,,𝙿𝚒𝚝𝚎, 𝚙𝚛𝚎𝚝𝚘𝚣̌𝚎 𝚜𝚝𝚎 𝚜̌𝚝𝚊𝚜𝚝𝚗𝚒́, 𝚊𝚕𝚎 𝚗𝚒𝚔𝚍𝚢 𝚗𝚒𝚎 𝚙𝚛𝚎𝚝𝚘, 𝚣̌𝚎 𝚜𝚝𝚎 𝚗𝚎𝚜̌𝚝𝚊𝚜𝚝𝚗𝚒́."

𝙶.𝙺. 𝙲𝙷𝚎𝚜𝚝𝚎𝚛𝚝𝚘𝚗

***

Celú cestu späť sa Loki snažil prekonať, aby došiel do palácu do svojej komnaty po vlastných nohách. Bol vyslovene unavený a trošku precenil svoju hranicu. Trénoval už s matkou, preto si myslel, že niečo väčšie nebude problém. Aj po takých tréningoch bol nejakým spôsobom unavený, to je fakt, no nie ako teraz. Matka ho väčšinou šetrila a neskúšala až tak ako Orphan. Išla na to s intenzitou postupne, aby sa mu náhodou niečo nestalo. Aj keď už bol dospelý a za svoje činy už bol dávno zodpovedný, nikdy nad ním nezlomila palicu trpezlivosti.

Vstúpil do svojej komnaty a jeho nohy ho okamžite zaniesli k posteli. Neunúval sa prezliekať si svoje oblečenie za niečo iné. Iba si na ňu chrbtom ľahol a ležal. Nechcelo sa mu spať, preto čas zabíjal hľadením do stropu.

Nejaký čas bol v úplnej tichosti. Dokonca aj jeho myšlienky boli ticho. Nebol si istý, či bol rád, alebo nie. No začali sa mu opäť pomaly točiť, keď musel uznať, že ho toto miesto ubíjalo viac ako si pred tým myslel. Akoby mu niečo dávalo voľnosť, ale zrazu mu potiahlo vodítko okolo krku, aby sa až príliš nerozšalel.

Pri tejto myšlienke sa pravou rukou dotkol svojho krku, aby sa uistil, že to nie je pravda. Pravdaže nebola, ale cítil sa tak. Cítil sa akoby sa s ním posmrtný život hral ako so psom. Predstavoval si, že bude príjemný, harmonický a bezproblémový, čo v podstate z časti bol. No nevedel, že bude taký únavný.

***

Po niekoľkých hodinách tréningu vojakov bola spokojná, že si konečne mohla oddýchnuť. Nezamierila však do svojej komnaty. Celé telo mala unavené, no to jej nebránilo sa porozhliadnuť po celom paláci. Na väčšiu záťaž bola ako tak zvyknutá. Aj keď musela uznať, že čím viac sa snažila vytrvať, tým ľahšie jej bolo ostať oddychovať napríklad na svojej posteli.

Slnko bolo už dávno naklonené do druhej polovice dňa. Kráľovnú sa jej podarilo párkrát zahliadnuť v jednej z arén, ale nemala čas ani priestor k nej zájsť a povedať jej aspoň pár slov. Lokiho dneska nevidela vôbec, čo sa jej zazdalo podivné.

Ako sa prechádzala po chodbách palácu, po dlhom čase ju premkol pocit samoty, aj keď tak vlastne nebolo. Hlavne kvôli svojej práci sa nemohla až tak často lepšie porozprávať so svojimi priateľmi. Trávila s nimi v podstate celý deň, ale predsa si nenašla chvíľku. Voľné momenty trávila väčšinou sama, cítila sa potom viac silnejšia a vysporiadanejšia so situáciami, ktoré v danej etape svojho života prežívala. Rozhodla sa, že to nejako zmení a viacej sa bude rozprávať so svojimi najbližšími na tomto svete.

Svoje ďalšie kroky si nasmerovala von k arénam. Keďže jej bolo povedané, že bude Loki s kráľovnou trénovať v jednej z nich, tak jej v daných sekundách nenapadlo, že by tak nemalo byť. Už bola síce nejaká doba, kedy by zrejme mali začať, ale ešte jedno osobné presvedčenie jej nijak neublížilo aj skrz to, že stále pociťovala únavu.

