Via sa s Joiou zvítala, obe boli však vykoľajené z Namjoonovho výstupu. Sľúbila jej, že sa porozprávajú neskôr a že nech na ňu počká pri najbližšej budove. Ona totiž musela ísť hľadať svojho zadubeného priateľa, ktorého žiarlivostné scénky boli občas fakt pritiahnuté za vlasy. Na druhej strane, Beomseok sa tiež nesprával ukážkovo...

Nebolo tomu vôbec tak, že by ju táto nečakaná návšteva nepotešila. Len bola zaskočená a vidieť Namjoona po tak dlhej dobe bolo pre ňu zvláštne.

V obleku ho stretávala pravidelne, no teraz jej prišiel ešte o štipku príťažlivejší. A roztomilejší, nakoľko sa na ňom dnes výrazne podpísala tréma.

Čokoládu a kvety si vážila, no pokojne by si vystačila aj s prítomnosť týchto dvoch ľúbezných osôbok. Popritom, ako sa jej Joia promenádovala pred zrakom si uvedomila, koľko toho zameškala. Odrazu bola vcelku iným dievčaťom. Strih na chalana, veľké oblečenie tmavých farieb a Namjoonove typické zlozvyky? Chodila k nim stále na návštevy? Zblížila sa s Joonom viac ako s ňou? Má ho radšej?

Toho trkvasa našla za pomerne krátky čas. Sedel opretý o fasádu labákov. A tváril sa pohŕdavo. Via však vedela, že to bola iba jeho strojenosť.

„Smiem si prisadnúť?"

„Prečo nie si s Beomseokom?" urazene si prezeral vlastné nechty usilujúc sa zaujať čo najväčší nezáujem.

„Myslím, že chcem byť tu."

Posadila sa vedľa neho, kyticu zložila do svojho lona a uhladila si pokrčené letné šaty.

„Nechal si Joiu osamote a úplne vydesenú. To sa robí?"

„Nechal som ju predsa s tebou..."

„Nemusel si Beomseoka udrieť," odbočila znenazdajky.

„Ale musel."

„Nemusel," protirečila mu svojhlavo. „Áno, bol drzý. Uvedomujem si to, no nemôžeš to riešiť tým, že ho zmlátiš."

„Bežné konflikty takto neriešim."

„Prečo potom tento áno?"

„Pretože mi na tebe nesmierne záleží," zamrmlal si a vyvrátil hlavu hore k oblohe: „A som sebec. Nechcem ťa stratiť. Nemôžem ťa stratiť. Čo by som bez teba robil? Už teraz som beznádejne stratený..."

Via predpokladala, že ho jej odchod zasiahne. Najmä, ak sa zaprisahala, že tu preňho bude bude stoj čo stoj. Keď si však dopisovali, z jeho správ sršala podpora a úprimná radosť.

„Prečo si mi o tom nepovedal?"

„A na čo? Odišla by si z Wondžu, a potom by som sa cítil previnilo. Nemôžem ti odoprieť slobodu, aj keď moje myšlienky k tomu často odbáčajú. Mám ťa veľmi rád a nechcem ťa obmedzovať. Zároveň ma však sužuje obrovský strach."

„Čoho sa bojíš?"

„Beomseok je krajší, možno by sa k tebe hodil viac ako ja. Mohla by si si nájsť niekoho, kto s tebou bude tráviť všetok voľný čas a nebude to len párkrát do mesiaca. Univerzitou sa ti otvorili dvere nekonečných možností, prečo by si chcela zostať pri zemi, ak ti osud nadelil krídla? Nie je to azda mrhanie potenciálom?"

„Hm," začala. „Záleží na tom, pre koho som ochotná svoje krídla obetovať. A pre teba určite áno, Joon. Ty to vieš, ja to viem. Obaja to vieme. Beomseok je len môj kamarát, no vďaka dnešku už nie nadlho. Nikdy by som ho nevymenila za niekoho ako si ty. Stal si sa súčasťou môjho srdca. Síce máš chyby, ktoré mi lezú na nervy, ale ja tiež nie som perfektná. Vzťah nie je o dokonalosti, ale o vzájomnom rešpekte. Ja sa ťa snažím rešpektovať a navyše, milujem ťa. Nestačí to? Je mi fakt jedno ako vyzeráš, dokým si vnútri stále tým istým Namjoonom, ktorý ma pred rokmi na Svätej Lucii očaril. Ten, ktorý kvôli svojím geniálnym nápadom na verše nemôže po nociach zažmúriť oka. Ten, ktorý sa zakaždým v mojej prítomnosti zakokce nehľadiac na to, koľko času sme spolu už prežili. Napokon aj ten Namjoon, ktorý mi rozbil už tri obľúbené šálky a onedlho k nim dozaista pribudne aj tá štvrtá," srdečne riekla.

„No," Namjoon sa začervenal s ospravedlňujúcim kukučom. „Pred týždňom sa roztrieštila o podlahu. Prepáč mi."

Neveriacky pokrútila hlavou, ale nezmohla sa na žiaden hnev. Na to ho až moc zbožňovala. „Cestou do Soulu mi zaobstaráš novú."

„Aj dve."

„To dúfam," oprela sa o jeho plece a unavene privrela oči. Univerzita jej dávala zabrať, ale našťastie nepatrila k podpriemerným študentom. Kto vie, čo by si o tom pomyslela jej namyslená matka.

„Odpusť, že som pochyboval," pošepol. „Nemal som."

„Nemal, no aspoň si už môžeš byť istý."

„Joia si asi myslela, že sa nikdy nehádame."

