Junkiho sebavedomý duch neopúšťal ani v tých najtemnejších časoch. Tí, ktorí ho sotva poznali by na ňom nespozorovali žiaden náznak úzkosti alebo depresie. Večne sa pred svetom uzatváral podobne ako to robil aj Yoongi, ale túto svoju zlú vlastnosť nikomu nevyhadzoval na oči. Možno aj preto pred priateľmi, známymi, kolegami a rodinou vyzeral elegantne a prívetivo ako vždy. Za to Yoongiho pretvárka nebola vôbec presvedčivá.

Zatiaľ čo vedľa seba mlčky kráčali, ich bezslovnú debatu vypĺňal iba zvuk podrážok, ktoré sa stretávali s drsným betónom. Yoongi sa na svojho brata pozornejšie zapozeral.

Áno, výraz mal nemenný, skoro až totožný s tým, keď ho naposledy videl. Po tej hádke sa s ním neudobril a nenapísal mu ani len krátku správu na ospravedlnenie. Skrátka si to chcel nechať uležať v hlave a poriadne sa nad nasledovnými krokmi zamyslieť. Aká to škoda, že ho Junki v plánoch iniciatívne predbehol.

Pod zrakom sa mu črtali čierne šmuhy únavy. Za posledné obdobie sa Yoongimu naskytol podobný pohľad už snáď miliónkrát. V podobnom poľutovania hodnou citovom rozpoložení mal možnosť zastihnúť aj Jimina, Yoonjina, Nari, Jiminovu mamu...Toho smútku sa na povrchu razom vynorilo až neúnosne veľa. A čo bolo najhoršie, za väčšinu bol zodpovedný práve on.

„Vraj si bol v Tägu," Junkiho hlas znel cudzo, akoby pochádzal od niekoho iného.

„Urobil som si menšie prázdniny," slušne odpovedal, „s Jiminom."

„Tak s Jiminom," nachvíľu sa pousmial, no kútiky pier mu okamžite ovisli. „Ja som si myslel, že sa volá Bin Minsu..."

Nikdy nezabúdaš, že nie, hyung?

„Tomu som dal košom pred týždňom," zavtipkoval, „Jimin je lepší."

„Takže je to pravda," znenazdajky zastavil uprostred chôdze a zrak uprel viac k zemi ako na Yoongiho postavu. „Je to pravda, že?"

„Netvár sa, akoby si o tom doteraz nevedel. Sám si vyzvedal ešte prv, než som šiel s kožou na trh."

„Vedel som, ale počuť to z tvojich pier je zvláštne..."

„Ako to myslíš?"

Znova sa rozhýbali, aby nepostávali na chodníku ako takí dvaja čudáci. Cez to všetko sa naňho Junki odmietal priamo pozrieť. Radšej venoval zore oblohe a psom, ktorí boli k nemu až priveľmi prítulní. Najmä teda jeden jorkšírsky teriér, ktorý od neho nechcel odísť ani na príkaz svojej majiteľky.

„Stále som si robil nádej," vyšlo z neho. „Dúfal som, že iba laškuješ a nemyslíš to vážne. Možno som si aj myslel, že sa hľadáš a si otvorený novým skúsenostiam. Nebolo by to po prvýkrát, kedy sa niečo podobné stalo v našej rodine. Ale ty nie," opäť raz sa sám pre seba zaškľabil a odhrnul si z čela havranie vlasy.

„Chceš mi to vyčítať, Junki?" domyslel si Yoongi a nevraživo po ňom fľochol. Od brata nemohol vedieť, ako sa zachová, pretože bol vskutku nečitateľný. Aj keď momentálne skôr bezmocný. Nech bol však Junki akýkoľvek, o zranenie Yoongiho citov mu naozaj nešlo.

„Ani by mi to nenapadlo," pohotovo odsekol. „Iba sa smejem nad tým, ako veľmi vie osud prekvapiť. To je všetko."

