

„Ale hrabe," namietol tvrdohlavo, „určite je to veľkolepé jazero."
„Také ako každé iné," pokrčil plecami. „Ničím výnimočné."

Musí si zakaždým presadiť svoj názor? Aish, že ja som sa na toto celé upísal. Je zjavné, že je tu doma a vo svojom živle. Už ho ani nespoznávam. Kde je ten Yoongi, čo sotva prehodil dve slová? Keď mi do ničoho nekecal, páčil sa mi viac.

Kľúč sa v zámke zasekol. Jimin opäť raz zahrešil a pokúsil sa ho vykmásať von. Bohužiaľ, neúspešne.

„Mám ti s tým pomôcť?"

„Ale kdeže, hyung," pousmial sa samoľúbo. „Toto je práca pre silné paže, takže to nechaj radšej na mňa."

„Aha," Yoongi očividne pretočil očami.

Nakoniec sa Jiminovi predsa len podarilo dobyť dovnútra.

Izba, v ktorej mali počas celého výletu pobudnúť, bola vskutku skromne zariadená. Koberec na zemi už dávno prežil svoje najlepšie časy, umelá kytica na stolčeku ovisla. Dvojlôžková posteľ bola akosi vyhegľaná a pri záťaži nestabilná. Yoongi sa ozaj zamýšľal nad tým, či si fakt neustelie na tom drsnom a škriabavom koberci.

„No..." začal ospravedlňujúco Jimin, „aspoň výhľad stojí za to. Že, hyung?"

„Je priam skvostný," ironicky podotkol a vyložil svoju brašnu na staré povlečenie.

„Ja za to nemôžem!" Jiminovi vystrelila do vlasov ruka, „na obrázkoch tá izba vyzerala oveľa lepšie. A bola aj čistejšia."

„Mal si si prečítať recenzie..."

„Žiadne tam neboli!"

„Tak, vidíš? To máš výbornú nápovedu."

„Ako to myslíš?"

„Nápovedu, že toto miesto stojí za hovno."

„Ts. Ja som, na rozdiel od teba, aspoň čo-to vybavil."

„Jimin," povzdychol si Yoongi. „Ak by si povedal, že potrebuješ pomoc, neváhal by som. Žil som tu takmer celý svoj život a poznám fajn motely a hotely. Prečo si sa ma nespýtal, keď si si nevedel dať rady?"

„No ja..." nervózne si zahryzol do pery, „to máš už jedno. Netreba plakať nad rozliatým mliekom. Aj tak tu budeme len prespávať, či?"

„A ty si myslíš, že nás tá posteľ oboch udrží?"

„Pravdaže. Tú posteľ však budeme riešiť až keď nebudeme mať na výber, dobre? Teraz poďme do mesta. Chcem si to tu poriadne obzrieť."

A Jimin si už-už šiel nohy dolámať, len aby z tej trápnej situácie vyviazol čo najskôr.

~

„Čo hovoríš na tento?" Yoongi mu pred nos podsúval už asi tretiu figúrku vysmiateho Buddhy.

„Ehm, v čom sa líši od tých ostatných?"

„Vo farbách a veľkosti," poučil ho. „No tak, Jimin, sústreď sa. Sľúbili sme, že Sunghi prinesieme nejaký pekný suvenír."

„V tom prípade vezmi toho najlacnejšieho."

„Jimin!" zamračil sa, „sme tu na výlete, peniazmi by sme nemali šetriť."

„Neboj sa, hyung. Michin bude naprosto jedno, či jej dáme atrapu sošky za tritisíc wonov. Podľa mňa by jej stačilo, ak by sme si spolu urobili zopár fotiek a poslali jej ich. Potom by si uvidel, ako veľmi by sa tešila."

Ách, čo je to v poslednej dobe s jeho náladou? Je mrzutejší ako ja...

„Hneváš sa na mňa, lebo sme namiesto tvojich plánov šli do prírody?" spýtavo si ho premeral.

„Nemám päť rokov," ohradil sa Jimin, „je mi jedno kde sme. Hlavne, že sme spolu."

No to určite.

„A páči sa ti tu?"

Jimin sa vôkol seba poobhliadal, akoby si potreboval pripomenúť krásu tohto miesta. „Vzduch je tu vskutku čistý."

„To nie je odpoveď na moju otázku..."

„Áno, hyung. Veľmi sa mi tu páči. Aká škoda, že sa budeme musieť čoskoro vrátiť naspäť do hotela."

