Lil

Keď zazvonil budík už dávno som bola hore. Hodiny a sa ťahali strašne pomaly a ja som ostávala sama so svojimi imaginárnymi priateľmi. Áno...presne tak...nebola som chorá...iba som bola príliš osamelá. Nemala som sa s kým rozprávať a tak som si predstavovala nejakých ľudí, ktorý boli ochotný sa so mnou rozprávať. Dnešok nebol výnimkou. Presne o 3³⁰ som sa zobudila a celá spotená sa došuchtala ku otvoreným kúpeľňovým dverám...to nebolo dobre. Nesvietilo sa tam no vedela som, že tam niekto je. Pomaly som pootvorila dvere a uvidela tam svojho brata...problém bol v tom, že Lucas bol mŕtvy. Nebojte sa v našom dome nestraší...iba som si ho rada predstavovala. Rada som si predstavovala ako sa so mnou rozpráva akoby sa nič nestalo.
,,Ahoj." Pozdravila som ho unavene.
,,Ahoj." Odzrdaví sa no nevyzerá nadšene. Nechápavo nadvyhnem obočie a skrčím sa ku skrinke pod umývadlom. Úplne zo zadu som vytiahla schovanú fľaštičku s pilulkami. Jednu si hodím do úst a zapijem ju otcovou vodkou. Lucas nahnevane zvraští obočie.
,,Kto ti to dovolil...?"
,,Ja."
,,Čo ak to je nebezpečné...?"
,,Pokoj...pomáha to."
,,Nepomáha !"
,,Nekrič...nie si tu od toho aby si po mne kričal..." Syknem nahnevane.
,,Aha prepáč...tak ja už radšej pôjdem !" Urazil sa. Pretočím očami a vrátim sa späť do postele kde sa začnem rozprávať sama so sebou. Keďže som to zapila alkoholom bolo zjavné, že som nebola úplne pri zmysloch...no Utorok sa dnes podobal na Ňu. Vždy menil svoj vzhľad. Rozprávali sme sa o všeličom. Až kým nezazvonil budík. Vrátila som sa do reality. Rýchlo som sa obliekla hodila na seba ťažkú tašku. Vonku bolo chladno a okamžite mnou prebehla triaška. Nos mi sčervenel a z úst vyšla horúca para.
~Nebyť nej...už tu dnes nie som...~

Dievča bez mena

Zistila som, že meškám. Nemala som už ani čas sa namaľovať. Hodila som na seba mikinu a vybehla do studeného rána. Striaslo ma no nemala som čas nad tým uvažovať. Bežala som necelých dvadsať minút keď sa predo mnou objavila budova školy. Potichu som sa zaradovala a zastavila sa pred bránou. Musela som sa vydýchať. Chodila som síce na karate a mala som kondičku no toto bol naozaj extrém...tak rýchlo som asi ešte nebežala. Keď som bola dostatočne vydýchana vošla som dnu. Aj keď bolo iba pár minút pred zvonením chodby boli plné detí. Hľadala som v tom dave Brada dúfajúc, že mi ukáže aspoň kde máme triedu. Predierala som sa davom hľadajúc známu tvár...tak tajne v kútiku duše som dúfala, že stretnem to dievča zo včera. No nevidela som ju.
~Si hlúpa...samozrejme, že sa tu len tak neobjaví...chodíte do rôznych ročníkov a vlastne ste sa videli len raz...to z vás nerobí automaticky kamarátky...~
Bola som taká zamyslená, že som si ani nevšinla ako do mňa niekto vrazil. Išla som teda ďalej, predierala som sa rednúcim davom keď som si niečo uvedomila. Tie ohnivé kučery som už niekde videla...prudko som sa otočila no už som ju nevidela. Zosmutnela som. Stála som na mieste dúfajúc, že ju uvidím. Namiesto toho som za sebou započula smiech. Vedela som komu patrí...Brad stál za mnou aj so svojimi kamošmi, ktorých nikdy nespomínal. Nahodila som falošný úsmev a otočila sa k nim. Brad si ma spokojne obzrel a usmial sa na mňa.
,,Takže toto je ona." Povie a objíme ma okolo pliec. Neviem prečo sa cítim nepríjemne...veď o nič nejde...
,,Aha." Povie jeden z nich nezaujato. Mierne skrčím obočie. Brad sa ku mne nakloní a potichu mi pošepká.
,,Nehraj sa na niečo čím nie si...čo si čakala. Mal som už aj krajšie...z ich strany normálna reakcia." Chcela som sa od neho nahnevane odtiahnuť no on ma zastavil bozkom. Prijala som ho. Nechcela som pred jeho kamošmi vyzerať zle...Brad aj tak dostal odo mňa vždy všetko čo chcel.
~Prečo sa hráš na niečo čo nie si...si iba obyčajná šľapka, ktorá sa zaplietla do jeho nekončiacej hry...nikdy nič viac nebudeš...~

