,,𝙳𝚞𝚜̌𝚊 𝚙𝚘𝚝𝚛𝚎𝚋𝚞𝚓𝚎 𝚟𝚒𝚊𝚌 𝚙𝚛𝚒𝚎𝚜𝚝𝚘𝚛𝚞 𝚊𝚔𝚘 𝚝𝚎𝚕𝚘."

~𝙰𝚡𝚎𝚕 𝙼𝚞𝚗𝚝𝚑𝚎

***

,,Matka?" zdvihol Loki oči zo zeme opierajúc sa o ružový gauč, ktorý dopĺňal výzdobu kráľovninej izby.

,,Áno, Loki?" spýtala sa ho žena so špinavo-blonďavými vlasmi v zlatých jednoduchých róbach. Pozrela sa na svojho syna ustarostene, keďže si všimla, že jej zrejme chce povedať niečo, o čom sa mu nebude hovoriť práve najľahšie. Naznačilo jej už len to, že nesedel vedľa nej na pohodlnej sedačke, ale na zemi pri jej nohách.

,,Je v tomto paláci nejaký čarodejník okrem mňa a teba?" položil jej otázku a pozorne sledoval jej reakciu. Ruky mal spojené pred sebou a držal nimi v kolenách pokrčené nohy. Jedným palcom si prešiel po chrbte druhej dlane. Mal ich spotené, no studené zároveň.

,,Takých, čo vedia používať mágiu vo väčšej miere tu nie je veľa. Sme tu iba ja a ty. Hovorila som ti, že sa väčšinou zoskupili a vytvorili samostatné kráľovstvá. Potom takých, čo vedia ovládať iba malú mieru zaklínadiel alebo iných magických schopností, je tu síce o pár viac, ale tiež nie veľa. Patris si vie vyčarovať sekery a zapliesť pár pramienkov vlasov, ako už iste vieš. A ostatní tiež žijú s takýmito malinkými darmi. Potom je tu Orphan, ktorý je vlastne jediný z nášho paláca, ktorý vie ovládať nejaký živel. A... Prečo sa vlastne pýtaš?" vyjadrila sa kráľovná a sama mu oplatila jednu otázku zo záujmu.

Boh ľsti a falše sa poriadne zamyslel nad svojimi slovami, ktoré vypustí za pár sekúnd. Bola to jeho matka, tak jej nechcel klamať. Ale z druhej strany nechcel, aby niečo viac zistila dokým on sám niečo nezistí. Odvrátil zrak na svoje ruky a zapremýšľal. Tušil, že ak sa táto informácia neskôr ukáže ako veľmi dôležitá, bude preňho veľmi ťažké matke vysvetliť, že o tom vedel už dlhšiu dobu.

,,Lebo som mal taký zvláštny sen," vyslovil pomaly, aby nabral istotu.

,,Povedz mi o ňom, synček," posadila sa pre istotu lepšie a položila ruku mužovi sediacemu pri nej na jedno jeho plece.

,,Zdalo sa mi, akoby ma niekto ovládal. Akoby som bol prekliaty alebo vyslovene posadnutý. Bol som pri vedomý. Dýchal som a videl som, ako sa hýbem, ale nehýbal som sa vlastnou vôľou. Akoby ma niekto ovládal zvnútra alebo na diaľku... Pamätám si, ako ma tá sila donútila otvoriť dvere a zrejme niekam odísť z komnaty. To si už presne nepamätám, ale potom sa mi zdalo, že som v nejakej miestnosti. Predo mnou bola akási kniha. V tom sne som si nevedel spomenúť, čo to je, ale poznal som ju. Na to som sa zobudil a spomenul si. Bol to Darkhold a myslím, že ti netreba vysvetľovať, čo to je. Vieš, čo by ten sen mal niečo znamenať? Keď sa v poslednom čase diali nejaké nevysvetliteľné veci...," s poslednými dvoma vetami zrak opäť presunul na kráľovnú. Najskôr na jej ruku na jeho pleci a potom na jej tvár do jej hnedých očí.

,,Neviem presne," zamyslela sa. ,,Sny veľmi často nemajú žiadny význam. Ale na druhú stranu ich netreba ignorovať. Lebo niekedy nám môžu priniesť svetlo do našich problémov."

