Nealovi sa prekrúcal žalúdok a hrozilo, že sa povracia.

Fakt netúžil po piatkovom ráne, ktoré by začalo vyšetrovaním vraždy. Ale osud mu nedoprial ani poriadnu raňajšiu kávu.

Hneď ako dorazil na stanicu, ho Roy obrátil vo dverách s tým, že idú na miesto činu, pretože Beast znova udrel. V Nealovi sa v tom momente všetko stiahlo do malej guče, ktorá by pokojne mohla konkurovať zrnku hrášku.

Jasné, už čítal – podrobne – o vraždách Beasta a videl z miesta činu aj fotky. Ale nič ho nemohlo pripraviť na pohľad, ktorý sa mu naskytol v prašnej uličke na periférii Harlemu.

Na mieste činu nebol prvýkrát, ale doteraz sa vždy zúčastňoval prípadov prepadu, alebo napadnutia. Systematická, dobre premyslená vražda – to bolo niečo úplne iné než pár rozsypaných bankoviek a človek s hrčou na hlave alebo bodnou ranou v boku.

Po prvé, bol tam ten smrad. Neskutočný smrad krvi a spáleného mäsa. Rozgniavené telo mladej ženy bolo pokryté lepkavou krvou a na hrudníku, medzi odhalenými prsami, mala vypálené tie povestné štyri značky – ružu, pilulku s nožom, hviezdu a písmeno N. Pokožka okolo znakov bola čierna a strašne smrdela. Tak strašne, až si Neal musel držať dlaň na ústach, aby z neho nevyliezli raňajky.

Žena mala oskalpovanú polovicu lebky kuchynským nožom, ktorý ležal vedľa nej. Vrah jej pritom odsekol aj časť pravého ucha a rezná rana pokračovala ďalej, až ku kútiku úst, stadiaľ cez hrdlo, kde musela čepeľ zasiahnuť krčnú tepnu, pretože sa zdalo, že stadiaľ krv striekala všade. Bola na zvyšku ženinho tela, na kôpke jej stiahnutého oblečenia o dva metre ďalej, na tehlových stenách budov a všade na zemi.

K Nealovi doľahli slová jedného z mladších technikov Leona s nejakým poľským priezviskom.

„Podľa dokladov v kabelke sa volala Lucy Straussová, žila len dva bloky odtiaľto. Pracovala v novinách The New York Times, mala dvadsaťdva rokov, bezdetná a nevydatá. Už sme kontaktovali rodičov, ktorí poobede prídu na vypočúvanie," predniesol Leon detektívovi Marshallovi. Neal dokázal len žasnúť nad tým, že je taký pokojný. Leon nemohol byť v polícii oveľa dlhšie ako on a predsa pôsobil vyrovnane a rozhodne sa každú chvíľu nemusel premáhať, aby neznehodnotil miesto činu svojimi zvratkami.

„Wallace!" zaznel prenikavý hlas detektíva, až sa Neal mykol. Doriti, povedal si v duchu.

Prinútil sa pristúpiť k detektívovi a vykoktal: „Á-áno?"

Žlč sa mu pritom tlačila do hrdla.

„Vráť sa na stanicu a priprav vypočúvacie miestnosti tri, štyri a šesť. Tie by mali byť prázdne. A choď svojmu otcovi zreferovať čo sa stalo a ako to tu vyzerá. Nech je v obraze."

Napriek zdvihnutému žalúdku to Neala trocha urazilo. Bol rád, že môže vypadnúť. Ale rozhodne nechcel robiť poslíčka vlastnému otcovi. Prišlo mu to ešte podradnejšie ako zametanie po tímových poradách.

Ale prehltol svoju hrdosť. V poslednej dobe mu to šlo dobre. „Jasné."

*****

Kaviareň mala veľké francúzske okná, cez ktoré bolo vidieť siluetu Manhattanu. Nachádzala sa na najvyššom poschodí obchodného domu a ponúkala úžasný zážitok pre každého, kto ešte nevidel veľkomesto z vrchu. Bolo to vcelku jedinečné.

Cassandra otočila stranu vo svojej knihe. Bola by veľmi rada, ak by to mohol byť akýsi román, ale v skutočnosti si musela čítať o zákonoch, ktoré ju teda veľmi nezaujímali. Boli tou najnudnejšou časťou policajnej školy.