Lil

Motala som sa po chodbách keď som do niekoho vrazila. Bola to Ona...no nevšimla si ma. Možno, že už aj na mňa zabudla...nebola som smutná hnevala som sa.
~Čo si čakala...že si ťa bude pamätať ? Nebuď hlúpa...ty si odsúdená...všetci zabudnú...~ do očí sa mi nahrnú slzy no rýchlo zaklipkám očami a potlačím ich...skryjem. Zazvoní a ja sa ako posledná vkradnem do triedy. Sprevádza ma tiche šuškanie spolužiakov a vlna narážok na moju osobu. Vzdychnem si
~Prečo si len včera neskočila...?!~ chcem si sadnúť no niekto potiahne moju stoličku dozadu a ja sa zrútim na zem.
,,Ale ale, ty tu už nesedíš zabudla si ?" Ozve sa nahnevane spoza mňa. Nahnevane pretočím očami a pomyslím si o tom svoje. Sadnem si k jedinému dievčaťu, ktoré neopakuje dokola mne tak známu vetu: ,,Choď preč...! Nechcem aby po mne išlo dievča ! Ja totiž to nie som teplá !" Alice pokojne sedela v lavici. Dokonca sa mi aj pozdravila. To ma príjemne zahrialo pri srdci no nič som nepovedala...iba otrepané:
,,Ahoj."

Dievča bez mena

Celý deň som sa musela pozeraťna to  ako sa okolo neho obšmietajú iné dievčatá a jemu sa to páči. Chodili sme spolu po chodbách ak som doteraz pre niekoho bola nová už ma určite poznal...no nikde som ju nevidela. Vykukovala som spoza Bradovej ruky obtočenej okolo môjho pleca v snahe zachytiť jej ohnivé kučery. No ona nikde...akoby sa prepadla pod zem. Snažila som sa na ňu nemyslieť no keď som vnímala realitu videla som kopu krásnych sexy dievčat okolo môjho priateľa...

No našťastie všetko má svoj koniec a aj dnes to tak bolo. Hodiny sa síce vliekli no už bol koniec. Brad povedal, že v jeho aute už pre mňa nie je miesto (ale pre sexy roztlieskavačky sa našlo...) takže musím isť domov pešo...ale na druhú stranu aspoň schudnem. Pred tým som sa ale rozhodla ísť na záchod vyvracať dnešný obed. Chcela som vojsť keď mi dvere rovno do tváre vrazili akési vysmiate prváčky. Smiali sa na niečom no keď ma zbadali hneď prestali.
,,To je noha Bradová šľapka...čo myslíš ako dlho s ňou vydrží...?" Pošepká ta v strede dievčaťu po svojej pravici. Tvárila som sa že to nepočujem a vošla dnu. A vtom som zbadala človeka, ktorého som celý deň hľadala...bola tam ona. No nie práve v najlepšom stave. Hlavou bola opretá o studenú stenu a teičko mala celé mokré od kakaového mlieka. Pod okom monokel a na ruke čiernou fixou škaredý odkaz
Teplá kurva
Zaujímalo by ma čím si to zaslúžila. Podišla som k nej a okamžite sa jej pozrela na tvár ozdobenú škaredým monokľom.
,,Si v poridku ?"

_________________________________________
Na obrázku Dievča bez mena 😉
Krásnych 1111 slov bez tejto vety xD