Slnko začalo zapadať za hory a jeho posledné lúče príjemne hriali vlčiciam srsť . Mraky boli rozpustené všade na okolo a jemný, chladný vánok iba prečesával členom svorky srsť . Väčšina vlčíc diskutovalo nové lovecké techniky a stratégie . "Prečo si vlastne hliadka a nie lovkyňa Willow ? Techniku máš predsa perfektnú ," spýtala sa Daphne pri veľkej skale. Potom sa zase vrátila k čisteniu svojich láb a pri tom načúvala pre Willowininu odpoveď . "Ja a Deivit sme sa ako súrodenci dohodli, že z našej bývalej svorky po dovŕšení dospelosti odídeme spoločne . Tak sa nám podarilo doraziť až sem a keďže nás nikto poriadne nepoznal , dali nám nízke postavenia. A neskôr som si už jednoducho na hliadky zvykla ,  " pokrčila ramenami Willow , ale v duchu bola rada že sa jej na to niekto spýtal. Chvíľami bol ďalší tichý šepot vlčíc prerušený zakňučaním Claw alebo Ahmye , na ktoré Daphne ale nereagovala . Konečne po dlhej dobe totižto vyšla von z pelechu, si pretiahnuť ztŕpnuté laby z neustáleho ležania, alebo sedenia pri deťoch . Bola veľmi prekvapená keď sa jej samotná Alfa ponúkla že ju vystrieda v tejto práci . V duchu sa ale zaškerila , lebo neskôr pochopila prečo - Kiraishe nejde lov . Aj keď si vlčica musela uznať, že ona je snáď na neho ľavá ešte viac . V inej časti tábora sedeli dve sestry, ktoré preberali stratégie a sem-tam padli aj vzájomné urážky . Sedeli oddelené od ostatných , pred pelechom omegov , ktorý bol prázdny . Takmer . Myahar spokojne odfukoval v pelechu a uši mal natočené smerom k dvom sestrám . Niekedy, keď Nyala zrúkla , už iba polovicou ucha šklbol ako nervový tik . "Krava , tam by si ani slepého králika nenašla - vlastne , ty aj hej, ale by si o neho zakopla  !" ozval sa Nyalin hlas a Myahar sa nad tým chtiac-nechtiac uchechtol. Ale hneď na to sa do neho upreli dva páry naštvaných očí . "Choď si oddýchnuť Nyala , ja si s ním poradím ," povedala Liana a chvostom ešte sestre naznačila, aby odišla. Sama vošla k Myaharovi do nory. Šedý vlk sa zaškeril a keď uvidel Nyalu odísť povedal : "Tak sa vidíme znova Cadela* 21 . Divím sa, že si tú cestu prežila , vždy si sa pri dlhšom hlade ako prvá nevedela postaviť na nohy ." Liana sa nadýchla a vydýchla, na ukľudnenie, a potom priamo povedala : "Máš iba to šťastie, že tu už bohužiaľ Onyx nie je , lebo tá by ti vyškrabala obidve oči ." "Vidím že si asi neporiadne značkujete teritória ," odbočil rýchlo od témy Myahar. Labou zaryl do zeme a cynicky sa usmial , "Teba som tu ani necítil ." Po chvíli ticha sa vlk zase , tentoraz potmehúdsky usmial, vstal a urobil pár krokov k Liane . Tá neustúpila , ale ohnala sa mu po tvári a zavrčala . "Odstúp, inak ti odtrhnem ucho a to čo ostalo z toho druhého !" ticho vykríkla a ukázala svoje veľké tesáky . Vlk ale nevyzeral, že by ho to zastavilo. "Tu, som ja lovec a ty si omega . Už nado mnou nemáš moc , už ma nemôžeš za trest zahrabať do piesku !" zavrčala na neho . Omega si iba vzdychol a zase si ľahol na svoje miesto . Vlčica sa iba zhnusila nad tým , že na to, že je omega , je dosť tlstý . "A kde sú ostatné ? Clover , Cream ... Esther ? " spýtal sa Myahar s naozajstným záujmom v hlase . Pri počutí mena jej matky Liana sykla , aby zadržala slzy . "Všetky umreli ... VY ! Vy za to môžete ! Vy ste na ne preniesli všelijaké choroby , vy ste ich zničili !" plakala a kričala na teraz apatického Myahara . "UMRI V AGÓNII !" kričala ďalej a slzy jej tiekli prúdom . Vracali sa jej spomienky , ako jej bolo povedané že Ester pôrod nezvládla . Ako vychovávala Nyalu sama , namiesto ich matky . Ako Nyala utiekla a ona sa každý deň bála, a prosila aby sa vrátila . Liana si silno potiahla a ešte na odchode si stihla utrieť slzy a povedať : "Drž sa od nej ďalej Myahar . Ty vieš koho myslím." Vychádzajúc z nory sa vyhýbala všetkým pohľadom čo boli na ňu mierené a červené , navreté oči ju každou slzou, čo utiekla pálili viac a viac .