Yoongi nepadol z čerešne, aby si infantilne namýšľal, že bol Jimin s jeho programom plne stotožnený. Celkom ho to ale mrzelo, pretože predpokladal, že nasledujúce dni prežijú v mieri. V mieri, ktorý si v Pusane nemohli dopriať či už kvôli Jihyunovi, alebo aj Yoonjinovým babrákom.

Keďže Jimin okolo seba prskal horšie ako Eoullugi, nemalo vôbec význam snažiť sa mu spríjemniť tieto krušné časy. Možno aj preto nakoniec usúdil, že bude múdrejšie odísť ihneď. Teda, nie ihneď z Tägu, ale z pohoria Palgong.

„Nemuseli sme kvôli mne odchádzať..." nutkalo sa Jiminovi vysloviť, popritom ako kráčali prudko z kopca.

Jasné. A budem sa naďalej pozerať na tvoj kyslý ksicht, že? Takto to nikdy nebude fungovať, Jimin...

„To máš jedno," zasipel Yoongi, „aj tak sa už stmieva. Lepšie ísť dole za svetla ako za tmy."

„Vážne sa na mňa nehneváš?"

„Hnevám, ale je to okej. Chápem, že nie každý dokáže oceniť Palgong. A rozhodne nie mestské dieťa."

Ups.

„Hyung, mrzí ma to."

Veta, ktorá odznela už najmenej po stí krát.

„Jednoducho len nemám rád, keď sa mi niekto motá do plánov."

„Chceš tým povedať, že ja sa ti do nich motám? Jimin, to ty si ma pozval na tento výlet a-"

„Ách, tak som to predsa nemyslel," rýchlo sa poopravil. „Iba som si prial, aby bolo všetko dokonalé. Každá minúta strávená na našom prvom spoločnom výlete."

Yoongi sa nachvíľu odmlčal. Niežeby k tomu nemal už vopred prichystaný prednes, no akosi sa mu znova nechcelo púšťať do hádky. Alebo aspoň do niečoho, čo sa na hádku začínalo ponášať.

„Hyung, čo si ticho?"

„Neviem..."

„Ak so mnou nesúhlasíš, iba mi to-"

„Netvrdím, že s tebou nesúhlasím," zavrčal podráždene, „len sa zjavne naše názory úplne rozchádzajú."

„A na to máme jazyk, nie? Aby sme urobili kompromis."

Myslíš jednostranný kompromis?

„Chápem, že chceš, aby náš spoločný čas bol výnimočný," zastavil sa a otočil sa k nemu, aby si boli tvárou v tvár. „Ale to nepôjde, ak ma vôbec nepustíš k slovu. To, čo chceš ty nemusím chcieť aj ja. Pokiaľ s niekým ideš na výlet, obidvaja by ste sa mali podielať na programe rovnocenným dielom."

„Áno, a preto sme dnes šli sem," odpovedal Jimin. „Ja som ti predsa vyhovel, hyung. Čo ešte odo mňa chceš?"

Hádam to, čo mi nemôžeš dať, Jiminie...

Porozumenie.

„Ja už fakt nemám silu hádať sa," ozval sa do ticha Jimin.

„To ani ja..."

„Tak prečo nemôžeme spolu vychádzať? V Pusane nám to zväčša klapalo, alebo?"

A možno to klapalo len preto, lebo sme si každý žili svoj vlastný život...

„Yoongi, počúvaš ma?"

„Počúvam."

„A nechceš k tomu nič dodať?"

„Väčšinou sa mi to nestáva, Jimin, no ja už asi strácam slová."

„Ako to myslíš?"

„Nikdy nám to nebude fungovať," vyhlásil, „pokiaľ nám bude chýbať empatia. Za posledné dni mi prídeš extrémne majetnícky a samoľúby. Možno sa mýlim, no tak to momentálne cítim. Mám ťa veľmi rád, lenže lásku z tvoje strany necítim."

„Tak čo potom cítiš?"

„Iba závislosť," pošepol.

~

Prvý deň v Tägu nevyšiel. Jiminovi v hlave neustále vŕtali Yoongiho slová. Sám si totiž neuvedomoval, že by na ňom ľpel. Dobre, na svoje jedlo dokázal byť nesmierne majetnícky, ale na Yoongiho? O tom skutočne pochyboval.

Celú noc sa prehadzoval na tom nechutnom koberci, pretože s ním nechcel spať v jednej posteli. No vlastne, Yoongi s ním nechcel spať, a tak sa dobrovoľne usalašil na zemi. Bol si istý, že do rána mu na koži naskočia vyrážky a červené fľaky kvôli tomu špinavému kobercu.

Som majetnícky?

