„Karen!" vykríkol Jace. „To Ruby je vrahom! Videl som, ako tu zavraždila Nolana! Rýchlo mi pomôž a dostaň ma odtiaľto."

Očami som prešla po mŕtvom Nolanovi ležiacom v kotolni. Bolo mi ho ľúto. Tak veľmi sa snažil zachovať si svoje ľudské hodnoty v každej situácii, až nato nakoniec doplatil.

„Viem, že Ruby bola vrahom."

„Naozaj? Takže mi veríš?"

„Samozrejme, že ti verím," usmiala som sa.

Vtedy si všimol, že v ruke zvieram nôž. Natrčil mi zviazané ruky, aby som mu mohla prerezať staré tričká, ktoré mu omotali okolo zápästí tak silno, až mu takmer zmodreli.

Čepeľou noža som pomaličky prešla od jeho rúk až hore k ramenám, ku krku. Bol priviazaný k nejakej stoličke, nedokázal sa poriadne hýbať. Videla som, ako sa mu v očiach mihol strach a musela som si žuť pery, aby som sa znova neusmiala.

Bol tak bezmocný a vydesený.

„Karen?"

Sekla som nožom do jeho hrdla. Nikdy ma to nikto neučil, no pamätala som si, ako vyzerala rana na vlčom hrdle.

Jace skríkol a navôkol začala striekať červená krv. Prerezala som tepnu, bolo len otázkou času, kedy vykrváca.

Pustila som čepeľ noža na zem a otočila sa. Cítila som sa tak živá, ako ešte nikdy v živote. Celý čas som blúdila v nekonečnom kruhu stereotypu a teraz som sa cítila skutočne voľná.

Vyšla som z kotolne a prešla na recepciu. Vtedy po druhýkrát zazvonil telefón na stole.

„Áno?" zdvihla som ho.

„Gratulujem k víťazstvu, Karen."

Telefón ohluchol.

Vzápätí som začula cvaknúť zámku na ťažkých dverách a tie sa otvorili. Podišla som k nim a potom pomaly vyšla von. Pred dverami, na dvore pred hotelom, stálo množstvo ľudí oblečených v drahých róbach a oblekoch. Všetci z nich mali na tvári vlčie masky.

Muž, ktorý pôsobil ako vodca skupiny, pristúpil ku mne a podal mi vlčiu masku. Vyzerala úplne ináč, než tá, ktorú mal na sebe vlk, s ktorým som v tú noc spala.

„Toto je tvoj symbol víťazstva," prehovoril. „Môžeš ho použiť ako dôkaz o tejto hre, ale nemyslím si, že by si mala chuť priznať sa polícii, ako si všetkých zabila."

„To teda nie," odvetila som.

„Povedz nám, aké je teda tvoje želanie?"

„Chcem mať toľko peňazí, aby som viac nemusela chodiť do práce a mohla žiť celý svoj život ako uznám za vhodné. A nechcem, aby ma niekedy zavreli za všetko, čo sa tu stalo."

„Nemusíš sa obávať, že by sa ťa niekedy niekto pýtal na to, čo sa tu odohralo. O telá sa postaráme, rovnako ako vyčistíme a zrenovujeme všetko, čo ste zničili. Zároveň máme pre teba ďalšiu ponuku."

„Akú?"

„Môžeš sa stať jedným z nás a zúčastňovať sa sledovania ďalších kôl týchto hier."

Usmiala som sa na nich: „Veľmi rada."

*KONIEC*