*cadela- kurva po portugalsky

Ranné slnko sa vynieslo nad hory a zasvietilo na sneh tak , že sa začal lesknúť ako priehľadné diamanty . Lúče, čo neustále zamrznutý sneh odrážal oslepovali vlčice a iba viac im znepríjemňovali prácu , ktorú museli robiť hladné a unavené . Nuru ako jediná sa stále snažila rozdávať pozitívnu náladu, ale veľmi jej to nevychádzalo . Keď sa zo srandy pokúsila rozosmiať Dakotu, tak, že jej frkla sneh poza uši, tak na ňu krémová vlčica iba nepríčetne zavrčala . Gamma si teda vzdychla a odišla sa venovať svojim povinnostiam . Vošla do svojej nory, kde si labou prerovnala byliny a schmatla jednu kôpku, čo tam mala pripravenú . Položila ju na kôru a preklusala do rozšíreniny jej skladu - pelechu chorých . Položila kôru vedľa čiernej vlčice a labu jej položila na čelo . Priamo horela a ďalej ťažko dýchala . Malá vlčica si vzdychla a mierne do nej šťuchla . Keď videla na jej mimike náznak prebúdzania sa , zašepkala jej do ucha : "Sally , bylinky ." A odišla naspäť do zásobárne .Silný pach byliniek jej dráždil nos a zrak. S prižmurenými očami sa načiahla po ďalších bylinkách . "Harmanček ... Ešte ho je dosť ... Kôpor ... Nevadí , to sa dá ešte prežiť . Lucerna ? Ach tu je . Bez nej by to v podstate nemalo význam ..." mrmrala si pod nos . Všetky bylinky úhľadne položila na iný kus kôry a po chvíli uváženia tam pridala aj kúsok medu. Nuru schytila kôru , vyšla z pelechu hlavnej päťky a ladne preklusala k boku tej istej skaly , snažiac sa pritom nevytrúsiť nič z kôry . V materskom pelechu ju oviala vôňa mlieka a ju, to ako keby vrátilo v čase , keď tu v teple a v pohodlí bola s mamou . Chýbaš mi Clover ... , pomyslela si ale nostalgiu okamžite odohnala preč keď sa na ňu Daphne spýtavo pozrela . Gamma teda kôru položila pred ňu , ľahla si a dozerajúc na vlčicu ako bylinky jedla , začala : "Dnes to je ako zvyčajne . Kôpor a harmanček na posilnenie a zahnanie hladu  . Lucerna , aby ti čo najviac prúdilo mlieko . A pridala som aj nejaký ten med pre teba vĺčatá." Daphne iba ďalej žula a prikývla hlavou na znak vďaky . Nuru teda vstala , kývla chvostom na rozlúčku a vyšla z pelechu . Zima sa jej okamžite zaryla do kožuchu a pripadala si, ako keby jej slzný film zamrzol. Brucho jej zaškvŕkalo prázdnotou a ona dostávala iba ďalšie a ďalšie pripomienky, že svet nie je taký ružový , aký by chcela aby bol . V diaľke , na druhom konci tábora, videla čierno-bielu vlčicu sa ládovať snehom. Ako väčšina svorky v týchto časoch. Nava ... , vzdychla si a pribehla k vlčici . Gamma nahodila falošný úsmev a "veselo" povedala : "Hej , Nava ! Našla som jedlo, poď !" Delta na ňu neveriacky pozrela, ale keď sa jej žalúdok zase stiahol od hladu , tak pristala .