Pred týždňami sa rozhodol prenasledovať Yoongimu a spôsobil mu niekoľko problémov výhradne kvôli vlastnému šťastiu.

To bolo sebecké, či?

Tak či tak to však nebola závidenia hodná vlastnosť.

Som naozaj príšerný človek? Jihyun ma neznáša a teraz možno aj Yoongi hyung. Niečo na tom asi musí byť, že? Škoda, že tu nemôže byť aj Joowon. Ten by mi určite správne poradil.

„Prosím ťa, Jimin, prestaň sa na tej zemi toľko mrviť. Chcem spať," rozospato zaznelo z postele.

„Hyung?"

„Čo?"

„Je mi to ľúto."

„Dobre."

„Myslím to úprimne," doložil skormútene a podložil si hlavu rukou. „Posledné dni robím veľa chýb. Som si toho vedomý. A každá ďalšia možná chyba ma desí čoraz viac. Vieš si to vôbec predstaviť, hyung? Ja už ani neviem, či sa s tebou mám rozprávať alebo nie. Skrátka sa bojím, že zas niečo pohnojím a budeš na mňa naštvaný."

Yoongi mohol vyzerať nezainteresovane, pretože stále svoju tvár tisol na vankúš, ale aj tak ho pozorne počúval. Naozaj mu bolo ľúto, že sa na Jimina lepila úzkosť, no čo mal robiť? Mal sa mu vrhnúť okolo krku a všetko mu bez rozmyslu odpustiť? Jeho spoveď síce bola srdcervúca a ťažko ju spracovával, avšak i tak mu nemohol prepáčiť. Aspoň nie teraz.

„Viem si to predstaviť," odvetil.

„Hyung..."

„Čo si myslíš, že sa dialo za dverami nášho domu? A je úplne jedno, či sme bývali v Tägu alebo v Pusane. Môj otec mi robil zo života peklo už od prvého dňa, čo som sa vyškriabal na tento svet. Strach z chýb mám už tak dlho vrytý v hlave, že som ho prestal vnímať ako niečo nesprávne. Práve naopak, koľkokrát ma zachránil predtým, aby ma otec zmlátil."

„Nech sa aj zdá, že matka tu pre mňa vždy bola a podporovala ma, akonáhle prišlo na lámanie chleba, priklonila sa na stranu toho hajzla. Takže sa ma nesnaž obmäkčiť tým, že to máš ťažké Jimin. Ty ani nevieš, čo to znamená mať skutočné problémy."

Tak a je to vonku.

Yoongi netušil, či si ma od toľkej úľavy spokojne vydýchnuť, alebo si dať facku za jeho apatiu. Lenže skôr, ako sa vôbec stihol rozhodnúť, Jimin sa prestal mrviť na koberci. Namiesto toho cez seba prehodil ľahký kabát a potichu za sebou zatresol dvere od izby číslo tridsaťtri.

Výborne, Yoongi. Teraz si to už aj ty posral...

Jimin sa vrátil až nasledujúceho dňa. Ešte z neho trochu tiahol alkohol, ale nebolo to nič, čo by jedna ranná sprcha nevyriešila.

Yoongi sa cítil previnilo, no k žiadnemu ospravedlneniu sa zatiaľ nemal. Možno aj preto, lebo posledné dni boli vskutku zlé a väčšinou sa skončili ešte naštrbenejšími vzťahmi.

Na rozdiel od neho sa však Jimin činil. Do izby sa nevrútil iba so svojimi strapatými vlasmi a pokrčeným oblečením, ale aj s menším darčekom.

„Čo to je?"

„Kvety," zahundral Jimin, „sú pre teba."

Kvety a pre mňa? Vyzerám snáď ako žena?

„Odkiaľ si ich vzal?"

„Už si na nespomínam," uchechtol sa v rozpakoch, „za to môže tých päť fliaš sodžu."

„Koľko?" Yoongimu sa pri tom počte okamžite rozšírili oči.

„No päť," zopakoval, ale vzápätí si už taký istý nebol. „Alebo šesť...?"

„A kde si spal?"

„Mám okno, ale marí sa mi, že som nocoval na ulici. Našťastie mi peňaženka nezmizla."

„Prečo si sa nedošuchtal sem?" vyčítavo naňho fľochol, „čo ak by sa ti niečo stalo?"

„Yoongi, toto bolo to posledné miesto, na ktoré by som pomyslel. A navyše," odmlčal sa, „ani som si nevedel vybaviť cestu sem. Sranda, že?"

„Si trkvas, len aby si vedel..."

Jiminovi na moment ovisli kútiky pier: „Ale priniesol som ti kvety."

„Prečo?"

