Slnko bolo už vysoko na oblohe. Bola nedeľa dopoludnia a my sme všetci sedeli v kuchyni. Z desiatich hostí a jedného vraha nás ostalo päť. Ako skupina sme sa držali všetci pohromade, pretože sme sa báli, že akonáhle sa rozdelíme, niekto z nás umrie.

Mysleli si, že vrahom je Stephen a iba ja som vedela, že to tak nie je. Iba ja som vedela, že Stellina smrť bola nešťastná náhoda a že spolu súvisí iba smrť vlka, mojej priateľky Mii a Elly.

Keď sa Ella neprebrala, pochopili sme, že je ďalšia obeť. No niečo mi stále nedávalo zmysel. Kým vlk a moja priateľka Mia, boli podrezaní, Ella zomrela v spánku. Vlastne to vyzeralo, akoby umrela prirodzenou smrťou. Nemali sme ani šajnu, ako sa to stalo.

V noci ešte dýchala a spala vedľa nich a ráno, keď ju budili, bola úplne ľadová.

Striaslo ma pri tej predstave.

Keby som sa mala zobudiť vedľa mŕtveho človeka, asi by som zošalela. Myslela som si, že zošaliem aj po tom, čo nejakého človeka vlastnými rukami zabijem. A predsa som teraz sedela v kuchyni, nezrútená a neohrozená. Dokonca som sa cítila o čosi bezpečnejšie. Vedela som, že sa budem brániť a vrahovi svoju smrť len tak nedarujem.

„Myslíš, že nás po jednom všetkých zabije?" opýtal sa Nicholas potichu.

„Ja neviem, možno to všetko bola iba náhoda."

„Náhoda?" vykríkla Ruby hystericky. Mala slzy na krajíčku. „Z nás všetkých sme zostali iba my. Čo ak nás niekto všetkých zabije? Čo ak je to nejaký psychopat a keď sa nerozdelíme, celé to tu odpáli?"

„Ruby, upokoj sa," schmatol ju Jace za plecia a potom s ňou zatriasol. „To nedáva zmysel. Prečo by nás zabíjal, ak nechce sám ostať nažive?"

Vrah bude na záver posledný stáť. Pretože je vlk a my ostatní sme iba králiky. Budeme tu iba splašene behať a čakať, kedy nás zabije.

A to som nemohla nikomu povedať. Kto by mi uveril? A potom by si ešte mysleli, že to ja som vrah. Už teraz som tŕpla, kedy si niekto spomenie nato, že som v skutočnosti nemala mačaciu masku, ale bola som králikom. Králik, ktorý videl ako posledný živého vlka, ktorý zabil Stellu a Stephen ho preto podozrieval.

„Ak nezabijeme vraha, zabije on nás," vykríkla Ruby.

„Podľa mňa všetci z mŕtvych vedeli niečo, čím mohli vraha prezradiť. Preto ich zabil," začal uvažovať Nolan.

„Čo také mohli vedieť?"

„Pamätali si dvojice," prehovoril Nolan. „Boli sme ako páry."

„To nie je pravda," ozval sa Nicholas. „Pretože hoci sme mali byť dvojice, ja som skončil v trojke."

Nolan nadvihol obočie: „S kým si bol?"

„Jedna z nich bola Serenity, tým som si istý. Bola jediná útla a spoznal som ju."

„A čo tretí človek?"

„Žena. Tmavé vlasy, tvár som jej nevidel. Ale mala masku motýľa."

„Ja som mala motýliu masku," smrkla Ruby.

„Ak ste vy traja boli spolu, kto bol potom sám?" zamyslel sa Nolan. „Ja som bol celú noc so Stellou."

„Ja som strávila noc so Stephenom," povedala som a sklopila pohľad.

Všetci sme sa pozreli na Jacea. Bol jediný, ktorý bol od samého začiatku sám. Počas týchto dní sa s nikým nezoznámil a vyhýbal sa nám.

„Ty si vrah," povedal Nicholas šokovane. „Počas celej párty sme nevideli ako vyzerá človek, ktorý mal masku jeleňa."

„Áno, ja som mal masku jeleňa, ale nie som vrah," snažil sa rozprávať pokojne.

„Ostatní sme sa navzájom videli alebo spolu spali. Vieme aspoň približne, akú mal kto postavu alebo vlasy, no jeleň bol jediný, ktorého identitu nikto nevidel. Mohol si ho zabiť už dávno a dosadiť sa namiesto neho."

„Zbláznil si sa?"

„Nicholas, brzdi."

„Je to pravda! Preboha, dáva to zmysel. Ty si to bol!"

„Nie, prestaňte! Už žiadne krviprelievanie!" vykríkol Nolan a zastavil Nicholasa. „Zatvoríme ho. Uviažeme ho, hocičo, ale nikoho nebudeme zabíjať. Ináč by sme sa stali rovnakými špinavcami, ako je on."