Kiraisha si znechutene prezerala hraboša, čo mala pred sebou a šťuchla do neho labou . "Nuru !" naštvane zavrčala a Nuru sa k nej veľmi divným, a opitým spôsobom pritackala . "Prečo . Mám . V jedle . IHLIČIE ?" zahučala na ňu Alfa a Gamma sa iba blbo zarehlila . Dalila nedávno navrhla , aby Kiraisha mala aspoň umelý spánok. Nuru jej musí každý večer dávať makové semiačka do jedla . "Čo má toto znamenať ?!" kričala Kiraisha ďalej a pred sebou započula druhý rehot . "Nava ?! Tak ty tiež ?" zavrčala na čierno-bielu Deltu a šmarila labou do Nuru , lebo jej bola na jej vkus veľmi nablízku . Vlčica spadla rovno na Navu , ktorá sa iba zarehlila. Zeta sa vzadu v pelechu tiež potichu zákerne chichotala . "Prečo sa chováte tak divne ?!" zrúkla Alfa na tie dve . "Lebo Fufík !" odpovedala s rehotom Nava . "Heeeej Kira !" zvolala po nej Nuru . Kiraishe sa iba chlpy ježili . "Vieš čo sa stane s Fufíkom v Candylande ? Zožerie ho Korduľa ! " povedala po nej Nava a vlčice mohli vidieť ich Alfu, ktorá vyzerala, ako keby jej mala para stúpať z uší od zlosti . "Ahaaa . Takže vy ste sa ožrali zhnitým lesným ovocím cez deň. Super. Celá svorka môže zdochnúť , lebo vedenie sa rozhodlo si dať úlet , že ?!" sarkasticky poznamenala Kiraisha a každým slovom sa jej zvyšoval hlas . Nava sa síce ďalej debilne smiala, ale Nuru vyzerala, že teraz z jej revu vytriezvela a podišla k Alfe . "Alfa ... Ja , ja to môžem umyť a dať tam tie semiačka !" snažila sa žehliť si problémy Nuru  . "Ale choď niekam !" vykríkla Kiraisha a chvostom švihla po približujúcej sa Nuru . "Ešte by si mi tam teraz dala tis , nie ? Na to sa ti môžem vykašľať . Odchádzam ," ukončila divadlo ryšavá vlčica a vyšla z pelechu . Vedenie mojej svorky majú na starosti samí tupci a nezodpovedný idioti ! , v duchu sa ešte posťažovala .

Príjemné ticho, vyplnené pravidelným vrzganím snehu pod Kiraishinými labami, postupne obmäkčovalo jej doteraz čierne myšlienky a ukľudňovalo jej výbušnosť . Medzi stromami si Alfa prišla chránená , keďže v kotline a obzvlášť v noci sa nič nepohybovalo . Jej uši sa síce stále otáčali a načúvali pre cudzie zvuky , veď nikto nikdy nevie , ale pri týchto prechádzkach bola celkovo  nepozorná a ponorená do svojich myšlienok . Ani si pomaly neuvedomila ako za ňou zavŕzgala a ohla sa vetva , ktorá jej strelila sneh priamo za krk . Ryšavá vlčica sa naštvane otriasla, ale keď sa otočila, uvidela jej známu a obľúbenú tvár . Dalilu . Krémová vlčica sa až nekontrolovateľne chichotala . Kiraisha sa nedala a frkla labou smejúcej sa vlčici sneh priamo medzi oči.  Dalila sa stiahla ale potom sa prefíkane usmiala . "Tak ty takto ? Fajn . Odporúčam ti utekať lebo teraz ja budem Alfa a ty Omega !" zasmiala sa a rozbehla sa k ryšavej vlčici . Kiraisha okamžite vzala nohy na ramená a prebehla pomedzi stromy s Dalilou v pätách . Mrazivý vzduch ktorý okrem snehu, roznášal aj smiech obidvoch vlčíc, družkám perfektne schladzoval telá . Dalila zrazu skočila po Kiraishe a svojou váhou ju zhodila na bok . Sneh začal lietať na všetky strany ako sa v ňom prevaľovali a švihali sebou všade na okolo . Ryšavej vlčici sa podarilo zložiť jej družku k zemi na čo sa iba obidve zasmiali a Kiraisha jej olízla ňufák . Krémová vlčica sa rozhliadla po okolí a potom povedala : "Poď , zavediem ťa na jedno miesto čo je neďaleko odtiaľ ."