Potom do kaviarne konečne vošiel aj muž s hnedými vlasmi, na ktorého čakala. Skylar O'Neill si dal záležať – mal na sebe bielu košeľu, na ktorej bol jeden usmievavý žltý smajlík a k tomu mal čierne nohavice, ktorých tvar rozhodne vyzdvihoval jeho dobrú postavu.

Cassandra si oblizla pery a knihu strčila do svojej kabelky. Postavila sa, aby Skylara privítala.

„Ahoj," Skylar ju objal a skôr, akoby sa stihol odtiahnuť, mu Cassandra vlepila pusu na líce. Vedela, že nie každý muž je nadšený z toho, ak žena prevezme iniciatívu, ale ona rozhodne nepatrila medzi dievčatá, ktoré by čakali, až pred nich spadne grilované kurča s kompletnou oblohou.

Skylar voňal po mužskom parfume, ktorý Cassandre pripomenul otca. Skrivila tvár. To prirovnanie rozhodne nepotrebovala.

Sadli si k stolu a objednali si u čašníka, motajúceho sa naokolo.

„Dúfam, že si dlho nečakala," usmial sa Skylar. Vyzeral trocha unavene – pod očami mal tmavšie kruhy a jeho držanie tela hovorilo o tom, že si v noci veľa nepospal.

„Len trocha. Krátila som si čas veľmi nezaujímavým učivom."

Skylar roztiahol pery. „Nemalo by ťa učivo baviť? Ak to študuješ a chceš sa tomu venovať po zvyšok života?" spýtal sa.

Cass výstražne zdvihla prst. „To tak teda nefunguje, pane. Teória a prax sú peklo a nebo. Čierna a biela. Jin a..."

„...Jang. Dobre, chápem," skočil jej Skylar do reči, ale usmieval sa. Mal pekný úsmev, trocha šibalský. Akoby sa hocikedy chystal „náhodou" rozbiť porcelánovú šálku.

Tá predstava Cassandru pobavila. Nepoznala Skylara dlho, ale šla z neho taká pokojná energia, akú snáď ešte nezažila. Bola si istá, že sa nepustí do náhodného rozbíjania nádob.

Začali sa rozprávať, i keď hovorila najmä Cassandra. Neprekážalo jej to. Skylar bol dobrý poslucháč, vedel reagovať na všetky témy a keď Cassandra vyhlásila: „Si nejaký tichý.", len sa nenápadne uchechtol.

„Mal som horšiu noc. Stále som sa len prehadzoval," vysvetlil.

„Hm," zamrmlala Cassandra. „Čo ti nedáva spať? Žeby tie vraždy? Mám pocit, že držia strehu polovicu mesta."

Skylar pokrčil plecami. „Možno trocha aj tie. Možno viac, ak sa stretávam s tebou. Príde mi, že spadáš do ohrozenej kategórie."

Cassandra pretočila očami. Už hovoril ako Neal. Asi by si tí dvaja rozumeli. „Viem si na seba dať pozor. A mimochodom, psychológia sériových vrahov hovorí síce o tom, že majú nejaký typ obete, na ktorý sa viažu, ale málokedy sa stane, žeby sa nenašla aspoň jeden-dva obete, ktoré by nespadali do vzorca. Vždy sa vyskytne aj iná smrť, než je tá očakávaná. Čiže by som povedala, že som v podobne veľkom ohrození ako ty."

Skylar sa zamračil. „Matematika nie je tvoja silná stránka, že nie?"

Cass ho roztopašne plesla po pleci. „No dovoľ. V matematike som dobrá. Ale priznávam, počítanie pravdepodobnosti mi vždy šlo na nervy. Je to logické, ale zároveň nie."

*****

Skylar sa s Cassandrou rozlúčil o dve hodiny, tri kávy a dva zákusky neskôr. Chcel ju na rozlúčku objať a dať jej pusu na líce, presne ako to urobila ona pri zvítaní. Ale Cassandra rozhodne nebola žena, ktorá by chodila okolo horúcej kaše, alebo by čakala donekonečna.

Tentoraz sa k nemu naklonila a pusa padla rovno na jeho pery. Tak ho to prekvapilo, že ledva vykoktal ahoj, kým ona sa rozkošne smiala a zaprisahávala sa k ďalšiemu stretnutiu.