Po ceste po veľkých schodoch natrafila na jej veličenstvo, čo už Patris napovedalo, že sa ich tréning diať nebude. Zastavila sa pri nej a neváhala sa jej prihovoriť.

,,Pani moja, akurát som vás chcela ísť pozrieť k arénam. Loki mi včera spomenul, že budete mať ďalší tréning."

,,Áno, Patris. Mali sme mať, ale Orphan prišiel za mnou s nápadom, že by si ho chcel trošku vyskúšať on," zastala žena pri bohyni strachu a odpovedala jej. Mala na sebe ľahké šaty na prsiach a trupu zakryté brnením. Niekoľko vlasov jej neposlušne ušlo z účesu, ale ľahkými kúzlami ich dokázala dať naspäť.

,,Oh... Aha," vydýchla si trošku prekvapene Patris. Jej priateľ v boji jej povedal, že niekedy Lokiho vyzve na menší boj, no nečakala, že to bude takto skoro. ,,A neviete, kde by sa mohol Loki nachádzať?"

,,Podľa mňa bude buď v knižnici, alebo vo svojej komnate. Videla som, že sa Orphan už vrátil, čiže bude musieť byť niekde tam."

Patris sa s jemným úklonom kráľovne poďakovala a nakoniec sa vydala tým smerom. Jedna myšlienka jej ušla k nápadu, či je boh ľsti v poriadku a či ho Orphan veľmi netrápil. Rozhodne bola za to, aby sa Loki začínal stavať do kondičky, ale trénovanie by bolo na nič, keby sa na druhý deň nevedel postaviť na nohy.

S bohom ohňa sa od hádky nejaký čas nerozprávala a zatiaľ ani neplánovala. Udobrovať sa nechcela, aspoň nie nasilu. Vedela, že si nájdu k sebe znova cestu a bude všetko po starom tak, ako to bolo vždy. Potrebovali ešte vychladnúť. Respektíve musela sa upokojiť zrejme iba ona. Orphan sa nezdal, že by ho to nejako veľmi zaujímalo. On vedel splanúť iba v momente, kedy ho daná vec zaujímala, a za hodinu, maximálne pár, ho to dokázalo prejsť. U nej sa hnev držal aj niekoľko dní.

Pristúpila k dreveným silným dverám od Lokiho komnaty a zaklopala na ne. Boli bližšie ako knižnica, preto najskôr chcela zavítať tam. Započúvala sa, či začuje nejaký zvuk, no nič nezachytila. Skúsila zaklopať ešte raz o čosi silnejšie a počkať nejakú chvíľu. No keď si začala pripadať, že sa otvorenia nedočká, otočila sa k veľkej bráne do knižnice. Nechcela mu chodiť do súkromia, keď sa nejednalo o nič vážne.

Vbehla tam pomerne rýchlo a rýchlejším tempom presliedila každú cestičku pomedzi regály. Nebol ani tam. Od Glorye sa dozvedela, že na to miesto dneska ani nevkročil. To ju donútilo sa vrátiť na chodbu pred jeho dvere.

Premkla ju jemná ženská zvedavosť a rozhodla sa mu tam jemne nakuknúť. Však uňho už bola bez jeho vedomia. Zatiaľ o tom nevedel, ale keby sa jej na to opýtal, vedel by jasnú odpoveď ešte skôr, než by stihla odpovedať. Pred stlačením kľučky pre istotu znova zaklopala. Nič sa neozvalo, preto za ňu chytila a stlačila ju.

Opatrne a potichu otvorila tak akurát, aby prepchala svoju hlavu a kúsok ramena. Dych sa jej automaticky spomalil, aby ju ani on neprezradil. Zrak jej padol rovno na posteľ. Ležal na nej muža, ktorého hľadala.

Spokojne oddychoval a nehýbal sa, až na jeho pomaly stúpajúcu a klesajúcu hruď. Spal. Nestihol sa ani zakryť, podľa toho si Patris domyslela, že musel byť dosť unavený. Sama sebe ihneď povedala, že Orphan dostane jedno poza uško, keď ho takto vytrápil. Ale nakoniec to hodila za hlavu, aby znova nevyvolala ďalšiu hádku alebo niečo podobné.