„Nie si v poriadku," odbočil od témy, keďže mu tu niečo nesedelo. Následne pristúpil o pár krokov k nemu a podrobne preskúmal jeho zúfalú tvár. „Čo sa to s tebou deje, Junki?"

Neustále sa pokúšal uniknúť jeho prezieravosti, ale bolo mu to na figu. Nehľadiac na to, aký naštrbený vzťah mali a ako im ho naštrbil práve ich úžasný otec, Yoongi bol z jeho nezvyčajného správania zdesený. Akoby držal slzy ledva krajíčku a pochoval v sebe všetko, čo by nezapadalo do otcových ideálov. Čo ak je Junki taká istá bábka ako Jimin?

Yoongi by sa tomu už fakt nečudoval. Po tom, čím si prešiel pod strechou ich domu, by toto bol iba slabý odvar. Zozačiatku si túto hypotézu taktiež nechcel pripustiť, veď ktorý rodič by svoje decko psychicky vydieral či týral? No zároveň dobre vedel, že jeho otec je ten najväčší hajzel pod slnkom a spodina slušnej spoločnosti. Junki síce mohol byť starší, mohol byť jeho hyung koľko len chcel, no v srdci bol iba ustráchaným chlapcom, ktorý ani za nič nechcel sklamať svojho tatina.

Ten parchant prechľastaný.

„Poslal ťa sem on?!" jeho stisk na Junkiho predlaktí nevedomky zosilnel.

„Otca z toho vynechaj, prišiel som sám od seba."

„Už ťa za mňou niekedy poslal, že? Hyung, povedz mi to. Ak ťa zneužíva, musíš mi to povedať, jasné? Inak ti nemôžem pomôcť," dohováral mu Yoongi. Bodaj by mu Junki načúval.

„Neviem čo to do teba vošlo, ale pusť ma. Z nás dvoch nie ja som to decko," stačil jediný prudký pohyb na to, aby sa Yoongimu vymanil.

„Skutočne? To ja som sa osamostatnil, dávam našej mame viac ako polovicu svojej mizernej výplaty, dokonca si platím ešte aj školné. Ak by sa platilo aj za vzduch, kto by mi zaplatil, hm? Alebo máš iný názor, Junki?"

Ten si nenápadne pošúchal ubolené predlaktie, za ktoré ho ešte pred chvíľou držal, a zagánil po ňom. „Chytrý a pracovitý si, to sa ti musí nechať. No čo sa týka vychovania, si na tom biedne. Nečudujem sa, že tvoj podrezaný jazyk ťa nakoniec stál strechu nad hlavou."

„Nebolo to pre môj podrezaný jazyk," namietol ihneď. „Za to mohli len ak nenásytné Jiminove pery, takže si odpusť to tvoje kázanie."

„To ty si sa nechal obchytkávať a bozkávať na ulici. Ak by si mal aspoň štipku súdnosti a dôstojnosti, neurobil by si zo seba obyčajnú lacnú štetku!"

Dnes mám ozaj deň debil. Každý sa po mne vozí. Už ma to prestáva baviť...

Nádych, výdych. V Yoongim to kypelo ako pod pokrievkou, ale pokúšal sa neutrhnúť z reťaze. Dlane ho štípali od toho, ako do nich zlostne zarýval svoje nechty. Pokiaľ by boli dlhšie, určite by nimi prešiel aj cez kožu.

Bolo náročné zachovať si chladnú hlavu, ale musel sa prekonať. Koniec koncov dobre tušil, že tieto slová tak celkom Junkimu neprináležali Niekto mu ich musel vtĺcť do hlavy a nasadiť mu tam chrobáka. A kto iný, ako ich podarený fotrík, by to mohol byť?

Hovoriť o mne ako o štetke? Tak to je už cez čiaru, hyung.

„Ja viem, že sa ti pravda nepočúva ľahko, ale ja sa Jimina nikdy nevzdám. Môže sa mi prostredníctvom teba otec vyhrážať koľko len chce, mne viac opantávať zmysly nebude. Radím ti, aby si odtiaľ tiež čo najskôr vypadol, pretože si z teba robí iba mátohu. Máš naviac, hyung. Tak sa už konečne premôž a postav sa na stranu, na ktorej chceš stáť ty a nie ten ožran. Prosím, Junki."