A Skylar mal cestou na ulicu pocit, že zráža ružové srdiečka, poletujúce okolo jeho hlavy.

*****

Bol už večer, hodiny pred pár minútami odbili deväť.

Vtedy sa tímu konečne podarilo zvolať poradu, kde mali prebrať vraždu Lucy Straussovej. Ale Neal bol nervózny aj preto, lebo doňho Roy hučal, aby predstúpil so svojim zistením o článkoch.

A Neal sa z tej predstavy potil ako sviňa na ražni.

„Nechcel by si im to predostrieť ty?" vypytoval sa Roya dookola, až sa čudoval, že detektív mu ešte nepovedal, aby držal zobák, lebo mu ho zalepí. „Od teba by to prijali lepšie."

„Tvoj postreh rovná sa tvoj nápad. Pochlap sa, Neal."

Nealovi sa nechcelo pochlapiť. Vlastne by najradšej zaliezol pod kameň a tváril sa, že je chrobák. Jeho sebavedomie skučalo kdesi v kanalizácii pod mestom.

„Ale, Roy..." skúsil ešte raz namietnuť, ale spomínaný naňho zazrel zničujúcim pohľadom. Za normálnych okolností mal Roy mäkký pohľad a v jeho očiach farby horkej čokolády sa odrážal pokoj, ale teraz... ojojoj! Teraz tie oči vysielali blesky. Neal usúdil, že je načase sklapnúť.

Konečne si sadli v zasadačke a Roy trval na tom, aby si Neal sadol na stoličku bližšie k premietačke a aby sa nezašíval úplne v rohu. Neal si cenil jeho snahu, ale fakt by bol radšej, ak by mu dali proste pokoj.

Marshall premietal na stenu zábery z miesta činu. „Najnovšia obeť je novinárka Lucy Straussová," odreptal fakty, ktoré Neal poznal už z miesta činu. „Rovnako ako ostatné obete Beasta, šlo o mladú a úspešnú ženu, ktorú čakala sľubná budúcnosť. Zavraždili ju medzi polnocou a jednou, ale bližšia pitva čas ešte možno priblíži. Na tele mala tie isté vypálené znaky." Na premietačke za ním sa objavil obrázok s ružou, pilulkou, hviezdou a písmenom N. Nealovi to prišlo dôležité. Nemohli to byť predsa len náhodné obrazce, že nie?

„Výzorom spadá aj nespadá medzi ostatné obete," pokračoval Marshall. „Bledšie vlasy, modré oči sa síce medzi obeťami tak často nevyskytujú, ale nie sú ani prvé. Takže rovnako ako doteraz, žiaden vzorec nemáme. Chcel by niekto niečo dodať ešte predtým, ako slovo prenechám Louisovi od technikov?"

Neal cítil na chrbte pohľad Roya, ktorý doňho bezo slov hučal: „Povedz dačo!"

Nedokázal sa k tomu prinútiť.

Vtedy ho niečo pichlo do boku a Neal nechtiac zjojkol. Hneď si pritisol ruku na ústa, ale škoda už bola napáchaná. Každý hľadel jeho smerom a niektorí sa pochechtávali.

Marshall len prevrátil očami. „Wallace? Chceš niečo?"

Neal mal pocit, že ak by sa neozval, tak by doňho Roy nabudúce kopol a nie pichol ho perom. Preto sa roztrasene nadýchol a prikývol: „Á-áno. Ja... teda, ja a R... detektív Rowe, sme hľadali nejaké vodítka a možno sme čosi našli."

Niektorí sa zasmiali, ale väčšina sa zvedavo pozrela na Roya. Neal bol možno nováčik, ktorého nik nebral vážne, ale Roy bol vážený detektív, ktorý mal za sebou možno už rovnako veľa skúseností ako Marshall.

„Roy?" oslovil ho detektív Marshall.

„Bol to chlapcov nápad. Nech to vysvetlí," pokynul Roy a Neal v duchu zastonal. Dúfal, že sa tomu predsa vyhne.

„Dobre, ale nech sa pokúsi nekoktať. Nemáme celý deň."