,,Teraz mám pocit, že tento prinesie skôr ešte viac otázok," dodal Loki s menším a suchým smiechom a pomädlil si ruky. Zároveň si oslobodil nohy a vystrel ich pred seba, aby ich trošku natiahol.

,,To nevadí. Aj tie nám môžu byť kľúčom k niečomu," pokrčila Frigga plecami a nadhodila pažami len tak do vzduchu. Na tvári sa jej usídlil malý úsmev, keď videla, ako sa jej syn konečne po dlhšom čase z chuti zasmial. ,,Všímam si, že sa už pomenej usmievaš v poslednom čase. Deje sa niečo?" priznala úprimne, no s pevným hlasom.

,,Ale nie matka. Len ma akosi tento posmrtný život unavuje. Čakal som, že si budem už iba sedieť so zdvihnutými nohami a krásne Valkýry mi budú nosiť, čo si len budem priať," dostalo sa jej hrdo na odpoveď, pričom musela pretočiť očami až ku stropu. Loki sa nad svojou predstavou iba zasmial. ,,A prečo vlastne sme nešli do Valhally, matka? Ak by som tam už nešiel ja, tak aspoň ty. Ty by si si to mala zaslúžiť," úsmev mu z pier zmizol a zdvihol obočie trošku dohora.

,,Túto otázku si kladiem odvtedy, ako som prišla sem," povedala skoro šeptom. ,,Neviem, či som si tam hore niekoho pohnevala alebo... Ja neviem. Možno sa stala nejaká chyba alebo sa takto rozhodla nejakým mne neznámym dôvodom. Nejaký čas som sa to aj snažila zistiť, ale neprinieslo mi to žiadny výsledok, tak som to prijala také, ako to je."

,,A nemal by tu byť aj Ódin, teda otec?"

,, Aj nad tým som premýšľala. Čakala som, kým zastihne smrť aj jeho a zjaví sa niekde tu medzi nami, ako napríklad ty. Však možno tu aj niekde v nejakom kráľovstve aj je, ale pochybujem. Jeho príchod by sa rozniesol veľkou rýchlosťou," odpovedala kráľovná synovi a znova pokrčila ramenami.

Loki jej na to prikývol. Tento svet bol ešte veľkou záhadou, aj keď tu museli bývať bytosti po tisícročia. Ako tak premýšľal nad svojím nepravým snom, alebo skôr skorou, rannou prechádzkou, premeriaval si každého, kto by mu sedel ako osoba, ktorá by sa dokázala pozrieť do Darkholdu a podľa neho kúzliť. Samozrejme mu napadla aj jeho matka, avšak to zamietol hneď v druhej sekunde. Poznal ju celý svoj život a vedel, že by také niečo neurobila. Ani keby ju dokázal nahnevať do najväčšej nepríčetnosti. Nie, ona proste nie.

***

,,Vidíš tamto fote fote?" spýtala sa Patris a ukázala na najbližšie rodiace jazero plné priezračnej vody. ,,Tam si sa objavil, keď si prišiel na tento svet. Čiže keď ma budeš ešte viac srať, ponorím ťa doň tak hlboko, že sa vrátiš späť medzi živých," povedala vyhrážne s dávkou sarkazmu. Preto sa spolu s Lokim na tom zasmiala. ,,Ale myslím to vážne," dodala zrazu s odmeraným pohľadom, keď prestali, čo muža ešte viac donútilo uškŕňať sa popod fúzy. ,,Si ako malé detsko," pokrútila nad ním hlavu a popohnala svojho bieleho koňa pomedzi vysoké, košaté stromy.