Nakoniec sa Yoongimu aspoň sčasti podarilo uhasiť to nepriateľské iskrenie medzi nimi. Brat sa mu dodatočne ospravedlnil so slovami, že nemal poňatia, čo to doňho vošlo. Presne takúto výhovorku by zosnoval aj ich otec. Junki mu ako z oka vypadol, no nebola to jeho reálna  podstata. Jongsu bol neoblomný a neústupčivý. Niet sa čomu diviť, že chcel Junkiho pretvoriť na svoj vlastný obraz. Čo však bolo smutnejšie, brilantne sa mu v tom darilo. Synovi, ktorý už chodil na prestížnu výšku, skazil život bez toho, aby si to vôbec uvedomil.

Manipulátor zasraný...

Teraz už vysedávali na lavičke pri prázdnej pláži. More bolo spenené a rozbujnené prudkým vetriskom. Na celom pobreží nebolo živej duše, teda až na nich dvoch. Dnes totiž skutočne mrzlo, hlavne takto blízko vody. Dokonca aj Yoongimu omŕzali prsty a to mal na sebe dosť vrstiev teplého oblečenia.

Pri predstave, že tu iba zopár týždňov dozadu odohrali vyostrený volejbalový zápas, sa musel mimovoľne usmiať. Lopta ho vtedy trafila rovno do hlavy a on sa zrútil k zemi. Potom sa s Jiminom ešte chvíľu doťahovali. Príjemná spomienka. Naozaj jedna z mála príjemných.

„Nebolo mi jedno, čo si mi povedal..."

„Narážaš na ten motorest?"

Junki skromne prikývol a odpil si zo svojej lacnej horúcej kávy.

Yoongi im obom zaobstaral niečo na zahriatie. Leto bolo už bezmála u konca.

„Mrzí ma to, nemal som byť taký impulzívny."

„Myslel si to úprimne, alebo?"

„V ten deň možno áno, ale teraz už nie. Nemyslím si o tebe, že si zlý brat. Len sme veľmi rozdielni a to je náš kameň úrazu..."

„Bol by som ti rád oporou," poznamenal Junki, vďaka čomu Yoongi na moment stuhol. Neveril vlastným ušiam, veď Junki by s ničím takým otvorene nevyrukoval, či?

„Musím však ešte veľa trénovať," sám sa nad tým nečujne uchechtol a zaškľabil sa do vlastnej papierovej šálky. „Teda, ak mi dáš šancu."

„Prečo chceš niečo meniť?"

„Tvoje slová ma ranili. A som tvoj hyung," povzdychol si. „Kto ti má byť najbližší, keď nie ja?"

„Vo svojom živote som už našiel ľudí, na ktorých sa môžem plne spoľahnúť. Na teba to však neplatí..."

„Prečo nie?"

„Spolupracuješ s fotrom a ideš s ním ruka v ruke. Ovláda ťa a ty ho počúvaš ako taký poslušný psík. Kde mám garanciu, že mi viac neublížiš? Ja si týmto peklom znova a najmä dobrovoľne neprejdem, Junki. To radšej všetky tvoje pokusy vopred sabotujem. Nedopustím, aby som zas trpel tak, ako predtým."

Yoongiho spomienky na minulosť boli vskutku väčšmi negatívne. Podstatná časť jeho skromnej rodiny ním opovrhovala a tá mala hŕstka sa len pretvarovala. Ako mal predpokladať, že naňho podobný trik neskutúsi aj vlastný brat? Veď doteraz sa nepohol ani o centimeter z otcovho tieňa a nech robil čokoľvek, prestával mu dôverovať.

„Uznávam, že som urobil dosť chýb, ale to aj ty. Mám o teba záujem a prišiel som sem za tebou-"

„Lebo otec niečo chystá..."

„To je lož. Sám dobre vieš, že nášmu otcovi na tebe nezáleží. Ak by ma niekto poslal, bola by to mama."