„Všetky dvere sú vylomené," pripomenula som mu.

„Je niečo, kde by sme ho mohli zatvoriť?" rozmýšľal Nicholas. „Zatvoríme ho a jeden ho bude strážiť."

„Dobre, budeme sa striedať. Ale kde by sme ho zatvorili? Do kuchyne?"

„Kotolňa," povedala som. „Tento hotel má kotolňu."

„Zviažeme ho. Jace, ak sa budeš brániť, budeme to brať tak, že si naozaj vrah. Baby, doneste nám nejaké staré handry, čím ho zviažeme. Potom ho tam zatvoríme. Jeden deň vydrží. V pondelok nás určite bude niekto hľadať."

Spolu s Ruby som vyšla na chodbu a potom sme vošli do svojej izby. Vytiahli sme nejaké obnosené tričká a zaniesli ich Nolanovi. Spolu s Nicholasom mu zviazali ruky a potom sme ho viedli do kotolne.

Nechal sa odviesť ako poslušná ovečka.

Nolan ho držal za zviazané ruky, Nicholas kráčal za ním. Ruby ich nasledovala v tesnom závese a ja som osamela. Zastala som pri recepčnom pulte a dívala sa, až kým mi nezmizli z dohľadu.

Staromódny telefón na recepcii zazvonil.

Trhlo ma od ľaku.

Obzrela som sa, no navôkol nebol nikto, iba telefón, ktorý stihol raz zazvoniť. Nie sme odrezaní od sveta, sme zachránení!

Schmatla som slúchadlo telefónu a priložila si ho k tvári.

„Halóó, pomôžte nám! Sme tu uväznení a nemôžeme odísť!"

„Vidíme vás, Karen," prehovoril v slúchadle čudný hrubý hlas.

Akoby ho niekto maskoval nejakým prístrojom.

„Vidíme všetko, čo sa okolo deje."

„Čo?" ničomu som nechápala.

„Máme pre teba ponuku Karen. Máš len jednu šancu na odpoveď. Či sa rozhodneš správne, to je len na tebe."

Zmĺkla som a počúvala, čo mi hovoril hlas. Srdce mi bilo až kdesi v hrdle. Bála som sa, že sa vrátia a zbadajú ma telefonovať. To je akoby som si podpísala vlastný rozsudok smrti. Hlavne pri pološialených ľuďoch, ktorí panikária natoľko, že sú v obave o holý život schopní zabiť druhých ľudí.

Rozosmiala som sa.

Urobila som predsa presne to isté. Zabila som Stellu, aby ma neprezradila. A ich nazývam bláznami? Som presne taký istý blázon ako oni.

„Ako odpovieš, Karen? Áno alebo nie?"

„Áno."

„Dobrá odpoveď."

Zložila som slúchadlo naspäť a pozrela sa na recepčný pult. V stojane s perami som uvidela štíhly elegantný nôž na otváranie pošty.

Stiahla som si rukáv trička dole a uchopila rukoväť tenkej čepele.

„Karen?" začula som za sebou Nicholasa. „Jace je uväznený a Nolan ho stráži. Ruby šla," obzrel sa a zistil, že Ruby za ním nestála. „Och, asi ostala ešte spolu s Nolanom. Asi sa jej páči. Po celý deň z neho nespustila oči."

Zhlboka som sa nadýchla a zovrela rukoväť. Mám len jednu jedinú šancu.

„Karen?"

Zvrtla som sa a natiahla ruku. Skôr, než Nicholas stihol zareagovať, zabodla som mu otvárač na listy do hrude. Najprv sa čepeľ po kontakte s jeho telom ohla, prešla pokožkou a vrazila do hrudnej kosti. Potom sa skĺzla po nej nižšie a ja som zacítila, ako nôž vniká hlboko do mäsa.

Vytiahla som čepeľ von. Bola pružná a ako vyskočila z jeho tela, zafŕkala ma jeho krvou.

Nicholas zakašľal, potom začal prskať krv. Musela som zasiahnuť pľúca.

Ako v spomalenom filme padol na zem a potom sa začal dusiť vlastnou krvou. V jeho očiach som videla zmätok. Nechápal. Ničomu nerozumel. Po celý ten čas naivne veril, že vrahom je naozaj Jace.

Jace možno bol divný, no nebol vrahom. Nolan a Stella mali pravdu. Boli sme rozdelení do párov. To znamenalo, že muselo byť päť mužov a päť žien. Jace bol sám, pretože s Nicholasom boli dve ženy. Vlkom v králičej maske je v skutočnosti žena.

A okrem mňa bola nažive už iba jedna. Ruby.