Dievča bez mena

Podišla som k nej a okamžite sa jej pozrela na tvár ozdobenú škaredým monokľom.
,,Si v poridku ?"
Prikývla na znak toho, že je vporiadku. Zápästím si utrela slzy a postavila sa. Úplne som zabudla na svoje problémy keď som ju tam videla tak to stáť. Opierala sa o umývadlo a oplachovala si tvár studenou vodou. Sem tam sa na mňa pozrela.
,,Nehnevala by som sa ak by si na mňa chcela zabudnúť..." pošepne a do očí sa jej znova nahrnú slzy. Nechápala som o čom to rozpráva...no potom som si spomenula. Vtedy keď do mňa narazila ani mnou nehlo. Nič...nepozdravila som sa, neusmiala...akoby som ju ignorovala.
,,Nie...tak to nebolo ! Prepáč...ja som si ťa nevšimla..." poviem na svoju obranu a tiež sa mi do očí nahrnú slzy. Hovorte si tomu ako chcete no od prvého momentu keď som ju stretla som mala ten pocit Deja vu (sry neviem ako sa to píše...). Akoby sme boli najlepšie kamošky už roky...podišla som k nej a objala ju. Opatrne mi poopravola ruky aby som si ich nezašpinila od jej mikiny. Zasmiala som sa na tom a ona tiež.
,,Počkaj na zober si moju mikinu ja to už nejako prežijem." Poviem a začnem si vyzliekať mikinu. Až v polke vyzliekania si uvedomím čo robím...

Lil
Bolo to od nej veľmi milé. Prakticky sme sa takmer vôbec nepoznali no zachránila mi život...a to ľudí spája nie? Keď si začala vyzliekať mikinu v polke prestala.
~Vadí jej, že som lesba ?~ trocha ma to zranilo no nechala som to tak. Potom si ju ale dala dole a odhalila ruky pokryte jazvami. Dokonale som mohla vidieť jej život, nakreslený na jej rukách...videla som kedy mala horšie a kedy lepšie obdobie. Bez toho aby som niečo povedala vytiahla som zo svojej tašky fľaštičku s pilulkami a termosku s vodkou. Položila som to všetko svinstvo na zem a nastavila ruku. Chvíľu nechápala no potom sa tiež vybrala k svojej taške a vybrala z nej ostrý nástroj (ktorého meno nepoznám xD) a podala mi ho. Všetky veci som zobrala a vybrala sa do jednej z kabíniek. Najprv som tam hodila jej vec a potom otvorila svoju fľaštičku a vysypala tam všetky pilulky. Bolo to nesmierne tažké...mala som dokonca nutkanie ich rukami povyberať a vrátiť späť.
~Nádych...výdych...~ nakoniec som ich tam nechala a vyliala tam vodku čo už bolo o niečo lahšie. Piť zo záchoda ju už asi nebudem...

Dievča bez mena

Nechápavo som sa pozerala na to čo robí...keď vyšla a rozkošne si otrepala ruky pochopila som, že tu sa jedna kapitola skončila a začala sa nová...tá lepšia...Chvíľu sme tam len tak stáli a v duchu sa radovali z toho, že sme konečne urobili veľký krok vpred. Potom som jej rozhodne podala svoju mikinu no ona iba pokrútila hlavou.
,,Myslím, že ty ju potrebuješ viac..."
~Toto by ti Brad nikdy nepovedal...~ nemohla vedieť koľko to pre mňa znamenalo. Obliekla som si ju naspäť a vybrala som sa von. Ovial ma čerstvý vzduch a pocítila som chuť voľna...nie však na dlho lebo pred bránov školy na mňa čakal brat. Namiesto toho aby som prežila príjemnu cestu s mojou novou kamarátkou budem tvrdnúť v aute s bratom. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela. Ona sa len chápavo usmiala a zakývala mi.
,,Ahoj..." nedokončila som. Neviem jej meno.
~Nespýtala si sa...čo si ty len za kamarátku...~
,,Lil." Usmeje sa a keď si všimnem, že sa chce opýtať na moje rýchlo sa rozbehnem k autu. Na mojom mene nebolo nič zaujímave...len...mám taký pocit, že ak jej nepoviem svoje meno bude dlhšie čakať. Bude dlhšie so mnou a dlhšie sa o mňa bude zaujímať.
,,Ako bolo v škole ?" Spýta sa ma Ed a ja sa naňho nechápavo pozriem.
,,Čo si zrazu taký ukecaný...?" Nahnevane pretočím očami.
,,Usmievaš sa..." Má pravdu. Usmievam sa...
,,No a ?" Nechápem prečo sa začne smiať pozrie sa na Lil a nadvihne obočie.
,,Odkedy si hľadáš kamarátov v škôlke ?" Spýta sa posmešne a konečne sa pohne z miesta.
,,Strč sa !" Precedila som cez zuby a sledovala Lil. Stála tam a hľadela priamo na nás. Potom sa zrazu otočila k svojmu pravému ramenu a niečo povedala...divné...

Lil

Zrazu sa vedľa mňa objavil Lucas.
~Wau...to funguje aj takto ?~ dosť ma to zarazilo.
,,Čo chceš ?" Spýtam sa prekvapene.
,,Nič."
,,Aha..." Všimnem si, že sa na mňa pozerá...pozerá sa na mňa Dievča bez mena. Lucas tak záhadne ako sa objavil aj zmizol. Rozhodla som sa dojsť domov skratkou. Tou dlhšou a horšou cestou. Kráčala som okolo mosta kde som včera stála. Dotkla som sa zábradlia a mala slabé nutkanie pocítiť Deja vu. Cítiť ako mi prúdi žilami adrenalín...ako mám pocit, že každú chvíľu spadnem keď sa tu zrazu objaví ona...Dievča bez mena...

Domov som dorazila čo najneskôr sa dalo. Nechcela som aby ma rodičia takto videli. V dome bolo zhasnuté a všade mŕtvolne ticho. Nebolo to príjemné. Schody strašidelne vŕzgali až mi naskakovali zimomriavky. Nakukla som do spálne a zistila, že rodičia už pokojne spia. Dúfala som, že sa veľmi netrápili. Rozmýšľala som či ich zobudím alebo ich nechám spať. Nakoniec som sa vybrala do svojej izby a rozhodla sa spať. No spánok neprichádzal...ležala som v posteli celé hodiny a nič. Spánok nikde. Bol to prehratý boj. Zavrela som oči a pustila si hudbu...možno, že takto zaspím...
Nezaspala...
23⁰⁰
23³⁰
24⁰⁰
00³⁰
O 01⁰⁰ som konečne zaspala....

_________________________________________
Takže na teraz všetko...ďalšia čásť vyjde buď dnes večer alebo zajtra ráno...
Dúfam, že sa vám to doteraz páčilo a budem rada za každý komentár...
Veľmi pekne vám ďakujem💕
Vaša Dorka ❤🤜🤛❤