Keď ho pozvala na menšiu večernú prechádzku, myslela si, že bude medzi nimi vládnuť príjemné ticho. Maximálne pokojný rozhovor. Nečakala, že ju boh bude vytáčať do nepríčetnosti od chvíle, čo to bude možné. Chcela si po celom dni prečistiť hlavu a nie dávať pozor na vyslovene dospelého muža. Najskôr jej kúzlom vyplašil koňa a potom jej skoro privodil infarkt tým, že vyplašil nejakého spiaceho vtáka, ktorý jej skoro vyškriabal oči. Loki na jej nadávky a výhružné slová odpovedal iba vetou, že to zviera s krídlami do nej iba skoro narazilo a ani sa jej nedotklo, no ona si myslela niečo iné aj tak. Najradšej by mu dala jednu facku poza každé uško, ale možno by to ani nepomohlo

,,Čo si taká vážna dneska? Včera si sa mi zdala veselšia. Mala si dobrú náladu a ten deň predtým tiež. Čo taká zmena zrazu?" podvihol nad ňou jedno obočie, keď mu úsmev trošku opustil pery, a napravil si vlasy dozadu. Popohnal svojho čierneho koňa, aby mu žena neušla.

,,Nie vždy musím mať dobrú náladu," odfrkla si. Mala síce pravdu, ale bohovi sa zdalo, akoby to povedala, pretože si skôr nespomínala, akú náladu mala deň dozadu. Zostal mierne zarazený, no neodpovedal jej.

Prechádzali okolo rodiaceho jazera, na ktoré pred malou chvíľou Patris poukázala. Zastavili sa pri ňom. Boh ľsti zosadol z koňa a viac sa k nemu priblížil peši. Žena pre zmenu nenamietala. Taktiež sa postavila na vlastné nohy a zviera nechala stáť za sebou. Číru a pokojnú vodu nerušilo nič. Dokonca aj hmyz sa jej bál. Jej hranice zakončovali vysoké steblá trávy.

,,Zaujalo ťa na ňom niečo?" opýtala sa bohyňa so záujmom. Chcela vedieť, prečo sa muž s havraními vlasmi rozhodol pozrieť sa bližšie.

,,Nie, len som sa chcel pozrieť bližšie," dostala sa jej odpoveď. Nastala medzi nimi ticho, no nie napäté. Obaja si užívali zvuky prírody a nechali si vyčistiť hlavu od nepríjemných myšlienok.

,,Stane sa niečo ak sa dotknem tej vody?" Zrazu Loki prerušil pokoj a pomalými krokmi sa prechádzal okolo jazierka.

,,Prečo by si to robil?" vydala zo seba Patris zaskočene skôr, než sa stihla zamyslieť nad odpoveďou. Na muža sa zamračila a nechápavo si ho prezrela od hlavy až po päty.

,,Je zakázané doň vojsť?" rovnako prekvapene sa Loki pozrel na blondínu. ,,Je posvätné? Alebo sa niečo stane, keď tam pôjdem?"

,,Ty si v ňom bol?" zúfalo sa ho žena spýtala a ruky dala z nejakého dôvodu do vzduchu.

,,Nie, nebol. Prečo by som to len tak robil, keď neviem, čo sa tam môže skrývať?" Pousmial nad tým a zvraštil čelo. ,,Čo ak by tam bolo niečo, čo by mi mohlo ublížiť?"

,,Však preto," povedala si Patris skôr pre seba a otočila sa vode chrbtom, aby si cestu mohla nasmerovať späť ku koňovi. ,,Je zakázané doň vstupovať. Je posvätné. A nikto vlastne poriadne nevie, čo by sa s tebou stalo, keď by si tam vstúpil. Ale verí sa, že chytači v nich vidia každého, kto sa tam kedy objavil a vedia akú osobnosť daná bytosť nesie. Sami však nevedia hovoriť, preto je občas dosť obtiažne zistiť od nich niečo," vysvetľovala, kým sa k Rodgerovi dostala.

Skôr než naň stihla vyskočiť začula šplechot vody. V okamihu sa otočila tým smerom a snažila sa zistiť, čo sa deje. Zahliadla Lokiho v jeho zelenom oblečení ako svojou mágiou ruší pokoj hladiny.

,,Čo to robíš?!" Skríkla po ňom a rozbehla sa za ním. ,,Si normálny? Chceš aby ti å fange niečo urobili? Môžu ťa roztrhať na kusy!" Keď bola ani meter od muža s havraními vlasmi, plánovala doňho strčiť. Alebo aspoň udrieť mu po rukách. No keď sám s tým prestal a otočil hruď k nej, iba pred ním prudšie zastala a zamračila sa.

,,Nepanikár," povedal jej s pokojným hlasom.