Jemne sa nad spiacim mužom pousmiala. Chcela ho zakryť, no vôbec neležal ani správne. Ležal na krivo cez celú posteľ a paplón zakliesnil pod sebou. Tak riskovala, že ho prebudí. Nechala ho nakoniec tak, aj keď mu bude čoskoro zima. Spokojne si zatvorila dvere a odišla znova po svojom. Na tvári jej však stále pohrával menší úsmev.

***

Večer bol pokojný a teplý. Pofukoval príjemný vetrík, ktorý len roznášal lahodnú vôňu kvetov z kráľovských záhrad a jemne pohladil po koži každého, kto vystrčil svoje telo von. Na oblohe lietalo niekoľko oblakov, no vôbec sa nechystali spustiť mokrý dážď. I keď by mnoho bytostí usúdilo, že teplý a ľahučký by nebol na škodu.

Loki sa tento večer rozhodol stráviť sám. Nemal chuť sa s nikým rozprávať, len si užiť tento príjemný večer po celkom únavnom dni. Opustil svoju komnatu a následne aj palác. Jeho kroky viedli do mesta, ktoré sedelo hneď pod veľkými vežami hradu. So svojím koňom prešiel po jedinej ceste, ktorá tam viedla.

Držal sa hlavnej cesty, keďže tam bolo najviac bytostí a prakticky aj najviac zaujímavých vecí. Nebál sa zájsť aj pomedzi domy do hlbších útrob tohoto mestečka. Jeho terajší domov bol dosť veľký na to, aby ho nestratil zo svojich očí.

Keď klopkanie kopýt jeho koňa pomalším tempom prešlo okolo zrejme miestneho hostinca, bohovi vnuklo niekoľko pekných spomienok na to, ako jeho brat Thor na takýchto podobných miestach oslavoval svoje víťazstvá. Spomínal si, že on tam presedel väčšinu času niekde v kúte a trochu preklínal Thora a jeho kamarátov. V tých momentoch to nebolo preňho veľmi príjemné, ale teraz na to spomínal pomerne v dobrom svetle. Momentov, kedy sa skutočne zabavil aj on bolo síce menej, ale aj také k tomu patrili. Preto sa tam rozhodol vstúpiť, nechávajúc koňa v rukách muža pri stajniach.

Za dverami ho privítal radostný šum niekoľkých rozhovorov. Nikto mu nevenoval pozornosť, iba si ho prezrelo zopár párov očí, ktoré sedeli najbližšie. Aj napriek tomu, že cez deň mnoho bytostí pracovalo, teraz ich tu bolo na Lokiho očakávanie pomerne veľa. Pohľadom preskenoval všetky miesta na sedenie. Zamrzelo ho, keď si uvedomil, že sú plné a jediné prázdne miesta ostali rovno pri barovom pulte. Nemal na výber, tak sa na jednu barovú stoličku posadi a upravil si svoj modrý, zospodu žltý, plášť.

Premeral si miesto, kde by mala stáť obsluha, no nikto tam nebol. Chcel sa po nej obzrieť, no v tom vstúpil do hostinca vošiel statný muž v tmavom oblečení a ihneď zaujal miesto za pultom. Taktiež si premeral hostinec, aby zistil, či prišli nejakí noví zákazníci.

,,Čo si dáte?" opýtal sa Lokiho, ktorý k nemu bol najbližšie.

,,Pivo," odpovedal jednoducho boh po rýchlom premýšľaní. Pôvodne si chcel dať niečo tvrdšie alebo okúsiť z miestneho výberu, no slovíčko mu automaticky vykĺzlo z pier.

Čašník prikývol a v momente zobral veľký pohár s uškom. Skontroloval, či je čistý a následne doň načapoval objednávku. Po dokončení ho postavil pred boha ľsti a vzal do rúk jeden z nenaleštených pohárov, keďže už nikto nový do baru neprišiel a nikto si zatiaľ neprišiel objednať nič nové.

Loki si z nápoja skoro hneď odpil. Bolo svieže, čo ho potešilo. Avšak malo nejakú podivnú chuť. Bolo iné, ako si pamätal na to Asgardské. Bola to už veľmi dlhá doba, čo ho mohol znovu okúsiť, preto možno trochu zabudol, no vedel, že bolo lepšie ako toto. Po preglgnutí urobil mierne znechutenú grimasu, no keď si to objednal, musel to aj dopiť.