„Nebola ďaleko od pravdy. Málokedy si skočíme do vlasov. Zväčša vieme riešiť problémy, kým sú čerstvé."

„Kedy sa vlastne vrátiš?"

„Ak ma potrebuješ okamžite, doštudujem pokojne aj na diaľku."

„Nie, tak to nemyslím. Mala by si tu zostať, Via."

„Potrebuješ ma pri sebe, Joon. Viac než kedykoľvek predtým a ja som ti predsa sľúbila, že ti budem vždy na blízku. Je to okej, v škole sa mi darí. Pochybuješ snáď o mojich zdatnostiach?"

„To by mi ani nenapadlo."

„Mimochodom, ďakujem za tie kvety a čokoládu. Tá sa teraz zíde."

„Bol to Join nápad."

„Je z nej nový človek..."

„Čo ti poviem? Veľa si toho prepásla, ale o všetkom ti detailne porozprávam."

„Budem rada. Môžme zájsť na večeru."

„Naozaj sa chceš vrátiť do Soulu? Si o tom skutočne presvedčená?" opýtal sa jej ešte raz.

„Som. Aj Joia by sa tej novinke potešila."

„Že váhaš. No ak ty urobíš tento razantný krok, nemal by som zaostávať..."

Via sa od neho odtiahla a skúmavo si ho obzrela. „Skús sa namočiť do dákeho prúseru-"

„Necháš ma dohovoriť?"

Mala obavy, avšak krotila sa.

„Vezmem si v práci voľno. Nie nadlho, ale dosť na to, aby som vyriešil záležitosti, na ktoré som si pominulé roky nevyčlenil čas."

„Namjoon, to ti nedovolia."

„Budú musieť," prehlásil nebojácne. „Inak končím."

„Ha, no to vieš!" Zasmiala sa. „A čo tvoji fanúšikovia? Tvoja kariéra? Namjoon, nebuď hlúpy. Daj tomu zopár rokov a v práci na teba budú benevolentnejší."

„Via, túto vetu si mi vravela každý jeden rok. A nikam sme sa odvtedy neposunuli. Alebo mi chceš oponovať? To čakanie ma ubíja, musím konať. A ty dobre vieš, že ak si niečo zaumienim, nik ma o opaku nepresvedčí."

„Ešte to zváž," naliehala.

„Uvažujem nad tým už niekoľko mesiacov. Viac rozhodnutý byť ozaj nemôžem. Navyše sa budem môcť naplno venovať Joi. My sa jej budeme môcť naplno venovať."

„Rozprávaš o nej, ako by bola našou dcérou," spýtavo nadvihla obočie: „Má rozkošnú osobnosť, všakže? Bez snahy si získa priazeň."

„To hej," pritakal a naklonil sa k nej. Zrakom skĺzol nižšie ako na úroveň jej očí. „Ale neprišiel som do Wondžu iba preto, aby som ťa pozdravil a kúpil ti bonbóny. Bez bozku ma na spiatočný vlak hádam nepošleš..."

„Tak na mňa sa vybodnete a ešte k tomu v cudzom meste, len aby ste sa po sebe mohli sápať? Hanba vám!" Ohlásila sa Joia s rukami vbok. Ksichtila sa, ako keby ich pristihla pri čomsi nekalom.

„Nuž, spomínal som, že sa zmenila," pripomenul Vii pošepky a následne sa naširoko usmial s dlaňami obrátenými k dievčaťu: „Mrzí ma to, Joia."

„A si už v pohode?"

„Cítim sa lepšie."

„Máš slušný pravý hák."

„Joia!"

„Vďaka."

„Namjoon!"

„Existuje niečo, čím by som mohol odčiniť svoje grobianske móresy?"

„Omrkla som plagáty, vraj v meste začala sezóna lunaparku."

„A chceš tam zájsť?"

Horlivo pritakávala.

„Tak potom nemáme na výber, drahá Via." Vysúkal sa na nohy a zvliekol zo seba sako, v ktorom mu bolo príšerné teplo. „Musíme do lunaparku."

„Pôjdeš s nami aj ty?" Joia sa naradostene otočila na Viu.

„Jasné. Mám na zvyšok dňa voľno," pousmiala sa.

„Super!" zvýskla Joia a v očiach jej zahrali iskričky nefalšovaného detského nadšenia. Tie zvyčajne neodhaľovala len tak hocikomu. No práve teraz sa cítila, ako keby na krátky okamih získala pravú rodinu, po ktorej veľmi túžila. Nie síce veľkú, ale o to úžasnejšiu.

~

hello guys! 💃

aj u vás dnes pečie slniečko? ☀️

rozhodla som sa, že si na dnešok vezmem voľno. sčasti to bolo aj kvôli tomuto príbehu, túžila som dať von ešte jednu kapitolu, aby sme tú drámu mali ako-tak z krku. momentálne máme pred sebou dve "lážo-plážo" časti, takže by som ich mohla zvládnuť opraviť aj počas voľných hodín v škole. bohužiaľ, moje sústredenie upadáva na bod mrazu. a zajtra ma bude opäť vyčkávať pán budzogáň 🙃

anyway, dúfam, že vás moja rýchlosť a zvýšená aktivita potešila. uvedomujem si, že kontinuálnosť je pri písaní a vydávaní kapitol dôležitá, ale tá prekliatá škola ma absolútne znechucuje. preto, ako jedno z mála pozitív na online výučbe, určite považujem aj väčšiu slobodu a čas, ktorý by som bežne nemala 😒

držte sa a užívajte si slniečka, ktorého je momentálne vonku až-až...

sga. ( ꈍᴗꈍ)