,,Ja nepanikárim!" Ohradila sa Patris.

,,Samozrejme," dostalo sa jej na odpoveď so sarkastickým prízvukom. Mierne jej to pobrnkalo na strunke nervov, ale ovládla sa a snažila sa upokojiť.

,,Už to nerob, nevieš, čo sa ti môže stať," vydýchla si o niečo pokojnejšie, však stále s menším hnevom zmiešaným s obavami. ,,A poď ideme späť pomaly," dodala, keď si všimla, že slnko začalo pomaly zapadať za kopce. Vedela, že s ním ujde cesta pomerne rýchlo, no keď stále bude mať takúto náladu, potrvá to dlhšie.

Akonáhle však sa otočila späť k svojmu koňovi, Loki to využil a priblížil sa bližšie k vode. Zohol sa k hladine a najprv sa jej dotkol končekmi prstov. Zacítil silný až nepríjemný chlad, ktorý z nej siahal. Avšak to ho nedokázalo zastaviť, aby si tam namočil celú dlaň a rozotrel si ju po koži tej druhej. Pôsobilo to ako naozajstná voda, no pripadala mu akosi inak.

,,Loki, poď," zavolala za ním Patris. Keď sa jej odpoveď nedostala obzrela sa za ním.

Vtedy sa muž už stihol postaviť a namočiť si nohy skoro po kolená. Stretli sa im pohľady a ženu neprekvapilo len to, že sa tam opovážil vstúpiť, ale hlavne to, ako jeho tvár zbledla o niekoľko odtieňov. Vyzeral tak veľmi pokojne. Akoby vedel, čo ho čaká už odvtedy, čo sa dotkol tej kvapaliny. Bohyňa len pootvorila ústa a nič nepovedala. Ani nestihla. Muža s havraními vlasmi sa rozpadol na milión zelených svetlušiek bez akéhokoľvek zvuku.

,,Čo..." vyhŕkla Patris zo seba, sama vlastne nevediac, čo chce povedať. Oči jej oskleneli a každý sval v tele sa jej zovrel. Jediné nohy sa jej dokázali prebudiť. Sama si poriadne neuvedomila, že ju začali niesť k tomu miestu. Ruky sa jej prebudili taktiež, aby mohli udržiavať rovnováhu a aby zabránili prípadnému pádu. ,,Nie, nie, nie..." opakovala si pre seba a začala chytať rozlietavajúci sa hmyz. Snažila sa ich čo najviac dať dokopy, aby znova vytvorili toho istého boha, ktorého poznala, no nedarilo sa jej. Myseľ jej začala panikáriť. Telo mala v silnom pomykove, že nevedelo, čo má robiť ďalej. Preto tam stálo ako prikované k zemi.

Žena sa obzerala po okolí, aby našla nejakú odpoveď na to, čo sa bude diať. Srdce jej búchalo, akoby sa snažila dobehnúť koňa. Začala si uvedomovať, že to bol syn jej kráľovnej, jej paní. Ani si nevedela predstaviť, aká bude jej reakcia, keď sa dozvie takúto správu. Patris urobila viacej chýb za dobu, kedy pôsobila ako jeden z ochrancov kráľovstva, no toto kráľovná neznesie. Patris stratí svoj post, svoje dobré meno, ak ju jej paní rovno neznesie aj z tohto sveta.

Z tranzu ju vytrhol zvuk za ňou. Nezvládla by určiť, čo by to mohlo spôsobiť, keďže nedávala pozor na svoje okolie stopercentne. Jej reflexy však neboli pozadu. Ihneď sa obrátila a ruky si dala do strehu, aj keď ich mala prázdne. V očakávaní, že uvidí nepriateľa, zrak jej padol na muža, ktorý bol jej priateľom. Zmätene naňho pozrela a pootvorila ústa.

,,Nečakala si to?" opýtal sa a zdvihol ruky dohora na znak, že sa vzdáva. Na perách mu pohrával úsmev, no keď videl reakciu ženy, jemne mu zmizol. ,,Hovoril som ti, že viem robiť kópie samého seba. Nemyslel som si, že to zoberieš až takto... vážne," zasmial sa nervózne a dal ruky pozdĺž tela.