„Takže ti dohovárala ona, že?"

„Iba ma postrčila správnym smerom."

„Junki..."

„Aspoň ma vypočuj," zvýšil hlas, aby sa s ním Yoongi prestal doťahovať. „Chcel som sa uistiť, že si v poriadku."

„Ako vidíš, som okej," rozpažil ruky s bohémskym výrazom. „Ešte niečo?"

„Mama sa pýtala na Jimina..."

„Tak prečo za mnou neprišla sama?"

„Nebuď hlúpy," odvrkol Junki. „Dobre vieš, že si nemôže ísť kam sa jej zachce. Otec ju sleduje a má presne vyrátané, koľko jej trvá cesta domov."

Parchant.

„Tá facka je jej-"

„O tom sa s tebou nemienim rozprávať," bez servítky mu skočil do reči spomínajúc si na ten otrasný večer. Po tom všetkom čo pre ňu spravil ho takto potupila.

„Kto je to Jimin vlastne? Ešte pred pár týždňami si mi ho predstavil pod inakším menom."

„Hups," sarkasticky zatiahol, „asi som si to neuvedomil."

„Jasné."

No nezdalo sa, že by Junki upustil od svojho výsluchu. Aj naďalej napínal uši a nespúšťal oči z Yoongiho. Prišiel si pre odpovede, a tak ich z neho vymámi stoj čo stoj.

„Študuje tanec a je to populárne decko na škole. Po krku mu šliape matka a očividne aj jeho mladší brat. Je milý, no žiarlivý a výbušný. Zbožňuje neporiadok a skrotil si pouličnú mačku, ktorej núka tuniakové konzervy. Stačí?"

„Je tanečník?"

„Chce ním byť."

„A je k tebe dobrý?"

Lepší než vy všetci dohromady.

„Ujde to, už sa hádame po menej. No jeho mame sa nepáčim."

„Prečo?"

„Pýtaš sa priveľa otázok, hyung," schladil ho Yoongi. „Vzhľadom na to, že poväčšine času mlčíš."

Junki si flegmaticky priložil okraj papierovej šálky k ústam a vlial do svojich úst posledné hlty vlažnej čiernej kávy. Na to, že tu bol z nich dvoch starší, Yoongi k nemu nemal žiaden rešpekt. Pravdepodobne to z neho vypudil ten záhadný tanečník Jimin.

No jedno sa mu muselo nechať. Keď sa nepozorovane dostal pred vchod od kaviarne, uvidel ich v vzájomnej blízkosti. Obaja pôsobili šťastne, aj napriek tomu, že sa neusmievali. Skrátka im to spolu svedčalo, čo bolo samé o sebe poriadne strelené.

„Keď som bol na strednej, padla mi do oka jedna osôbka. Bol som do nej tajne buchnutý vyše dvoch rokov a za tak dlhý čas som sa jej vôbec nevyznal so svojimi pocitmi. Iba ma to zvnútra zožieralo a každý ďalší deň vedľa nej bol stelesnením pekla. Pýtal som sa sám seba, prečo mi na tej osobe vlastne až tak záleží. Ledva sme sa pozdravili, každý sme patrili do celkom iného sveta. Mali sme odlišných kamošov, záľuby a aj povahy. No aj navzdory tomu som si nedokázal pomôcť, úplne som jej čaru podľahol..."

Yoongi naňho civel jak na zjavenie. Junki sa mu doposiaľ ešte nikdy nezveril s nejakým osobným príbehom. Nezvykol hovorievať ani o svojich priateľoch, ani o škole a vonkoncom nie o jeho tajných láskach.

Yoongi si už začal automaticky predstavovať to šťastné dievča, do ktorého bol Junki buchnutý. Ak sa nemýlil, páčili sa mu vysoké baby s tmavými dlhými vlasmi a s rozkošnými šteňacími kukadlami. Tie boli bezpochýb jeho najväčšou slabinou.

„Choi Changmin," vyslovil a uprene sa zadíval do Yoongiho šokovaných očí. „Tak sa volal."

