A sme na konci. :D Úprimne, nečakala som, že tento príbeh prejde tak rýchlo a že sa mi podarí ho napísať v priebehu 5 dní. Veď to nie je ani týždeň... :D Okrem iného, môj stanovený limit 30000 slov na tento príbeh padá, takže to budem musieť ešte nejako vymyslieť. 

Čo sa týka tohto príbehu, prvý obrázok, ktorý ma nakopol, bola fotka ženy so zajačou maskou, ktorú som napokon použila aj ako obálku. Hoci pôvodne mal tento príbeh mať o čosi viac nadprirodzena a mali sa tam vyskytovať aj nejaké prízraky, napokon sa tam najväčším strašiakom stal sám človek. 

Už od samého začiatku som vedela, že toto bude môj prvý príbeh, (Dobre, akože prvý, ak nepočítam Devi, ktorá je stále na hrane.) kde hlavná hrdinka bude skutočne robiť zlé rozhodnutia, až sa napokon stane zápornou postavou a zabije nevinných ľudí. Kým smrť Stelly bola istým spôsobom „v sebaobrane", tie ostatné sa vôbec nemuseli stať.

Je mi ľúto, že som tento príbeh dopísala tak rýchlo a nenatiahla ho na viac slov, ale pokiaľ som chcela, aby sa v týchto častiach niečo dialo, nemohla som to zbytočne predlžovať. A tak, ako ste spomenuli, postavy umierali rýchlo. :D

Po prvý raz som pochopila, ako je náročné vysvetliť logiku za vraždami, pokiaľ nechcem skĺznuť ku klišé, kedy vrah pred poslednou obeťou vykváka všetky svoje tajomstvá a návody, ako nato. Tak som dovolila Ruby utrúsiť len pár slov a potom som nechala Karen, nech sa s ňou troška poklbčí. No na rozdiel od ostatných klišé príbehov, kde v poslednej chvíli nabehne polícia a zachráni neschopnú hlavnú hrdinku, Karen si poradila sama. Stala sa totiž negatívnou postavou a po smrti Stelly už mala odskúšané, ako asi zápasiť s človekom na život a na smrť. A ako vyhrať.

Bola som rada, že sa našli ľudia, ktorí mi písali, že nevedia, či ju majú mať radi alebo nie. Gratulujem, máte správny úsudok. Jej akcie sa dali pochopiť, ale myslím, že si vašu náklonnosť aj tak nezaslúži. :D

Aby som to teda zbytočne nenaťahovala, dúfam, že sa vám môj prvý publikovaný horor na Wattpade páčil, bol to prvý horor, ktorý som napísala po naozaj veľa rokoch a navyše ho aj dokončila a celý publikovala. Vrátila som sa v mysli do časov, kedy som sfanatizovaná Frankeinsteinom písala horory o skupine detí, ktorí omylom našli nejakú príšeru zatvorenú v dome. :D Lol. :D 

Keďže som týmto pádom nedodržala stanovený počet slov pri projekte Camp NaNoWriMo, skúsim si do konca mesiaca ešte vybrať ďalší príbeh, ktorý mi ide hlavou a naplánovať ho natoľko, aby som ho mohla dopísať. Je to príbeh, ktorý som už spomenula, písala som ho ako svoju oddychovku.

Vidíme sa pri ďalšom príbehu. :)

5. júla 2017