Kiraisha išla na čele jej svorky a stiahnutými ušami ukazovala svoju dnešnú nevrlosť . Bol chladný zimný deň, malá, sypká vrstva snehu bola jemná ako páperie a vlčiciam sa parilo riadne z huby . Mallowi panicky poskakovala raz pri alfe, raz za ňou, ale Nyala ju temným zrakom uzemnila k zemi . "Nemusíš tu ešte skákať ako zajac, už tak plávaš ako nejaká prašivá ondatra !" odfrkla si Nyala . Hnedá hliadkarka sa jej ani nepozrela do očí a previnilo sa zbytok cesty plahočila . Kiraisha onedlho nečakane zastala a zamyslená Nuru do nej zo zadu narazila . Všetky ostatné vlčice svorky mohli pozorovať, ako Kiraishe pomaly, ale isto spadla sánka . Jediná úžina, ktorá viedla von a aj dnu do teritória svorky bola už teraz zaterasená . Do kotliny sa žiadne zviera vďaka strmým horám na okolo živé nedostane . Ryšavá alfa na prázdno preglgla a otočila sa k svojej svorke . Nemala slov. Na čo som ich tu sakra všetkých vodila ? Toto je trápne ... pomyslela si . 

Kiraisha vyšla z hustého zasneženého lesa späť do tábora svorky po svojich nočných prechádzkach . Hustý zimný kožuch mala mierne zaprášený jemným čerstvým snehom, ktorý na ňu napadal cez noc . Ako vždy si svoju cestu strihla krížom cez tábor k malej jame, čo sa tvarom podobala na kotlinu, v ktorej svorka žila. Slúžila na skladovanie potravy . Ale dnes, ako po väčšinu týždňov jama zívala prázdnotou. Jediná vec ktorá v nej tak povediac bola , bol sneh, ktorý slúžil ako výstielka , aby sa ulovené jedlo nepokazilo . Lovkyne po tie ťažké týždne nosili stále menej a menej žrádla , až nakoniec nevedeli nájsť takmer nič . Vysoká zver zmizla v rovnaký čas , v akom sa priskoro zaterasila úžina . Alfe zasvietilo studené vychádzajúce zimné slnko do očí a zrak sa jej upevnil na pochudnutého šedého vlka pár metrov od nej . Bellamy ju dnes totálne odignoroval , aj keď určite musel cítiť jej pach , keďže ranné vtáča silne zavetrilo . "Dnes sa tiež nikto nenaje . Zásobáreň je prázdna . To bude určite tým že vysoká zver utiekla cez úžinu kým sa dalo , " zašomral si pod nos a išiel sa ďalej venovať svojim povinnostiam . Kiraishe iba svitlo pred očami . Pôvodne videla Bellamyho ako čistého hlupáka , čo radšej aby nevyzeral sprostý je ticho , ale ukázalo sa jej že on vlastne má aj nejaký ten zdravý rozum . Bellamy bol totižto posledný od ktorého by čakala že by na to prišiel. Troška sa zahanbila že jej to nedošlo samotnej. Budem musieť poslať loviť každého . Toto nesmie pokračovať , vzdychla si v duchu .

Ryšavá alfa rozdeľovala celú svorku do niekoľkých skupín . Jednu skupinu viedla Nyala , v nej boli Liana , Sally a Leash . Ďalšiu Nuru , do nej dala Umu a Willow . A nakoniec, skupinu čo viedla Nava , tá u seba mala Dakotu, Mallowi a Beta sa ponúkla že pôjde s nimi . Daphne ostávala s mladými mláďatami v tábore . Lovecké výpravy odišli a Kiraishe ostala ešte posledná povinnosť - vyhnať omegov z pelechov aby išli samostatne loviť aj oni . Alfa došla ku pelechu na spadnutie a silným hlasom zrúkla : "Vstávajte vy prašivci ! Dnes lovíte aj vy ! " Ako prvý sa postavili a vyšli preľaknuto Roi a Bellamy , hneď za nimi Deivit a Fang s Ashom , ktorý im bol v pätách . Jediný kto nevstal , bol Myahar ktorý na alfu úplne dlabal , ako vždy . "Vstávaj !" zrúkla na hlas na neho . Šedý vlk ju ďalej ignoroval . "Pokiaľ teraz hneď nevstaneš , tak nechám moju svorky aby ti napchala pŕhľavu do huby, kľudne aj dolu krkom !" začala sa vyhrážať . To očividne už s Myaharom pohlo , lebo pohotovo vstal a odbehol do lesa . Kiraisha sa spokojne usmiala a samotná odišla do lesa loviť tiež .