„Lebo na teba myslím a mám ťa rád?"

„Neznášam kvety."

„Tieto sú umelé," dal mu ich bližšie k tvári, „pozri, aké sú pekné. Nemôžu sa ti nepáčiť, hyung."

„No keď myslíš," skrivil nad nimi nechuťou nos.

„Inak, nezájdeme dnes za tými rapermi?"

„Akými rapemi?"

„Za tvojimi kamošmi," objasnil Jimin, „ako sa to volajú?"

„D-town group."

„Áno, to bude ono!"

~

MB, Nari a Banji neboli zrovna nadšení, keď za pätami ich bývalého člena videli tackajúceho sa Jimina. Veď ten postrádal, už na prvý pohľad, akýkoľvek štýl. Zatiaľ čo oni boli vychýrenými majstrami raperského umenia a módneho kódexu, on bol skrátka obyčajný. Žiadne voľné vyťahané oblečenie, žiadne masívne doplnky a bandany.

„Vyzerá ako cukrík," odhodlal sa poznamenať Banji.

„Oblieka sa do pastelových farieb viac, ako moja osemročná sestra," pokývala hlavou zas Nari.

„Prestaňte ho súdiť, možno nás ešte prekvapí," schladil ich najvyšší z nich - MB.

„Chalani!" Yoongi k nim naradostene dobehol so širokým úsmevom na perách. Vidieť svojich starých známych mu hneď zlepšilo náladu a v myšlienkach sa mu vynorili hrejivé spomienky. „A Nari, samozrejme," dodal napokon, pretože sa od neho urazene odvrátila.

„Vitaj doma," privítal ho s rovnako veľkým úsmevom Banji, „no čo, ako sa cítiš?"

„Zvláštne," podotkol, „ale aj znovuzrodene."

„Výborne. Z toho by možno aj bol sľubný track," odvetil MB.

„A aká bola cesta?" vyzvedal znova Banji.

„Nie ideálna a bezproblémová, no našťastie sa obišla bez zranení."

„Ú, to znie fakt zaujímavo. Za ten track by to možno aj stálo, že, MB?"

„Nari, ty sa so mnou nerozprávaš?" Yoongi však prerušil pôvodnú niť a utrápene k nej zablúdil očami. Ešte stále postávala bokom s preloženými rukami na hrudi.

„Ách, nevšímaj si ju," poradil mu bezstarostne Banji, „babám šibe stále."

Nari po ňom iba nenávistne zagánila.

„Hnevá sa na mňa?" Yoongi vskutku nechápal, prečo ho Nari ignorovala. Väčšinou sa nehádali. Mali medzi sebou vybudované dosť silné puto, ktoré mu na oko pripomínalo vzťah Jimina a Sunghi.

„Ja len..." trvalo jej pomerne dlho, kým sa odhodlala prehovoriť a prameň neposlušných vlasov si založila za ucho. „Mohli by sme sa porozprávať osamote?"

Banji s MB si vymenili nechápavé pohľady.

Jimin sa však podozrievavo zamračil.

O čo tu vlastne ide?

„No jasné," pritakal prívetivo. „Jiminovi to určite nebude vadiť, že nie?"

„Nie som nadšený, ale-"

„Ale bude v pohode," doplnil zaňho. „Aspoň sa vy traja poriadne zoznámite."

Lenže ani jeden z nich nevyzeral kto vie ako natešene. Najradšej by sa zvrtli na päte a šli si po svojom. Navyše, Jimin z nich cítil, že je tu nanajvýš nechcený.

Najmä to srší z toho divného dievčaťa...

„Gloss, tak ideme?" Nari už vykročila vpred, aby sa mohli od skupinky nachvíľu odtrhnúť.

Yoongi bol aj naďalej na pochybách. Nie preto, lebo by sa strachoval o Jimina, no celá táto situácia mu prišla akosi divná. Obával sa, že skôr či neskôr sa táto stretávka premení na ďalšiu katastrofu. Celkom, ako by výlet do Tägu bol sám o sebe prekliaty.

Akonáhle sa im s Jiminom pretli pohľady, len mlčky prikývol, aby uháňal za ňou.

„Hneď som späť," doložil skoro nečujne a už-už sa šuchtal za nezvyčajne čudnou Nari.

Spolu sa uchýlili na lavičku pred jedným obchodíkom s textíliou. Na námestí to bolo hádam jediné čisté miesto na posedenie. Obyčajne tu po sebe zanechávali stopy ako holuby, tak aj neporiadni ľudia alebo deti, ktoré na pláty dreva s obľubou lepili ovocné žuvačky.