,,Dneska večer na premýšľanie?" oslovil ho barman, kým ho nejakú dobu sledoval, ako pozerá stále do jedného miesta.

,,Ako, prosím?" opýtal sa boh. Nebol až tak zamyslený, jeho myseľ bola naopak prázdna. Len si nejakým spôsobom užíval práve to, že nepremýšľa a zabudol vnímať aj svoje okolie, preto mužovú otázku prepočul.

,,Že vyzeráš byť zamyslený," zopakoval mu čašník trochu inak svoju otázku a ďalej ho sledoval.

,,Nie, len si vychutnávam chvíľku ticha," odsekol mu Loki nepríjemne viac, než si sám prial. V tento deň naozaj nemal chuť sa s nikým rozprávať. Ale dokázal pochopiť, že sa mu prihovoril. Aj na Asgarde poznal takú obsluhu, ktorá sa dokázala s každým porozprávať o všetkom. Fungovali ako nejaký poradcovia. A tu to asi nebolo výnimkou.

Hodnú chvíľu sedel potichu a odpíjal si zo svojho nápoja. Nechal barmana obslúžiť aj iných a poupratovať si niektoré stoly. Tak mohlo ubehnúť aj pár desiatok minút. Keď bol už za pólkou piva, všimol si, ako sa naň muž znova pozeral. Obätoval mu pohľad s jedinou otázkou, ktorú sa chystal následne vysloviť, no on ju už dokázal vyčítať aj sám.

,,Nič, len si mi povedomý," odpovedal mu na nevyslovené slová a Lokimu podvihnuté obočie jemne spadlo, no stále sa držalo hore. ,,A som si istý, že si tu nový, lebo ťa vidím prvýkrát. Maximálne som ťa videl raz."

Boh mu na to len mykol plecami a na dva glgy dopil posledné dúšky žlto hnedej tekutiny. Vtedy k pultu prišiel nejaký muž, ktorý zaplatil za to, čo si objednal a Loki si až vtedy spomenul, že on nemá peniaze a nemá vlastne ničím zaplatiť. Prvé sekundy jemne spanikáril, no napadol mu menší nápad a dúfal, že sa to bude dať a daná osoba nebude naňho naštvaná.

,,Poznáte Patris?" opýtal sa Loki najskôr, aby si bol istý, že barman bude danú osobu poznať. Muž s dlhými čiernymi vlasmi v malom copíku sa otočil naňho a jemne prikývol.

,,Bohyňu strachu? Jednu z talsmenn for dronningen? Samozrejme! Dokonca aj osobne. Bola tu už zopárkrát," odpovedal mu muž.

Loki sa naňho jemne zaskočene pozrel. Jedna z čoho? spýtal sa sám seba. Nechcel však vyzerať ako nevzdelaný, preto jemne prikývol na barmanové otázky a donútil sa znova hovoriť: ,,Napíšte moje na ňu. Vrátim jej to neskôr."

,,Dobre," prikývol barman trochu prekvapene. Neisto si boha prezrel od hlavy. V tom momente mu niečo došlo. Spomínal si na to, ako tu Patris bola, rozprávala mu o jej zverencovi. Podľa jej popisu by to mohol byť on. ,,A od koho to na ňu píšem?" opýtal, aby sa mu to potvrdilo.

,,Od Lokiho," dostala sa mu odpoveď po nejakom premýšľaní. Boh v modrom a so žltým plášťom už teraz vedel, že nebude z toho veľmi nadšená, no nenechal si ujsť možnosť na menšiu škodoradosť.

,,Tak predsa si to ty," povzdychol si muž za pultom skôr pre seba, no na jeho nešťastie to počul aj Loki.

,,Ako, prosím?" ušlo mu z pier a postavil sa zo stoličky. Zostal trošku zmätený, ale nedal to na sebe poznať. Sledoval ako muž položil pohár z rúk na pult a handrou prešiel po dreve.

,,Patris mi ťa spomínala," povedal mu a zdvihol k nemu pohľad.

