11. KAPITOLA

Karamelu neodolám." Zasmeje sa a a odje z mojej zmrzliny. Nadvihnem obočie a nasadim výraz "ako si to dovoľuješ mladá dáma"
,,No čo ti poviem sme si kvit." Obháji sa a ja sa zasmejem. Keby to tak mohlo trvať navždy...

O tri dni...

Dievča bez mena

,,Netuším kedy sa to tak posralo." Rozplačem sa a tvár si skryjem do dlaní.
,,Ani som jej nestihla povedať svoje meno..."

Prítomnosť

Lil

Kráčala som sama po moste. Zima už bola dávno za nami a hlavnej palety sa uhala jar. Všetko ako keby tu ožilo. Zasnene som pozerala na azúrovo čistú vodu keď som v tom započula kroky. S  radosťou v očiach som sa otočila na začiatok mosta no to čo som zbadala ma vystrašilo...stál tam Brad. Pomaly sa ku mne približoval a ja sim začala ustupovať. Najviac ma desil lesk v jeho očiach a úsmev. Zrazu niečo vytiahol spod bundy...zbraň.

Lil

Kráčala som k mostu. Mali sme sa tam dnes stretnúť. Tešila som sa a ruky sa mi triasli od nadšenia. Už iba posledná zákruta a...Brad. Stál oproti mne chrbtom no jasne som videla jeho siluetu. Rýchlo som sa schovala a zavolala šerifovi. Potom som vyšla zo svojej skrýše.
,,Brad nechaj ju !" Skrikla som nahnevane a hodila doňho kameň. Otočil sa a mne sa skoro zastavilo srdce...v ruke mal zbraň. Naprázdno som preglgla a o krok sa k nim priblížila.

Lil

Zbadala som Lil no mlčala som. Bola som v pasci...krok do zadu a letím...krok dopredu a dostane ma Brad. Rýchlo som dýchala keď nás delila už iba pištoľ pritisnutá na moje čelo. Po líci sa mi spustila slza. Videl to...usmial sa. V tom mu, ale do hlavy vletel kameň a on sa prudko otočil.
,,Lil nie !" Skríknem no on sa ku mne otočí s pištoľou.
,,Len ju nechaj..."

Dievča bez mena

Hrdo som k nim kráčala.
,,Lil za nič nemôže...to na mňa sa hneváš !" Poviem nahnevane. Hlas sa mi prekvapivo netriasol. Pevne zovriem čeľusť a pozriem naňho.
,,Áno a práve o to ide." Povie a rýchlo si Lil pritiahne k sebe. Pištoľou jej pomaly prejde od spánku až k brade a späť. Lil stečú ďalšie slzy a pri pohľade na ňu mi puká srdce.
,,Nechaj ju !" Skríknem a chcem sa k nim priblížiť no Brad varovne stíči prst.
,,Ešte jeden krok a tvoja kamaradka už nebude žiť..." Pošepne a mne naskočí husia koža.
,,Ju nechaj napokoji nič ti neurobila." Poviem a zvraštím obočie.
,,Nie, nie...tak to sa mi to páči viac." Diabolsky sa zasmeje a pritisne jej pištoľ silnejšie k spánku. Za nami sa ozvali sirény a zablikali farebné svetla. Odľahlo mi no nie nadlho. Brad prikráčal ku kraju mosta aj s Lil. Šerif vystupil z auta aj s dvoma kolegami.

Šerif

Opäť som uvidel to dievča...
~Zomrie...zomrie ako Diane...~ rýchlo som zavrtel hlavou a podišiel bližšie no chlapec výhražne pritlačil Lil pištoľ bližšie k hlave aj keď to už vyzeralo, že jej tým rozrazí lebku.
,,Čo chcete ? Určite sa na niečom dohodneme..." začnem a on prikývne.
,,Chcem jej smrť..." zašepká no dosť nahlas aby som to počul.
,,Potom čo ste zaklopali mojim rodičom na dvere donútili ma predať auto a ako odškodné jej aj napriek tomu, že som dostal záznam a ledva sa vyhol súdu. Potom sa začali sťažovať aj ostatné štetky a rodičia ma vykopli z domu." Zvraští tvár a zavrčí.
,,Tie peniaze ti vrátim !" Skríkne Lilina kamoška.
~Zlyháš šerif...opäť zlyháš...!~
,,Vrátia sa vám tie peniaze a sľubujem, že nebudete mať žiaden problém len ju musíte pustiť." Začnem vjednávať no on sa iba uchechtne.
,,Sľubby...samé sľuby...iba prázdne slová." Keď chcem niečo namietať otočí sa k Lil.
,,Sľubuuem ti, že pôjdeš do neba..." zašepká jej do ucha a priblíži sa bližšie ku koncu. Neváhal som a strelil som mu do ruky. V momente mu vypadla pištoľ z ruky no on sa nevzdával. Chytil Lil pod krk a prehol ju cez plot tak, že keby ju nedrží letí dole.
,,Urýchlil ste jej smrť šerif...môžete byť na seba pyšný." Na moje veľké prekvapenie som chvíľu videl Dianu ako stojí pri Lil a dáva jej pusu na čelo. Videl som svoju malú sestričku ubitú na smrť spitým otcom. Po líci mi stiekla slza.
,,Posledné slová ?" Otočil sa na Lil, ktorá už dávno neplakala...bola zmierená...
,,Ľúbim ťa dievča bez mena..." Lilinej kamarádke sa do oči zvehli slzy.
,,Aj ja teba..."

Dievča bez mena

Neviem či počula moje slová...potom čo povedala tie najkrašie slová ju Brad sotil a okolím sa ozval strašný výkrik.
,,Nie !" Zvrieskla som a rozbehla sa k Bradovi, ktorý mi len zamával a povedal.
,,Stretneme sa v pekle..." Po tomto skočil za ňou. Do očí sa mi hrnuli slzy a nebyť šerifa skočím za ňou...

O tri dni

Dievča bez mena

Netuším kedy sa to tak posralo." Rozplačem sa a tvár si skryjem do dlaní.
,,Ani som jej nestihla povedať svoje meno..."

O rok

Stála som pri jej hrobe a do vody hádzala kvety. Biele ruže...čisté ako jej srdce. Usmiala som sa. Konečne našla pokoj...lebo som ju nechala isť...

_________________________________________
Takže ľudkovia máme tu koniec...a do toho zabite ma 😂😭
Vaša Dorka❤🤜🤛❤

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top