Patris dlhšie stála a nič nehovorila. Iba si ho premerievala od hlavy po päty a premýšľala. Zavrela si ústa a rovnako vrátila ruky na svoje miesto. Medzi prsty si zobrala kúsok látky svojich sivých šiat a nervózne sa s ním hrala.

,,To ťa až tak zobralo?" položil jej muž s havraními vlasmi ďalšiu otázku a jemne neveriacky sa na ňu pozrel.

,,Loki, ty si taký debil," vydýchla si nakoniec. ,,Vieš ty vôbec, čo by sa stalo, keby si takto zmizol?" Neznela naštvane, ale bolo cítiť, že je. Vždy sa svoj hnev snažila zvládnuť a ukryť, keď nešlo o veľkú vec, aj teraz to bolo takto. Pokrútila nad bohom hlavou ako nad malým dieťaťom.

Začala kráčať ku koňom, teraz dúfala, že naposledy. Pri Lokim, ktorý sa nezmohol na pohyb, iba na sledovanie jej chôdze, sa zastavila. Stočila zrak k nemu a na chvíľu sa zapremýšľala.

Na bohovej tvári sa už úsmev nečrtal. Skúmal ju. Klamanie jej veľmi nešlo, to rozpoznal pomerne rýchlo. V očiach sa črtala akási iskra, ale tentoraz nie šťastia. Jemne z toho znervóznel. Teraz z nej vedel dobre prečítať, že to už asi prehnal. Po dlhšom čase sa mu ozval potláčaný pocit, ktorý mu nebol v prvých chvíľach, a ani dlho po nich, veľmi príjemný. V týchto momentoch prišiel aj s výčitkami svedomia. Keď ju mal tak blízko, premýšľal, ako by sa jej mohol ospravedlniť. Len mal pocit, že jednoduché prepáč nebude stačiť. Neisto si prezrel jej celé telo, akoby čakal, že z nejakej kapsy vytiahne nôž alebo dýku. Skôr než si to stihol rozmyslieť, chytil ju za predlaktie a vtiahol do objatia.

,,Prepáč," hlesol potichšie. Posnažil sa, aby z neho nebolo cítiť nervozitu. Niečo takéhoto sa z nejakého dôvodu bál. Hlavne pri nej. Nevedel, ako bude reagovať. Bola poddajná svojim emóciám, ale bola rozumná a vedela si zachovať chladnú hlavu snáď vo všetkom. A možno aj to bolo jednou z menších vecí, ktoré mal na nej rád. Ostatné, ktoré mohol v živote poznať, sa väčšinou nevedeli povzniesť nad vecou a hneď sa urazili. Táto sa síce s nimi kúsok podobala, no vedela, že niektoré veci nie sú dostatočne potrebné k životu na to, aby si nad nimi musela lámať hlavu.

Keby sa jej nedržal, bolo by veľmi vidno, ako sa od neistoty a menšieho strachu chveje. Cítil v sebe, ako sa upokojuje aj on a jeho duša sa napĺňa pokojom, keď ju drží v náručí. Tie zlé pocity však trošku opadli, keď ucítil, že sa uvoľnila a vydýchla si. Položila mu svoje ruky na chrbát a opatrne ho potľapkala. Sama bola z toho chvíľku vyplašená a neistá, no až videla, že urobil prvý krok on, dokázala sa konečne nejakým spôsobom uvoľniť.

,,Už to nabudúce nerob," zopakovala a odtiahla sa od neho. Rozišla sa k svojmu Rogerovi a nemohla zakryť širší úsmev. Keď zašla za Lokiho, on sa usmial tiež. Nebolo to až také hrozné, ako predtým očakával.

,,Niekedy ťa to môžem skúsiť naučiť," pripomenul jej s milým hlasom a otočil sa za ňou s úmyslom ju nasledovať.

,,No tak prrr... To, že mi povieš prepáč a trošku ma objímeš, neznamená, že je všetko hneď na poriadku," zasmiala sa jemne, keď započula, ako sa muž snaží zakryť celú situáciu. ,,Najskôr si to budeš musieť ešte trošku zamiesť pred prehom. Ale hej, môžeš mi to niekedy ukázať."