Uma strácala pomaly ale isto nervy . Nuru celú cestu bľabotala nejaké jej obľúbené príhody , drby a pikožky . "No a potom som sa otočila a zistila že ten králik bol tam , ale on tam pred tým nebol tak som sa rozhodla s Navou že my teda Sally nájdeme ale predstav si, tie ryby už neboli živé ..." Nuru sa ústa ani nezastavili, aj keď Uma ju očividne nepočúvala .Hnedá vlčica bola tak ukecaná, že Ume sa zdali jej slová už pomaly nezmyselné . Lovkyňa to onedlho nevydržala a vykríkla na Gammu : "Prepáč Gamma , ale prišli sme loviť , nie tu kecať o rok starých drboch !" Zatiaľ čo sa dve vlčice hádali o revelantnosti Nuruiných historiek , Willow sa mierne oddelila od ich skupinky a intenzívne začala stopovať v zemi . Každých pár sekúnd nos vybrala z hrubej vrstvy snehu, aby odfrkla sneh z nosných dierok . Onedlho biela vlčica našla, čo hľadala . Postavila sa na zadné a prednou časťou tela sa preborila cez hrubšiu , tvrdú ľadovú časť snehu až sa dostala k tej mäkšej . Chvíľu sa tam zmietala , až nakoniec vybrala zasneženú hlavu z diery v snehu a v tlame mala malú myš . Obidve vlčice to vytrhlo z hádky a Nuru to pohotovo okomentovala : "Super , máme korisť , môžeme sa vrátiť do tábora skôr , než tu zamrzneme na smrť ." Gamma potešene vykročila smerom k táboru ale zastavila ju Uma ktorá sa pred ňu postavila . Lovkyňa na ňu drzo zavrčala . "Nikam neideme ! Ty sa síce naješ , lebo ješ medzi prvými , ale čo my ostatný !? Neumrieme od hladu kvôli tvojej lenivosti !" okrikovala Nuru . Hnedá útla vlčica kývla hlavou a pokojne odpovedala : "Veľmi dobre . Pôjdeme loviť ďalej ." Nuru začala viesť skupinu ďalej od tábora svorky. Uma stihla Willow mierne očistiť tvár od primrznutého snehu. 

Myahar svižne a mierne ťažkopádne naháňal králika pomedzi stromy . Aj napriek jeho pokročilému veku siedmich rokov, mal telo ešte stále pružné a pohotové . Králik urobil polkruh okolo stromu , Myahar sa dostal pred neho a skôr než to králik vedel , sivý omega ukončil jeho život. Vlk si položil svoj úlovok pred seba a pozorne si ho obzrel . Králik bol celkom pri tele a stále mal dosť veľa tuku na sebe . Myaharovi sa zbiehli sliny a slastne, a pažravo si oblízol pery . Kto by zistil že som ho zožral sám ? pomyslel si a sklonil sa ku králikovi . Skôr než ale stihol spraviť čo i len jeden hlt , do nosa mu udrel nepríjemný pach . Do riti , Zeta ! panicky si pomyslel . Ešte veľmi dobre si pamätal ako sadisticky ho Zeta doživotne označila . Ani ja nie som taký idiot aby som zožral toho králika pri nej ... Hold ho budem musieť zahrabať , premýšľal . Šedý vlk opatrne zobral králika do úst a snažil sa nájsť miesto kde by králika bolo najlepšie zakryť snehom . Keď už sa mu v diaľke celkom dosť zreteľne mihal Zetin hnedý, bielou zaplátaný kožuch , Myahar to správne miesto našiel a králika rýchlo zakopal . Mohutný vlk sa radšej chcel vyhnúť stretu s krutou Zetou a tak zobral nohy na plecia .

Deivit sa plahočil snehom s jazykom tak dlho vystrčeným, až mal pocit že mu zamŕzajú sliny . Dnes nebol nijako úspešný , myšlienky na lov mu odchádzali preč, lebo on sa stále vracal k tým na Dakotu aj Bellamyho . Jediné čo sa mu podarilo nájsť bol čerstvo mŕtvy holub , ktorý pravdepodobne umrel na početné omrzliny . Deivit si iba vzdychol , odvrátil svoje myšlienky od lásky , starostí , hladu a zimy a pokúsil sa sústrediť na lov . Silne zavetril do vzduchu ale pach ktorý ucítil mu zježil chlpy na srsti . MEDVEĎ ! Ale veď má hybernovať , čo tu sakra robí ?! panikáril v duchu . Bol tu ešte jeden problém . Najbližšia hliadku ktorú môže upozorniť a privolať na pomoc je hliadka Zety . "Nemám čo stratiť" vzdychol si a vybral sa smerom k nej.

( ͡° ͜ʖ ͡°)( ͡° ͜ʖ ͡°)( ͡° ͜ʖ ͡°) Hmmmmmm :D SOM JA TO ALE KLAMÁRKA xD Som vravela že táto kapitola nezabere tak veľa času a ech ... zabrala :D Snáď to čakanie stálo za to :) A zase tu máme krásny cliffhanger :D