Neal v duchu preklínal seba, Roya, ale hlavne svojho otca, kvôli ktorému tu teraz vôbec sedel. Detektív mu kývol, aby prišiel pred ostatných, no Neal to oľutoval, len čo k nemu vykročil. Nohy sa mu triasli od nervozity. Kedy sa z neho stala taká troska? Nikdy nebol sebavedomý, ani priebojný. To bola Cassina parketa. Ale nebol ani týmto klbkom nikdy nekončiacich nervov.

Zhlboka sa pred premietačkou nadýchol a uvedomil si, že Roy prešiel k počítaču. Začal si odťukávať vlastnú prezentáciu, ktorú dali dokopy len pred pár hodinami.

„No..." Neal musel na chvíľku privrieť oči. Len si predstav, že to skúšate v kancelárii. Len si hovor, že to rozprávaš pre seba, alebo to vysvetľuješ Cass, ktorá je priveľmi zvedavá. Len sa uvoľni. Jeho nervozita nepominula, ale stala sa znesiteľnejšou. Spomienka na zvedavé oči sestry pomohla, aby sa trocha uvoľnil. Dnes mala vraj nejaké rande. Z toho teda Neal tiež nebol nadšený.

„Takže, pri každom prípade hovoríme o tom, že... obeť má pred sebou sľubnú budúcnosť."

„No a?" vyhŕkol niekto.

Len sa sústreď, šepol si v duchu. „A prečo si stále myslíme, že má sľubnú budúcnosť?"

Marshall netrpezlivo poklopkal nohou. „Lebo to hovorí ich kariérny prospech. Za pár rokov dosiahli pekné výsledky, ktoré iní budujú celý život."

Neal prikývol. „Ale nevšimli sme si to len my. Aj noviny si všimli tieto ženy – ešte predtým, ako boli zavraždené."

Zdalo sa, že to už niekoľkých zaujalo. V miestnosti bolo odrazu väčšie ticho. Mal ich plnú pozornosť.

„S Royom sme si prešli niekoľko novín a zistili sme, že každá obeť Beasta zaujala aj noviny. Tie ženy boli predmetom nejakého článku, alebo ich zavolali na interview len týždeň alebo dva predtým, než ich zabili. Väčšina z nich sa objavila v novinách The New York Times, v tých v ktorých pracovala aj posledná obeť. A hm, niektoré ženy, napríklad Sariu Canaanovú sme s Royom v týchto novinách nenašli, ale bola napríklad v New York Post."

Pomedzi to za Nealom bežala prezentácia, kde Roy premietal jednotlivé fakty a stopy. Pracovali na tom fakt veľa a vyzeralo to sľubne. Ale to neznamenalo, že ich to niekam posunulo.

„A čo Lucy?" vyhŕkol niekto.

„Č-čo s ňou?" zakoktal sa Neal zase.

„Je to novinárka. To akože písala sama o sebe?"

„Ale no tak," teraz sa ozval Roy. „Tá mŕtvola sa objavila dnes a preto mal každý plné ruky práce. Ešte sme ju nemohli nájsť, ale Neal mal dobrý postreh. Neal?"

„Jej meno sa objavilo pod posledným titulkovým článkom The New York Times. Písala ho. Ak správne viem, tak... tak titulkové články píšu len tí najskúsenejší, pretože majú byť najchytľavejšie. Ak ho mohla napísať taká novicka, tak..."

„... tak to znamená poriadne sľubnú kariéru," doplnil Marshall a so zvedavosťou si Neala premeriaval. „Dobre. Ešte niečo?"

Neal mal pocit, že sa podelil o všetky dôležité fakty. Preto pokrútil hlavou.

„Dobre. Hneď po skončení porady pošlite podklady k tomuto pátraniu celému tímu. Teraz pôjdeme ďalej. Potom sa na to každý pozrie bližšie."

Neal prikývol a bol rád, že konečne môže vypadnúť z centra pozornosti.

Urobil len krok, keď detektív Marshall povedal: „Dobrá práca."

No keď sa Neal obzrel, uvedomil si, že tie slová nevenuje jemu. Ale Royovi.

áno, práve som v tejto časti prenechala svoje wattpad meno mŕtvole :DD v tejto časti sa spomína ešte jedno meno - Saria Canaanová. To meno som si zase požičala zo svojho iného príbehu. Well, takto to dopadne, ak sa človeku nechce hľadať meno pre každú obeť :DD