Asi som nemal vypiť toľko kávy, už dočista blúznim!

„Haha, ten bol fakt dobrý, hyung. Toto ti vyšlo," Yoongi sa udrel po stehne a rozpačito si prešiel rukou v odrastoch. „Netušil som, že vieš byť aj vtipný."

„To nie je vtip, ale pravda," schladil ho fľochnutím. „Changmina som miloval snáď od prvého dňa, kedy sme sa uvideli. Bol to jeden z najkrajších chalanov na škole, taktiež populárny ako ten tvoj Jimin."

„Ty si gej, hyung?!" vyletel po ňom nahlas Yoongi.

„Nie som gej," protestoval zachmúrene, „určite nie stopercentný ako ty."

„Otec by z teba teda radosť nemal..."

„Stalo sa to iba raz, dobre? Odvtedy som randil s viacerými babami."

„A mal si ich rád?"

„Pravdaže som ich mal rád, dokonca ma dosť priťahovali. No na Changminovi bolo niečo, čo nemala ani jedna. Proste mi pomotal hlavu."

„Povedal si mu niekedy, čo k nemu cítiš?"

„Vysmial by ma," bol o tom presvedčený. „A otec by ma vyhnal z domu tak, ako aj teba. Ty dobre vieš, aký je konzervatívny."

„Neverím. Môj brat je gej a ja som o tom ani len nevedel. Bože, Junki, bol by z teba výborný herec a-"

„Prosím, nikomu to nehovor."

„Komu by som to už len ja vešal na nos? Neboj sa, tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí," sľúbil mu naradostene Yoongi.

„Tak vidíš, možno si nie sme až takí cudzí," nesmelo vyhlásil.

Možno.

Yoongi by v tejto zaujímavej debate pokračoval nebyť toho, že Junkimu zazvonil mobil. Ten neváhal a už-už ho mal pri uchu. Jeho mimika sa však menila zo sekundy na sekundu. Najskôr mu tvárou hral šok, potom ho prestriedal strach, neskôr číre zhrozenie a ku koncu hovoru sa celý roztriasol.

Yoongi sa mohol len domnievať, čo sa dialo, pretože cez šum rozbúreného mora absolútne nič nepočul. Až keď Junki odložil mobil do vrecka nohavíc, mohol ho začať spovedať.

„Kto to bol?"

„Ak ti to poviem, neuveríš mi."

„Skús to."

„Otec sa zas opil," oznámil mu, „a nejakým zázračným spôsobom sa mu podarilo podpáliť náš barák. Hasiči zachránili čo mohli, ale vraj ten dom horel jak fakľa."

„A čo foter?" niežeby ho jeho zdravotný stav akosi veľavýznamne zaujímal.

„Previezli ho do nemocnice, má rozsiahle popáleniny po celom tele. Hasiči ho museli doslova vysekať von, dvere od obývačky sa totiž zasekli a dokonca aj okná."

Aká podivuhodná zhoda náhod...

„A čo mama?"

„Šla v tom čase na nákupy," odvetil, no nezvládol len tak obsedieť. Rýchlo sa postavil z lavičky a tuhšie sa zavinul do svojho čierneho saka. „Yoongi, musíme za nimi okamžite ísť."

„Nie," surovo odvrkol. „To ty musíš ísť. Ja nemusím nič." 

~

hello guys (づ｡◕‿‿◕｡)づ

dnes som si švihla, že?

neviem či budem dlhšie naťahovať tento príhovor, lebo na mne leží Nela (môj pes) a ani za Boha sa nechce pohnúť... ಠ∀ಠ

dráma prišla znova, no tentoraz to bola silná káva, že? hehe

čo si však myslíte o Junkiho crushovi? snažil sa len Yoongiho zmiasť a v skutočnosti mu klamal, alebo bol konečne úprimný?
乁 ˘ o ˘ ㄏ

Jongsua, zdá sa, tiež dobehla karma.

so let me know your opinions
( ꈍᴗꈍ)

sga.