Letisko bolo plné ľudí.

Neal stískal svoju malú tašku a prepravku na mačky, v ktorej konečne zaspala Tuláčka a prestala mňaučať, aby ju pustili von. Ťažko sa mu verilo, že nadišiel koniec. Hoci od incidentu v Leonovom byte prešli už dva týždne.

Po tom, čo sa Leon zabil, Klaus vpálil do jeho bytu akoby za ním horelo. Zadušoval sa, že počul výstrel a bol si istý, že Neal je mŕtvy, alebo prinajmenšom umiera. Upokojilo ho, že ešte stojí na nohách a dýcha.

Hoci keď mu Neal vysvetlil, že čo sa stalo, len prekvapene mrkal očami. Potom sa pustil do práce.

Sadol si za Leonov počítač a začal sťahovať všetky údaje, ktoré našiel. Následne všetko vymazal a odstránil stopy. Kým on pracoval v digitálnom svete, Neal pozorne prešiel zvyšok bytu, hľadajúc čokoľvek, čoby mohlo jeho alebo Skylara usvedčiť. Nič nenašiel.

Keď boli hotoví, nechali byt prázdny a z najbližšej telefónnej búdky zavolali na políciu, že počuli výstrel.

Ešte len boli na ceste z miesta činu, keď Klaus podotkol: „Vieš, že to nesedí, že?"

Neal prikývol. „Doktorov a Leonov príbeh nesedel. Doktor tvrdil, že ho kontaktoval Leon, on zase, že ho kontaktoval doktor."

„Čo s tým urobíme?" spýtal sa Klaus.

„Asi nič." Neal nedokázal nič iné, len pokrčiť zdravým plecom. „Obaja sú mŕtvi. A ak by za tým bola nejaká tretia osoba... ostáva nám dúfať, že sa po tomto fiasku stiahne a už nikdy neozve."

„Hmh," prikývol Klaus. „Pozriem sa na záznamy Leona. Odvolám jeho žoldnierov. A možno prídeme na to, ako to bolo naozaj."

„Možno hej," prisvedčil Neal bez väčšieho nadšenia. Nemohol si pomôcť, ale necítil sa práve víťazoslávne.

Ani Klausovi to neušlo. „Nevyzeráš práve nadšene."

„Akoby som mohol byť nadšený? Leon bol len ďalšou obeťou, ktorú stvorili šialené výmysly môjho otca. On, aj jeho skvelá manželka boli poznačení tým psychopatom a teraz sú obaja mŕtvi, pretože sa s tým nevedeli zmieriť. Možno mám slučku preč z krku, ale len preto, lebo ju utiahli okolo iných."

„Je to depresívne," súhlasil Klaus. „Nečakal som, že to bude také depresívne. Chcel som osláviť smrť toho zmrda, ktorý ma takmer zabil."

„Aj ja," povzdychol si.

Neal si uvedomoval, že mnoho vecí nesedí. Klaus v dátach Leona nenašiel žiadnu zmienku o tom, žeby do celého sprisahania na odhalenie pravdy bol zatiahnutý ešte niekto tretí. Neala to malo upokojiť. Nehrozilo, že ho znova vypátrajú a zase zatiahnu do starých sračiek.

Ale cítil sa len zle.

Chcel veriť tomu, že sám predstavuje stranu dobra, aj napriek tomu, že chránil Skylara. Veril tomu, že jeho oponent je stelesnené zlo, ktoré treba potrestať. A hoci sa Leon vybral po zlých cestičkách, kto za to skutočne mohol? Nealov otec? Alebo snáď Neal osobne?

Tá myšlienka mu nedávala spať a ostával stáť na jednom mieste.

Ostal s Klausom, aby dohliadol na to, ako sa hoja jeho popáleniny.

Chcel sa vrátiť do Phoenixu, ale... nedokázal sa k tomu prinútiť.

Tak sa vybral kamsi inam.

V ruke pretočil letenku, ktorá smerovala do Francúzska.

Bolo načase navštíviť sestru.

