Konečne sa veci dali do pohybu. Tá myšlienka kolovala Nealovi v hlave, ako sa obliekal. Výnimočne si dal na sebe záležať – rifle, obyčajné biele tričko s nápisom a starý sveter vymenil za elegantné nohavice, bielu košeľu a sako. Na zápästie si pripol čierne hodinky so striebornými detailmi, ktoré kedysi dostal od Phoenix na narodeniny. Nečakane ho pichlo pri srdci a zacnelo sa mu za domovom.

Prehrabol si v zrkadle vlasy a vybral sa von.

Najskôr sa ma stretnúť s Leonom uňho doma a potom mali spoločne ísť na dohodnuté miesto stretnutia, kde sa stretnú s doktorom.

Neal presne nevedel, o koho ide. Leon bol presvedčený o tom, že tento doktor kedysi spolupracoval s vrahom Beast a teraz mal byť konečne ochotný poskytnúť nejaké informácie, ktoré by Neala vytiahli z tejto hnusnej situácie. Ale doktor chcel ostať inkognito a mali sa stretnúť na neutrálnom teritóriu, ktoré si vybral on. Nealovi sa to priveľmi nepozdávalo, ale bol v zúfalej situácii a preto musel chňapnúť po všetkom, čo sa mu ponúkalo.

Počas cesty k Leonovi a Katke premýšľal nad všetkým, čo sa môže pokaziť. Doktor možno ani neexistuje a niekto ich vláka do pasce. Alebo existuje, ale možno je práve on tým niekým, kto sa Nealovi vyhrážal a teraz sa s nimi chystá skoncovať. V jeho mysli sa rodili stovky plánov, prepájali sa, vznikali ich variácie. Kedysi by nedokázal fungovať takto na hrane, ale život ho naučil, že musí ostať stáť na nohách za každých okolností. A to, ako to urobiť, sa naučil hlavne od Phoenix. Od toho dievčaťa, ktoré stále povstávalo z popola.

Vynadal si za tú myšlienku.

Musel sa sústrediť.

Prebehol cez prechod keď zasvietila zelená a o pár minút už stál pred budovou, v ktorej si prenajímali byt Leon a Katka. Bola to pomerne stará budova, ktorá si hoci prešla nejakými renováciami, farba sa už odlupovala. Dvere bežne vŕzgali pri každom pohybe a schody sa skoro celé hýbali, keď po nich prešiel ťažší človek.

Neal vybehol po schodoch na tretie poschodie. Trocha sa čudoval, že ho Leon už nečaká vo dverách, ako zvykol, ale keď sa pozrel na hodinky na zápästí, uvedomil si, že prišiel trocha skôr.

Siahol vo dverách na kľučku a až vtedy si uvedomil, žeby mal zaklopať. No kľučka už klesla.

Ďalšie, čo si pamätal, bola horúčava a potom bolesť. Mal pocit, že mu explodoval mozog. Zvonilo mu v ušiach, pohľad mal rozmazaný. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo sa stalo.

Byt Leona a Katky vyletel do vzduchu.

Výbuch hodil Neala dozadu a on sa skotúľal zo schodov.

Nebol si istý, či piskot znie len v jeho ušiach, alebo či sa spustil alarm. Vedľa neho lietali kúsky tlejúceho nábytku a niečo tvrdé ho trafilo do hrude.

To ho prinútilo stonajúc vstať. Opieral sa o stenu, svet sa ním točil a napínalo ho na vracanie. Chcel si ruky pritisnúť na uši, aby sa zbavil hučania, ale keď prešiel prstami pod ušami, všimol si, že končeky jeho prstov ostali od krvi.

Začal sa tackať. Chcel vyjsť po schodoch. Musel vojsť do bytu, nájsť Katku a Leona a pomôcť im. Zatiahol ich do toho celého.

Ale len čo urobil prvý krok, potkol sa.

Pozrel sa dole.

Už to nevydržal, povracal sa.

Potkol sa totiž o odtrhnutú ženskú ruku s prsteňom presne takým, aký nosila Katka.

Opieral sa o stenu, kým sa mu zvratky valili z hrdla a nepríjemne pálili po svojej ceste hore krkom.

Po niekoľkých minútach sa pozbieral a začal sa tackať dole po schodoch. V istom momente sa mu roztriasli nohy a on sa zosypal cez polovicu schodiska. Len choď ďalej, šepol si v duchu. Pozbieral sa na nohy a kým sa snažil vstať, všimol si, že vedľa neho prebehlo niekoľko ľudí. Záchranári? Hasiči? Polícia? Alebo len zvedaví susedia?

Neal nepoznal odpoveď, ale keďže sa pri ňom nikto nepristavil, zrejme to boli len susedia.

Podarilo sa mu vstať a bez ďalšieho pádu sa dostal na ulicu. V hlave mu búšilo a slnko mu vypaľovalo do očí čierne kruhy.

Bol na polceste do vlastného bytu, keď si uvedomil, že sa tam nemôže vrátiť.

Ak sa niekto rozhodol takto brutálne zabiť dvoch nevinných, tak určite vedeli aj o Nealovi a jeho snahách. A vedeli aj to, kde býva. Možno ho v byte nečakala bomba, mohol to byť pokojne aj nájomný vrah, ktorý ho odprace s väčšou diskrétnosťou.

Preto sa Neal zosunul na zem vedľa budovy, pri ktorej práve stál. Chladil ho betón, ale závraty sa na moment upokojili.

Netušil, ako dlho tam sedel, ale asi dosť dlho, pretože niekto pred neho hodil pár centov.

Bol z neho bezdomovec s otrasom mozgu, po ktorom šla banda vrahov.

Dokonalé. 

Ehm, no hej, veci nabrali prudký spád :D :D