Nari sa hrala s vlastnými prstami. Opäť raz to bola nápoveda, ktorá ale Yoongiho múdrejším zrovna neučinila. Mohol sa iba skromne domnievať čo je vo veci, no Nari bola odjakživa nečitateľná. O svoje problémy sa s nikým nedelila, poväčšine v sebe všetko dusila, alebo svoju bolesť pretvárala do freestylu. Možno aj preto bola medzi ich biednym obecenstvom tak populárna.

„Je skoro až neuveriteľné, že si tu."

Jej vzhľad sa od Yoongiho odchodu zmenil iba minimálne. Aj naďalej si ponechávala na hlave svoju neskrotnú šticu vlasov, ktorá sa stala jej neodmysliteľným symbolom. Azda jedinou badateľnou zmenou bol jej makeup. Nari spred roka by ani za svet nesiahla po korektore alebo ceruzke na oči.

„Som rád, že som naspäť v Tägu. A vlastne za to môžem ďakovať hlavne Jiminovi," opodiaľ v diaľke vyhľadal jeho postavu. Akurát si Banji doberal jeho výšku a obskakoval okolo neho, ako keby bol akýsi mimozemský tvor.

„Kto je to vlastne ten Jimin?"

„Spoznali sme sa v Pusane a momentálne sme spolubývajúci."

„Nevyzerá na niekoho, kto by mohol byť tvoj kamoš. Od rapera ma teda ďaleko."

„Veď ani netvrdím, že ním je," pripomenul jej.

„Hm, naozaj ste kamaráti?" okolo prstov si pre zmenu začala obmotávať odtrhnuté steblo trávy.

No také čosi.

„Ťažko sa tomu verí?" pouškrnul sa.

„Mne sa zdá, že ťa má oveľa radšej ako len kamaráta."

Aj napriek tomu, že sa pokúsil zamaskovať svoj údiv, ho Nari okamžite prekukla.

„Takže sa nemýlim, že?"

„Myslíš si, že je Jimin gej?"

„Kto to nevidí musí byť slepý," odvrkla nahnevane. „To, ako po tebe pokukuje je nechutné..."

Och.

„Nepáči sa mi to. Ty predsa nie si jeho štetka, aby o tebe mal takéto hriešne myšlienky a-"

„Nari, nemôžeš predsa vedieť, čo si myslí," pokúsil sa ju utíšiť.

„Samozrejme, že môžem! My ženy sa v tom vyznáme..."

„Prečo ťa to toľko škrie? Jimin je fajn chalan a nikdy by neurobil nič, s čím by som vopred nesúhlasil."

„Škrie ma to veľmi," zaplietla si prsty do strapatých vlasov a silno zavrela oči. „Ani si nevieš predstaviť ako veľmi."

„Prečo?" nechápavo na ňu civel, akoby sa usiloval čítať v jej tvári, ale ani to mu veľa nenašepkalo.

Nari bola z Jimina vedľa. Možno by jej ani nevadilo, ak by ho šmarila rovno do jazera Suseong. Nakrátko po tom, čo otvorila oči a zazrela po Jiminovi, sa jej v nich zaleskli slzy.

„Skrátka mi chýbaš," zahabkala a odvrátila sa od neho. „No ty si si to asi nikdy nevšimol, že?"

Počkať. Čože?!

„Veď aj ty mi chýbaš, Nari," jemne ju pohladil po líci a pokúsil sa usmiať. „Nemusíš ma oplakávať, ešte stále som tu. Odchádzam až o dva dni."

„Nie, ty to nechápeš. Veľmi mi chýbaš, Yoongi."

Asi tomu fakt nerozumiem, ale dívať sa na uplakanú Nari mi myšlienky zahmlieva už úplne.

Uprene sa naňho zadívala, spodná pera sa jej od emočného kolapsu chvela.

„Až keď si odišiel som si uvedomila, aký si v mojom živote dôležitý. A ja...ja ťa asi ľúbim, Yoongi."

~
ahojte všetci! 👀

veľmi ma mrzí, že som vás nechala čakať už koľko? osem dní? dúfam, že dĺžka tejto kapitoly vám to aspoň sčasti vynahradila, aj keď sa tu veľa toho zrovna neudialo ( ≧Д≦)

možno ste v texte našli veľa chýb, ale akosi sa poslednou dobou neviem sústrediť na kontrolovanie...👉👈 chabá výhovorka, všakže?

anyway, čo si myslíte o D-Town Group? aký máte názor na našu zamilovanú na Nari? a na naše dve hviezdičky, medzi ktorými to momentálne poriadne škrípe?

let me know your opinions ^^

sga.