Chudšia , ale vzrastom vyššia vlčica sa nadýchla a spravila jeden odvážny skok po klzkom balvane . Laba sa jej mierne šmykla , ale ostatnými troma sa riadne zaprela a vyvliekla svoje telo na jeho vrchol . Obloha pomaly začala meniť farby, do tých špecifickým ránu a jej to iba dodávalo na odvahe . Neznášala tmu . Mala z nej doslova strach . Už v jemnom osvetlení sa dali rozoznať jej jantárové oči a biela , na vrchných častiach šedá, neveľmi udržiavaná srsť . Sedenie na vrchu tejto hory , ktorú tak dlho zdolávala, sa jej síce páčilo , ale vlčica ďalej systematicky pokračovala pozdĺž rieky , ktorá viedla až do jej cieľu - kotliny . 

Nebola to ľahká úloha . Hory okolo kotliny boli strmé a mali veľa špicov . Už iba zo škrabania sa dohora mala vlčica na labách do krvi zodraté vankúšiky . A teraz ešte musela nájsť cestu nadol , ktorej zdolanie vyzeral ako pokus o samovraždu . Ale cítila to - ona tam patrí . 

Z obrovského rachotu, ktorý počula v diaľke za sebou takmer vyskočila z kože . Automaticky zaujala bojovú pozíciu , ale keď  uvidela, čo sa vlastne deje , radšej odskočila . Obrovská vlna sa valila riekou a zvyšovala jej objem na všetky strany . Rachot , ktorý vlčica počula musel byť z pretopeného snehu z hôr , čo sa do tejto rieky zrútil a vyvolal túto pohromu . A táto pohroma si razila svoju cestu do územia už tak dosť rozvodnenej kotliny .

Celý tábor vyzeral ako jedno jazierko . Voda bola hnusne zakalená a plná konárov , vetvičiek , lístia a tráv. Keď Kiraisha pozorne obišla polovicu tábora , našla v plytkejšej vode okolo neho (Kiraishe tu bola voda asi tak po členky) pár členov svorky . Vydýchla si, keď uvidela Dalilu s premočenou srsťou a zhnuseným výrazom . Vedľa nej bola Nuru , ktorá jemne udierala Bellamymu do chrbta , aby ľahšie vedel vykašľať vodu .Nava mlčky stála vedľa Leash , ktorá radšej pozorovala vodu pri jej labách . Uma nervózne krúžila a celá sa stále triasla z nepríjemného mokra po jej celom tele . Daphne stála protektívne vedľa Ahmye , ktorá bola síce už takmer rovnako vysoká ako jej matka , ale telom sa skôr podobala na Nyalu , keďže nezdedila matkinu objemnú srsť a bola dosť chudá . Keď sa pohľady týchto dvoch vlčíc stretli , Daphne okamžite hlásila svojej alfe : "Aj ostatní sú už na nohách a Mallowi im išla pomôcť . Že vraj sa im v takej vode bude veľmi zle plávať ." Ryšavá vlčica na to prikývla a hneď prvé čo uvidela bolo to , ako sa z hlbokej vody dostalo jedno veľmi vtipné duo - Liana a Myahar . Liana z táborového jazera vyskočila elegantne ako laň . Myahar na druhú stranu sa z vody vysúkal ako nemotorný medveď a ako čerešničku na koniec, si otriasol kožuch a tým zamočil všetkých naokolo . Keď uvidel Lianin naštvaný výraz pred výbuchom , iba sa na ňu zubato usmial ako diabol a odišiel si sadnúť na miesto , na ktorom uznal že bolo najmenej vody . 

Keď bola takmer celá svorka v plytkej vode , Kiraisha vydala nemý rozkaz, aby sa už vydali preč , keďže videla že pobyt vo vode svorke neprospieva . Bolo iba veľmi skoré ráno , no svorka už aj tak bola celá vyčerpaná a nervózna . Alfa mala pred sebou ťažké rozhodnutia , ale jej mozog nebol schopný plánovať nič na viac ako pár sekúnd dopredu .

Willow stála na mieste , mierne ukrytá za poškodeným kríkom . Chcela už odísť, čo najrýchlejšie s ostatnými , ale hlas ju pri každom, hoc aj malinkom pohybe smerom od kríku uzemnil . Mala pocit, že jej až škrieka do uší , aj keď tento hlas bol očividne iba v jej hlave . Ako bolo toto všetko možné ? Sama nevedela .

