Mnoho vecí sa zmenilo, ale Phoenix k nim nepatril.

Mesto v sebe stále nieslo svoju prašnú, suchú atmosféru, v ktorej sa prevaľoval piesok a zapršalo len veľmi výnimočne.

Neal vedel, že veci budú iné ako kedysi, ale tešil sa na návrat.

Francúzsko bolo úžasné. Natoľko, až chcel zabudnúť na svoj sľub Klausovi a ostať žiť s Cassandrou, Skylarom a malou Ruby, ktorá bľabotala jedna radosť a jej modré očká svietili ako žiarovky.

Dievčatko si však viac obľúbilo Tuláčku, ako svojho strýka, takže keď po takmer roku Neal vyhlásil, že sa vracia do Ameriky, Cass a Skylar museli dievčatku kúpiť vlastnú mačku.

Neal vedel, že mu bude chýbať pokoj francúzskeho vidieka a zrejme ešte oľutuje, že odišiel. Ale ten rok vyliečil rany – ako fyzické, tak aj psychické. Svojej sestre a jej mužovi sa zdôveril so všetkým, čo sa stalo. Skylar sa cítil hrozne, že jeho minulosť sa stále vracia a Neala to skoro stálo život. Cass bola hlavne napaprčená, že im o ničom nedal vedieť. A potom šťastná, že to dopadlo relatívne dobre.

Počas dlhých večerných rozhovorov konečne uzavreli jednu kapitolu života a Neal uzavrel so Skylarom mier. Akoby aj mohol inak, keď videl ako sa nadšene hrá so svojou malou dcérou, pomáha Cassandre v celej domácnosti a jednoducho sa správa akoby jeho minulosť nebola poškvrnená krvou?

Ich denná rutina mu bude chýbať.

Ale bolo načase ísť ďalej.

Správa o Royovej vražde ho zasiahla do živého a musel vložiť mnoho snahy do toho, aby ho zobrali späť na políciu v Phoenixe. Ale podarilo sa mu to diaľkovo vybaviť a teraz, keď sa vrátil do mesta, mohol rovno nastúpiť. To bolo fajn, lebo peňazí naozaj nemal veľa. Hoci pár týždňov po tom, čo opustil New York, mu na účte pristála podozrivo vysoká suma z kasína v Las Vegas. Upodozrieval z toho Klausa, ale keďže naňho nedostal kontakt, nemohol si to overiť.

Neal stál na recepcii na policajnej stanici a snažil sa novej recepčnej, ktorá tu pred dvoma rokmi ešte nepracovala, vysvetliť, že prečo je tu, kto je, a za kým by potreboval ísť.

Okolo neho sa premieľali kolegovia a Neala šokovalo, že vidí minimum známych tvárí. Tak trocha čakal, že ako prvé si všimne nepopierateľne hlasnú prítomnosť Steeva, za ním sa objaví Siri a potom...

Na to ešte nevládal myslieť. Tešil sa na stretnutie s Phoenix, hoci vedel, že to bude ťažké.

„Potrebujem sa stretnúť so šéfom oddelenia, Ramcem Emersonom," zopakoval Neal ešte raz a povzdychol si.

Obzrel sa okolo seba, medzi kopou neznámych kolegov. Do očí mu udrela postava, ktorá k nemu stála chrbtom – smerovala k východu. Atletická ženská postava, výška okolo meter sedemdesiat a držanie tela mu pripomenuli Phoenix, ale žena mala krátke blond vlasy, siahajúce len po plecia. A to rozhodne nemohla byť Phoenix...

Otočil sa späť k recepčnej, ktorá stále niečo ťukala do počítača.

Vtedy sa stalo to, čo očakával – začul hlasnú prítomnosť Steeva Douglasa.

„Maggie! Urob mi láskavosť a..." Steeve sa zarazil, keď zastal pri Nealovi a dvakrát si ho pozorne obzrel, akoby si nebol istý tým, či ho neklame zrak. „No to ma podrž. Stratené jahňa sa vrátilo!"

Toto bol už viac ten Phoenix, po ktorom sa Nealovi cnelo.

*KONIEC*