11. Kapitola - Ako rieka tečie
Jesenné suché listy na zemi kolektívne šušťali , keď po nich prešli vlčice, ktorým sa práve podarilo obkľúčiť statného samca jeleňa . Vo vedení sa nachádzala majestátna čierna vlčica , popri nej bola jedna krémová a druhá ryšavá . Všetky tri hrozivo na svoju korisť vrčali , ale jeleň nastolil situácii iné zakončenie . Vrhol sa ku krémovej a hnedej vlčici, z ktorej vycítil strach. Tak sa z nej stala diera v kruhu obkľúčenia . Vlčica zamrzla na mieste. Nedokázala sa brániť, a tak iba sklopila uši , obranne vycerila tesáky a čakala na svoj koniec . Ten ale nenastal . Jej dôverne známy hlas vykríkol : "Nura !" Uvidela hnedo-bielu, grošovanú vlčicu vrhnúť sa na jeleňa . Hnedá samica v tomto hlase spoznala svoju vlastnú matku . A túto matku sa práve jeleňovi podarilo napichnúť na parohy .
JEJ matku
A ona sa iba prizerala .
JEJ matke tiekla krv a špinila jej úhľadný kožuch .
A stále iba na mieste stála ako primrznutá .
JEJ matka sa za ňu obetovala .
Krémová vlčica dobehla za Deivitom a priateľsky mu olízla nos . Keď sa od neho odtiahla , jemne zavrtela chvostom a vlk sa iba slabo pousmial . "Mali by sme vziať aj Bellamyho so sebou ," povedal ticho , ale stále nie šeptom a pozrel na šedého omegu ležiaceho v kúte . Deivit bol rád, keď vôbec videl , že mu niekde kosti netrčia . Dakota sa síce nezatvárila najviac nadšene , ale prikývla . Preto hnedý omega iba štekol na druhého samca a krémová lovkyňa chvostom vydala povel na vstup do lesa, a počatie lovu .
Traja vlci sa plahočili lesom kotliny , až krémová vlčica vpredu zastala , sadla si a spýtala sa ostatných dvoch : "Aký je teda plán ?" Všetci traja si spýtavo vymenili svoje pohľady , až Bellamy nesmelo začal : "Myslím že by sme mali ísť loviť na druhú stranu kotliny , za rieku . Pokiaľ viem , bola tam za celý čas svorka iba raz - Gammina skupina ." Šedý omega videl ako nepríjemne do neho Dakota zabodáva pohľad, keď rozprával , ale Deivitova prítomnosť mu dodávala odvahu . "Ale ako prekročíme rieku ?" argumentovala Dakota . "Nechcem zamrznúť , vieš ," odfrkla si . "Tam kde sa potok stretáva s riekou ," odpovedal Bellamy a Deivit s Dakotou si vymenila zmätené pohľady . "Nechajte ma to vysvetliť : Kde sa potok končí , rieka hneď nezačína . Je tam určitý spád . No a nám stačí skočiť čo najďalej, až na ten spád a potom sa nejako vyškriabať na pevninu ," dokončil a previnilo sklopil zrak . Hnedý omega veselo zavrtel chvostom a krémová lovkyňa iba jemne prikývla na náznak súhlasu . Trojica sa teda pohla ďalej , ale Bellamy ich onedlho zastavil : "Počkajte ! Cítim holuba ." A šedý vlk v tom momente stuhol, a už sa vôbec nehýbal . Nebol v love nijak dobrý a nechcel to ostatným dvom pokaziť . Hnedý vlk opatrne , tichučko preklusal až za holuba a nahlas spravil šlapaj do snehu . Korisť si ho všimla a nepretržito ho pozorovala . Medzitým sa krémová vlčica holubovi za chrbtom zakrádala , až vyskočila . Vták si ju všimol až na poslednú chvíľu a rozstiahol krídla . Preňho už ale bolo neskoro . Dakota ho schytila do tlamy a zaryla mu zuby do tela . Pramienky krvi putovali dole jeho perím . Lovkyňa potom korisť položila dole , zahrabala ju a označkovala miesto vedľa nej , aby každému bolo jasné, že úlovok patrí jej . Následne sa traja vlci vydali ďalej , smerom ku rieke .
...
Bielo-šedá vlčica šprintovala smerom k rieke . Chcela byť sama , so svojimi myšlienkami , ktoré by boli prerušené iba šumením rieky . No aj tak , keď tam dorazila , našla tam hnedú vlčicu, ktorá ju predbehla . Vlčica iba ticho zaskučala a zavrčala zároveň, a pustila sa za ňou .
...
Krémová vlčica zase neúspešne vytiahla svoj nos z pod snehu a vykýchla pár vločiek z nosa. Obzrela sa cez rameno , aby skontrolovala dvoch samcov za sebou , ktorí boli rovnako "úspešný" ako ona sama . Všetci traja mali na srsti na nohách zamrznuté kryštáliky ľadu, kvôli prechádzaniu cez rieku. Laby si ledva v chlade cítili . No aj tak sa ani jeden z nich nevzdal a ďalej hľadali hocijakú korisť , ktorou by zaplnili svoje hladné žalúdky . Všetci traja zastavili keď uvideli niečo , čo vyzeral ako otvor do nory hrabošov . Dakota si ale iba vzdychla . Ona v tomto videla iba stratený prípad , keďže hlodavce majú veľa únikových tunelov . Bellamy mal ale námietku : "Spoločne to môžeme zvládnuť . Jeden bude načúvať pri chodení pre ozveny v zemi - tak nájdeme srdce komplexu, kde je miesto, kde spia . Potom rovnakou technikou zablokujeme aj únikové tunely . "
Bolo to síce veľa zdĺhavej a opatrnej práce , ale vo výsledku mali úspech . Tri hraboše im hoveli v tlamách a práve sa vracali späť do tábora a vyzdvihnúť zahrabaného holuba . Dakota po ceste Deivitovi ticho zašepkala do ucha : "Mali by sme jedného hraboša nechať pre Daphne . Mierne sa bojím, že niet nikoho , kto by pre ňu lovil ."
...
Vlčice , aj keď nie neznáme si navzájom , na seba v slziach vrčali . Nakoniec ale puto svorky nad ich hnevom vyhralo a ony pri západe slnka si zo zaschnutými slzami na líciach čistili kožuchy .
-Vyhrážala sa ti ?
-Hej .
- A aj potom ju miluješ ?
- Nie som si istá . Asi nie .
- Pokiaľ ku nej už nie si zviazaná neviditeľným putom , prečo smútiť ? Si voľná , ako rieka pri nás...
Vlčice sa večer v tábore na seba silno tlačili . Pre obidve akoby existovala iba tá druhá . Keď sa bielo-šedá vlčica stretla so znechuteným pohľadom svalnatej zety , iba sa jej očami vysmiala . A tak , obidve zvinuté blízko seba zaspali , v nore kde sa šíril sladký pach mlieka . Ochraňovali svojimi telami posledný plod života z Fangovho rodu - Ahmyu .
Posledná kapitola v tomto roku ... Modlím sa že na mňa nikto nepošle po novom roku Article 13 ... Aleeeee ... FANART TIME :
By : justrandompersonxd
Willow , tento fanart sa takisto nachádza v prológu , keďže tam sedí
AAAaaaaa Deivit a Dakota
Art by : neilin_wolf
Nádherná (Nasratá :D ) Nyala .
Za obidva fanarty hroooozne ďakujem
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top