Ryšavá alfa stála pred neveľkou štrbinou v skale, ktorou sa Dalila elegantne pretiahla a ona nemala nič viac na výber , než ju len nasledovať .Hneď ju zavalila temnota, a tak iba nasledovala zvuk Daliných pazúrov čo klopkali o kamennú dlažbu .Jej šiesty zmysel jej onedlho povedal, že už nie je v úzkej komore, ale vo veľkej sieni jaskyne . Dalila jej jemne povedala, aby si sadla a ostala na mieste a ona počula ako jej pazúre vytvárali zvuk , ako Dalila vyskakovala na rôzne kamene . Potom už iba počula ako krémová vlčica zahrabala labami do stropu a následné praskanie tvrdej hliny . Cítila ako veľké kusy dopadajú na zem a kvôli zvýrenému prachu zavrela oči . Keď ich znova otvorila oslepilo ju jasné svetlo a Kiraisha sa pozrela na strop .

(Približný obrázok , nie je veľmi presný xD Ignorujte tú vodu please :D)

Bol vytvorený z kryštálov a mesiac cez nich odrážal svetlo , ktoré sa rozlievalo po celej komore . Kiraisha iba žasla . Dalila zliezla z kameňov čo siahali až ku stropu a otrela sa srsťou o Kiraishu . Vlčicu v tej chvíli nezaujímalo , ako , prečo , kedy , jednoducho sa na družku vrhla prišpendlila si ju k zemi . Dali sa zasmiala a olízla jej srsť na krku .  Krémová vlčica sa ale potom prevalila na bok a prejavila únavu . Alfa pochopila , prestala Dalilu pridržiavať pri zemi a zložila sa vedľa nej . Beta okamžite zaspala . Kiraisha chvíľu pozorovala krásu jaskyne , potom si položila hlavu na Dalilin krk a zatvorila oči . Ale nezaspala , iba ležala a oddychovala .

Bolo skoré ráno a slnko vytváralo jemne oranžové svetlo v jaskyni . Kiraisha vstala , pretiahla sa , ale jej kľud a pokoj vyrušil slabučký zvuk . Voda ? spýtala sa samej seba v duchu a vydala sa za zvukom . Za rohom siene jaskyne tiekol potok , ktorý nezamrzol , lebo v jaskyni bola po celý rok rovnaká teplota . Kiraishu ale zaujalo niečo čo bolo v tej vode . Ryby . Jedlo ?!  Potešila sa v duchu . Svorka bude len predsa mať čo jesť ! 

2258 slov ( ͡° ͜ʖ ͡°) majne new rekord xD Do tejto kapitoly som dala vyše pol hodiny researchu xD  Takže Kiraisha Dalilu neojebala , srry úchyláci :D ( ͡° ͜ʖ ͡°) Máme nejaké to nové info o Liane a Myaharovi . Hmmmmmmmmmm čo to len môže znamenať ? :D Čo myslíte , je svorka naozaj zachránená ? 

P.S. Tie veci čo vykrikovala Nava a Nuru je referencia na jedno z mojich kolektívnych diel 

( ͡° ͜ʖ ͡°)