Nyala vystupovala z táborového jazera ako úplne posledná . Ako zeta mala túto povinnosť ochraňovať svorku a pri takýchto situáciach sa postarať o to , aby sa každý dostal do bezpečia . Alfa toto robiť nemohla , keďže ona musí byť hlava svorky a viesť ju . Hnedá vlčica s bielymi záplatami na ušetrenie síl rozhodla , že nebudem plávať , ale chodiť . Ale voda poničila zem pod jej labami natoľko , že sa jej tam jedna zaborila . Nevšímajúc si toho , zaprela ostatnými troma , ale tie sa tiež prepadli do blata . Nyala si v tomto okamihu už zavrčala popod nos . Dobre vedela, že sa z tohto už sama nedostane , ale volať o pomoc sa jej tiež nepozdávalo . Veď iba tá myšlienka - ona , mladá vlčica čo prežila samostatne ďaleko od svorky celý rok , by teraz si niekoho volala na pomoc ? Nie , to by jej ego určite neunieslo . 

Biela hliadkarka toto celé pozorovala a celkom jej radosť vzrástla - Nyala umrie dlhú a nepríjemnú smrť , hlas ju pustí ďalej a ešte z nej aj snáď odíde . Ale namiesto toho ju okríkol :ᴵᵈⁱᵒᵗ . ᶜʰᶜᵉš ᵃᵇʸ ᵛⁱⁿᵃ ˢᵖᵃᵈˡᵃ ᶻᵃˢᵉ ⁿᵃ ᵗᵉᵇᵃ ᵃᵏᵒ ᵛᵗᵉᵈʸ ˢ ᵗýᵐ ʰᵃᵈᵒᵐ ?  Willow zatrepala hlavou a rezignovala . Bude musieť teda vlčici pomôcť , aj cez všetku nenávisť . Keby ale jej myšlienky v tomto momente boli stelesnené , určite by mala práve na hlave dva rohy . Napadol jej totižto skvelý nápad.

Aby Nyale pomohla , bude ju musieť potiahnuť za vetvu. A Willow si vybrala presne tú, s najvyšším počtom tŕňov . Keď sa vetvou za Nyalou načiahla , v hrudníku cítila hrozné uspokojenie . Hlavne keď videla v plytkej vode akú škodu to narobilo Nyaliným ďasnám . ᵀᵃᵏ ᵗᵃᵏ, smial sa s ňou hlas  . Zeta iba znechutene zavrčala a hnala sa za pachom svorky.

Deivit pozorne nasával všetky pachy okolo neho , ale nikde sa nehnal. Vedel, že čo sa týka svorky je už riadne pozadu . Aj tak ho ale pachy momentálne zaujímali viac. Od narodenia mal dar na stopovanie a aj napriek obrovskému množstvu vody , cítil všetko dosť zreteľne. V hlave sa mu vytvoril malý odvážny plán , ale že či sa mu ho podarí uskutočniť , to nevedel . Záležalo to od toho , čo teraz zistí a preto išiel pomaly. Do nosa mu ale udrel štipľavo-sladký pach. Štipľavý preto , lebo to bol pach špinavšieho vlka a sladký preto , lebo to bola vlčica. Cudzia. 

Mozog mu okamžite začal pracovať a dospel k jednej základnej otázke - Ako ? Necítil žiadnu prítomnosť krvi , možno tak maličký podtón , ktorý mohli veľmi ľahko vytvoriť početné škrabance. Takže vlčica sa napriek zablokovanému vchodu do kotliny dostala sem cez hory a nezmrzačená.

 Zvedavosť hnala mladého vlka dopredu , ale čím bol pach intenzívnejší , tým viac spomaľoval a začal sa zakrádať . Nechcel sa okamžite prezradiť . Mokrá a špinavá srsť z udalosti predtým mu celkom slušne maskovala pach. Keď kútikom oka zazrel pohyb , ukryl sa za najbližší krík a pozoroval. 

V zornom poli uvidel vysokú , celkom chudú, bielo-šedú vlčicu s jantárovými očami . Cudzinka neustále pozorovala obozretne okolie a tichým krokom podišla ku jednej z hlbších mlák . Deivit v nej uvidel unaveného králika , zaseknutého v blate. Samotárka ho schmatla do úst a v tom momente zabila. Následne chcela so svojím úlovkom v pokoji odísť , ale Deivit ju zastavil svojím zavrčaním. Vlčica si v duchu zanadávala, keď na ňu omega vyskočil z kríkov , ale nemala sa vážne čoho obávať. Deivit , hneď ako uvidel jej vysoký vzrast , to radšej vzdal , skôr než by zaútočil . Namiesto toho upokojil svoju narastajúcu úzkosť a s priateľským podtónom začal : "Prepáč, že som tu na teba takto vyskočil , ale si na cudzom území. Preto ťa žiadam, aby si odišla kým ťa nájde moja svorka a zistí že si nám kradla potravu." V duchu si vlk hneď predstavil rozzúrenú Zetu , pre ktorú by bola maličkosť sa po cudzej vlčici vrhnúť. Samotárka ale neodpovedala a mierne cúvla. Očividne sa snažila zo situácie vyvliecť. Keď si ale uvedomila jej pozíciu a to , že sa za ňou týči strmé úpätie pohoria , rezignovala a položila králika na zem.