*****

„Vieš," prehodil Klaus a rozbil tým ticho, ktoré medzi nimi panovalo, „nemyslel som si, že to poviem, ale budeš mi chýbať. Spolu s tou mačkou."

Neal sa potichu zasmial. „Cítim to rovnako. Bez tej mačky."

Klaus ohrnul spodnú peru. „Nechce sa mi veriť, že mi ju berieš. Moju spriaznenú dušu!"

Jeho spoločník prevrátil očami. „Pôvodne si ju nechcel ani vidieť."

„Nuž, to bolo rozhodne predtým, ako mi zachránila krk."

Klaus sa cítil už lepšie. Väčšina popálením sa stiahla a aj po tých najhorších ostali len chrasty. Vlasy mu parádne vypadali, ostal mu len chumáč na zadnej strane lebky. Dúfal, že časom mu dorastú. Hoci nemohol tvrdiť, že ako plešivec vyzeral vyslovene zle.

„Moja mačka bola skôr," zakontroval Neal.

Tento rozhovor za posledný týždeň, odkedy bolo jasné, že Neal odchádzal, absolvovali mnohokrát. Klausovi to pomohlo uvedomiť si, že potrebuje domáce zvieratko. Možno si kúpi sliepku. Ak ho tá naštve, aspoň si bude môcť urobiť polievku.

Prišiel Neala odprevadiť na letisko, aby si bol istý, že sa nezapletie do nejakého maléru. Potom to bude už len na ňom.

Klaus si povzdychol. Neal posledné dni prežíval dilemu o tom, kam sa vôbec vyberie. A Klaus si uvedomil, že prežíva úplne to isté. Nelákalo ho ostať v New Yorku. Možno zájde na pár týždňov do Vegas a nechá, aby jeho budúcnosť vybrala zle uzatvorená stávka. Možno pôjde do Mexika a bude vyrábať taco. Ale objavila sa aj iná myšlienka: čo ak by som šiel za rodinou?

Nie za rodičmi, tí sa oňho dávno prestali zaujímať, rovnako ako on o nich. Ale mal ešte jednu rodinu. Ďaleko v arizonskom meste. Práca s Nealom ho minimálne presvedčila o tom, aké dôležité sú súrodenecké putá. A čo, že on a Phoenix nemali rovnakú krv? Nerobilo to z nich väčších cudzincov.

Neal sa postavil zo stoličky, prerušujúc tým Klausove úvahy. „O chvíľu mi letí," oznámil.

Klaus sa postavil tiež. „Dúfam, že dorazíš do Francúzska celý. Nebol by som rád, ak by si sa hneď prizabil."

Prevrátil očami, ale usmieval sa. „Neviem ako ti poďakovať, Klaus. Neexistujú na to slová."

Klaus sa zamyslel. „Existujú. Chceš ich počuť?"

Neal prekvapene, ale podozrievavo prikývol. „Sľúb mi, že keď si to v hlave urovnáš, tak sa vrátiš do Phoenixu. Dáš šancu tomu, čo si tam zanechal. A ktovie? Možno sa na vás raz prídem pozrieť."

Jeho kamarát vyzeralo šokovane, ale... na tom nezáležalo. Keď ho Phoenix prvýkrát poprosila, aby Neala našiel, Klaus bol skeptický. Prečo by mal pomáhať nejakému smradovi, ktorý zlomil srdce jeho sestričky? Ale rýchlo si uvedomil, že Neal nebol len nejakým náhodným chlapom v jej živote a chápal prečo. Bol to správny chlap, s ktorým sa dalo rovnako zabaviť, ako aj viesť vážny rozhovor. Bol to typ chlapa, s ktorým sa plánovalo na celý život.

Neal však pokrútil hlavou. „Tá loď už odplávala, Klaus. Som preč pridlho."

„Nikdy nehovor nikdy," presviedčal ho. „Dlžíš jej, sebe a ak sme už pritom, aj mne, aspoň pokus. Takže sa raz vráť. A pokús sa dať veci do poriadku. Povedz jej pravdu. Ak niekto, tak ona určite pochopí aké je to kryť chrbát nie celkom legálnemu členovi rodiny."