,,A čo vám o mne hovorila?" Loki zdvihol obočie, no trošku sa priblížil bližšie k nemu, aby sa nemuseli rozprávať na takú veľkú diaľku.

,,Nie veľa, pretože ona mi zatiaľ vôbec nerozprávala bližšie o takýchto veciach z paláca. Naposledy, čo tu bola, bola dosť naštvaná. Vraj sa znova pohádala s Orphanom pre jeho ľahostajnosť. Ale tiež spomenula, že ty si za ňou prišiel s niečím, čo ju už vytočilo do najväčších obrátok."

Boh ľsti nepovedal nič. Jasne prikývol na znak, že to, čo povedal muž, bola pravda. Obočie mal už na svojom mieste. Urobil hlboký nádych cez ústa a potom ich zatvoril. Nechal svoju tvár uvoľnenú a následne pokojne dodal: ,,Ale potom sa mi prišla sama od seba ospravedlniť."

,,To je dobre," prikývol barman a opäť vzal do rúk nečistý pohár, ,,síce je bohyňa strachu, ale je rozumná a vie si väčšinou priznať chybu. Už ju poznám odvtedy, čo som v tomto svete, čo je už dosť dlhá doba. Aj keď... ja som ju nepoznal až tak osobne, no po tomto malom meste sa infošky z paláca roznesú veľkou rýchlosťou, takže som si vedel urobiť nejaký obraz. A ja by som na jej mieste asi taký typ stresu nevedel zvládnuť... Udržiavať palác a mesto pohromade, chrániť ich, chodiť na všelijaké misie... Do toho ešte udržať chladnú hlavu, aby vedela správne rozhodnúť... Ehh.. Možno sa to zdá ako pekná práca, pretože žije v nádhernom príbytku, no za to by mi to asi nestálo. A navyše odvtedy, čo sa stalo pri hore Osbourne, toho musia mať o niečo viac."

Loki počúval myšlienky muža v čiernom oblečení a s tetovaniami na rukách a pomedzi to si podvedome sadol späť na stoličku. Nevedel presne prečo ho začal počúvať, jednoducho chcel odísť a zavrieť sa do komnaty s nejakou knihou. No bol zvedavý, či sa mu podarí zistiť niečo nové. Či už o Patris, jeho matke, o paláci alebo o celom tomto čudnom svete. Pri poslednej vete však skrčil obočie a zamyslel sa.

,,Stalo sa niečo nové, čo sa ku mne nedostalo?" vypustil z úst jasnú otázku. Muž za barom sa prekvapene naňho pozrel

,,O tomto vôbec nič nevieš? Ja som myslel, že ti to povedala Patris, minimálne si sa to musel dozvedieť od služobníctva tam u vás alebo niekoho iného," udivene zo seba dostal, no keď mu Loki odpovedal nie a že na nič také si nespomínal, ztíšeným hlasom pokračoval. ,,Pri kraji hory Osbourne sa našli nejaké zvláštne nápisy vyryté do zeme a do kameňa. Vraj to bolo urobené nejakou mágiou, dokázalo to svietiť v tme a vyžarovalo to teplo, no neviem presne koľko je na tom pravdy, keďže som pri tom nebol a tí zhora to tam zabezpečili skôr, než som tam stihol zájsť. Však ale mne sa zdá, že sa to stalo veľmi krátky čas pred tým, ako si prišiel ty, ak sa nemýlim. Tak to si určite musel postrehnúť."

,,Nie, nepamätám si nič také," pokrútil boh hlavou. Neposlušné pramienky vlasov, ktoré mu spadli pred oči si založil za uši. Uši mal stále nastražené, aby mu nič neuniklo a rozmýšľal o každom slove, ktoré mu boli povedané.

,,Hmm," zamyslel sa muž, ,,tak potom je možné, že už si aj ty začal nevnímať tie zmeny," povedal odrazu, pretože mu to naozaj pripadalo.

,,Ty si tiež postrehol to, čo ja?" spýtal sa Loki s pootvorenými ústami a v očiach sa mu zjavila malá iskra.

,,Samozrejme," dostala sa mu odpoveď, ,,zmiznutie jedného slnka z neba, zmena cesty do mesta, zmena mesta... Nie si sám. Len ti asi niektoré veci trošku ušli."