Deivit toto uvidel ako otvorené dvere na najpodstatnejšiu otázku : "Ako si sa sem dostala , keď je prechod zablokovaný ?" Odpoveď na prvú vetu už nečakal , toto bolo najpodstatnejšie. Vlčica si ho pozorne premerala zrakom. Keď uvidela jeho chudosť , domyslela si, že musí mať nízke postavenie a preto , že či mu na niečo odpovie si zase rázne premyslela . Nakoniec ale z nej len predsa dôsledne premyslené slová vyšli : "Prechod ? Ja o žiadnom neviem. Škrabala som sa priamo cez hory." Zrak obidvom klesol na spodok jej laby , ktorý obrátila smerom k nebu , aby ukázala jej pretrhané a celkovo zničené vankúšiky. "Keď som došla na vrchol ," pokračovala , "zistila som že sa dole bez toho, aby to bol pokus o samovraždu nedostanem. Našla som ale úzky priesmyk. Vedie až na druhú stranu a je omnoho bezpečnejší než škriabať sa cez hory." "Povedz mi prosím viac o tom priesmyku ," zaprosil Deivit a hodil po vlčici zúfalý pohľad. Samotárka sa zhlboka nadýchla. Na jej vkus toho rozprávania už bolo veľa. Na druhej strane ju mohla nájsť celá svorka , čo v pomere s teritóriom by určite bolo ešte horšie. Takže radšej po malej pauze pokračovala v rozhovore ďalej : "Priesmyk je úzky , ale nie až tak, že by sa cez neho muselo tlačiť. V jednej časti sa hrozne znižuje strop. Ja som tam musela skloniť mierne hlavu. Ale zas až tak dlhá tá časť nie je , dá sa to prežiť. Ku koncu je tam ešte tam po členky jazierko studenej vody. To je všetko. priesmyk nemá žiadne rázcestie ani skryté nástrahy." "Bola si tam hore , na vrchu," pokračoval omega , "ako veľmi je kotlina zaplavená ?" "V podstate celá kotlina , okrem jedného, malého polmesiaca pri úpätí ," odpovedala samotárka a rovno si aj sadla. Cítila že toto sa ešte chvíľu povlečie. 

Zrazu ale obidvaja nastražili uši a všetky ostatné zmysly . Svorka sa dostala k úpätiu , tam kde bol prechod. Bolo to síce pár stoviek metrov od nich , ale keďže bolo v tejto oblasti o dosť menej vody , báli sa objavenia. Samotárka rýchlo schmatla králika do úst. Vyskočila na neďaleký balvan blízko úpätia , ktorý by ju ďalším skokom naviedol na úzku cestičku na úpätí , ktorou by sa dostala preč , do bezpečia. Skôr než ale znova vyskočila , Deivit ju zastavil : "Počkaj - ako sa vlastne voláš ?" Vlčica na chvíľu zmĺkla a skamenela na mieste. Po chvíli zamyslenia ale cez králika v tlame ticho , takmer nepočuteľne povedala : "Renee ." Potom ale už rýchlo odbehla. Hnedý omega sa teda vybral inde - na druhú stranu , kde uskutoční svoj plán.

Alfa vyčerpane klesla na celkom plochý balvan, pri bývalom prechode posiaty machom a zrakom prešla celú jej svorku. Vyčerpanú, mokrú a v podstate bezmocnú ako vĺčatá. A ona mala tú povinnosť im robiť matku. "Ach Predkovia , ochraňujte nás prosím ," počula ticho zaskučať Gammu. Táto veta ju doslova donútila zdvihnúť hlavu a hodiť škaredú pohľad po Nuru , ktorá si práve s Roiom čistila kožuchu v kúte. "Predkov mi nespomínaj, ani keby som bola na smrteľnej posteli ! To , čo dovolili,aby sa stalo Matkám je hriech ako táto hora !" zavrčala na ňu a pri spomenutí hory udrela do úpätia labou. Gamma sa mierne stiahla , ale svoje slová späť nevzala. Jej mama bola veľmi veriaca vlčica a napriek tomu, že Nuru zas až tak silno neverila , stále dodržiavala určité zvyky. Kiraishu to ale očividne rozhorčovalo a keď napätie medzi nimi začalo stúpať , rýchlo do toho vkročila Nava : "Prestaňte ! Každý má právo na názor a teraz tieto malichernosti nie sú ani podstatné !" "To je pravda ," ozval sa Dakotin hlas zo zadu , "kde je Deivit ?"

Ahhh , sorry že kapitoly vychádzajú nepravidelne , ale na to písanie jednoducho musí byť chuť no :D Ale snáď vás aspoň potešila táto 2005 slov dlhá kapitolka.