Zasmial sa. A prikývol. „Raz. Raz sa vrátim."

„Skvelé." Klaus si pomädlil ruky. „Aj by som ťa objal na rozlúčku, ale moja nová citlivá pokožka by bola určite proti. Tešilo ma, Neal Wallace. Verím, že sa nevidíme naposledy."

Zasalutoval mu, čo Neal s úškrnom zopakoval. Potom schytil svoje veci a vybral sa k nástupišťu na lietadlo.

Klaus za ním hľadel, až kým sa jeho chrbát nepremenil na maličkú bodku medzi ľuďmi a vytiahol telefón.

Práve som tvojho ex položil na lietadlo do Francúzska. Je celý a okej. Ide navštíviť sestru.

Po niekoľkých sekundách mu Phoenix odpovedala. Ďakujem. Dúfam, že ste celí obaja.

Klaus sa uškrnul sám pre seba.

Večer jej zavolá.

A povie jej pár zaujímavostí.

Určite ju tým privedie do šialenosti.

*****

Cassandra O'Neill sa práve chystala do záhrady, aby potrhala kvety do vázy. Akurát premýšľala, či zoberie len červené ruže, alebo pridá aj pár bielych, keď na chodníku začula kroky.

Zdvihla pohľad od gumených čižiem, do ktorých sa snažila nasúkať a skoro ju vystrelo.

Neverila vlastným očiam.

Pustila košík s nožnicami a vykríkla.

Potom sa rozbehla, skoro sa zabíjajúc v polonatiahnutých topánkach.

Z rozbehu vpálila do svojho brata, ktorý z rúk pustil svoje veci a následne spadol na chrbát. Zastonal od bolesti, ale Cass to bolo jedno.

Zaslúžil si! Smrad jeden!

„Ty idiot!" kričala naňho, pričom ho objímala. „Máš vôbec predstavu ako som sa o teba bála?! Neozval si sa celé týždne, nikto o tebe nevedel..."

„Ak ma nezabiješ, tak ti to možno vysvetlím," zasmial sa Neal a tiež ju objal. Ale len jednou rukou.

Cassandra z neho zliezla a sadla si na kamenný chodníček, ktorý viedol k jej vysnívanému domčeku. „Dúfam, že sa mi len nesníva."

„To teda nie," Neal sa usmial. „Som tu. Už som sa nemohol dočkať, až svoju neter uvidím na vlastné oči a pevne ju vystískam."

Ona sa už smiala cez slzy. „Nenávidím ťa, ty hajzel."

„Vieš, že to nie je pravda."

„Nenávidím ťa v tomto momente. Kde si bol?!"

„Dlhý príbeh. Všetko vysvetlím. Plánujem sa tu chvíľu zdržať."

„Akú chvíľu?" prižmúrila oči.

„Ešte som ani neprišiel a už ma vyhadzuješ?"

„Len ak budeš hovoriť v hádankách. Inak tu môžeš ostať aj celý život."

Neal sa usmial. A vtedy ich vyrušilo mraučanie. „Ah, jasné." Prešiel k svojej batožine – ktorá bola v skutočnosti modro-biela prenoska na mačky – a otvoril ju. Vyliezla z neho poloholá strakatá mačka. „Predstavujem ti Tuláčku."

„Vytiahol si ju zo smetí?"

„Také čosi," prikývol Neal. „Ale už je moja."

Cassandra neveriaco pokrútila hlavou. „Poďme dnu. Chcem ti..."

Vtedy sa otočila a uvidela, že vo dverách domčeka stojí jej manžel. Skylar so svojimi bielymi vlasmi v rukách stískal ich malú dcérku – tmavovlasú Ruby.

Neal sa na nich pozrel tiež a zasnene sa usmial. „Poďme dnu," zašepkal.

Akoby prišiel konečne domov.

Hellou! Dnes ešte Epilóg a Slovo na záver :D