Cassandra sa v jeden večer vrátila domov neskoro. Bolo už po jedenástej hodine a za oknami svietili len pouličné lampy, ktoré vrhali mdlé svetlá na chodníky. Doma ju už čakalo nahnevané mužské osadenstvo rodiny.

„Cass!" Neal ju oslovil káravo, ale z jeho prístupu bolo jasné, že mu odľahlo. „Vieš, že médiá vydali varovanie, aby boli mladé ženy od jedenástej doma a nechodili samé po meste. To, že bývaš s nami, ťa nijako neochráni."

„Viem sa ochrániť sama," pretočila Cassandra očami, ale úprimne chápala bratove obavy. Ako tak šla po uliciach, bála sa. Kdesi v nich vyčíhal vrah, ktorý nepoznal zľutovania. Však len tento týždeň objavili už jeho desiatu obeť, mladú Lilianu Wilsonovú. Ako by mohol byť ktokoľvek v meste pokojný? „Navyše, ak by ste si robili svoju prácu poriadne..."

„Čo to počujem, mladá dáma?" ozval sa aj jej otec, ktorý dovtedy čítal noviny a namrzene krčil obočie nad všetkými hoaxmi, ktoré sa v nich šírili. Niektoré časopisy dokonca tvrdili, že polícia nazvala sériového vraha Beast preto, lebo v skutočnosti nejde o človeka, ale o monštrum. Možno nejakého vlkolaka, ktorý trhá dievčatá, ktoré sa mu zapáčia. Tie teórie boli fakt divoké. „Máš pocit, že nepracujeme dosť?"

„Nie, oci," povzdychla si Cassandra a nechala Neala, aby jej zobral kabát a odložil. Neal sa vždy správal galantne a bol to pravý dobrák so srdcom zo zlata. Cassandra sa bála len toho, že práca v polícii by mohla jeho čistú dušu pošpiniť.

Už teraz vyzeral zle. Odkedy ho ich otec preradil na prípad Beasta, Neal ledva spal. Stále si čítal o prípadoch, snažil sa dohnať svoje zmeškanie a menej sa usmieval. S otcom sa kvôli tomu aj pohádala. Ako mohol také bremeno klásť na plecia vlastného neskúseného syna?

„Ešteže. Spýtaj sa len Neala ako tvrdo pracuje." Z jeho hlasu bolo počuť čosi ako posmech.

Cassandru to len zbytočne napaprčilo. S rodičmi nikdy nevychádzala najlepšie. Nie ako Neal. Pre mamu bola príliš divoká, pre otca príliš neposlušná. Neal by sa otcovi nikdy nepostavil. Ale Cassandra sa s nimi hádala častejšie, než to bolo normálne. Skutočne dobrý vzťah mala len s Nealom, s ktorým odmalička tvorili nerozlučiteľné duo.

Tresla kabelkou o stôl, aby dala najavo svoj nesúhlas, ale viac sa k tomu nevyjadrovala. Neal ju poprosil, aby to nerobila. Tak dobre, povedala si vtedy v duchu. Ale od radosti teda skákať nebudem.

Schytila brata za ruku a potiahla ho do svojej izby.

Mali pomerne veľký byt. Vlastnú izbu mal otec, Neal aj Cassandra, pričom dve izby ostávali ešte prázdne – jedna slúžila ako otcova pracovňa, druhá ostala po maminej smrti zívať prázdnotou. Oficiálne jej hovorili „hosťovská", ale všetci vedeli, že sú to hovadiny. Mama tam mala kedysi svoju dielňu na šitie, ktorému sa vo voľnom čase rada venovala.

Cassandra zatvorila za Nealom dvere a usmiala sa naňho. „Nemusíš sa o mňa báť."

„Akoby som sa nemohol?" nadvihol Neal obočie a prehrabol si vlasy pieskovej farby. Obaja boli blonďaví po mame a mali rovnaké modré oči. Často si ľudia mysleli, že sú dvojičky, pretože boli medzi nimi len tri roky a Neal vyzeral stále tak na dvadsať. Bol hotový fešák. „Každý deň mám pred sebou jeden horší prípad ako druhý a viem čo robí ten psychopat dievčatám ako ty."

„Ja to viem tiež. Ale dávam si pozor, naozaj." Z vrecka džínsov vytiahla malú tubu.

„Sprej proti medveďom?" prečítal Neal nahlas a uchechtol sa. „Myslíš, že ho to zastaví?"

„Ak to zastaví medveďa," zasmiala sa Cassandra a skočila na svoju posteľ. Neal si sadol vedľa a preplietol si prsty na rukách.

„Ber to vážne, prosím," poprosil ju Neal.

„Beriem, neboj sa," ubezpečila ho a usmiala sa. „Meškala som len preto, lebo som sa pozabudla v knižnici. Budem si dávať väčší pozor. A čo ty? Jedol si už aspoň?"

Neal ostal mlčať a tým jej dal dokonalú odpoveď. Mal na pleciach priveľkú zodpovednosť, ktorú nevládal uniesť.

„No dobre," povzdychla si Cass. „Čo by si si dal? Navarím ti... čo ja viem. Špagety? Alebo chceš pizzu? Možno by sme mohli dať dokopy aj tú polievku..."

„Cass," stopol ju a usmial sa na ňu. „Pokoj. Nechcem jesť."

„No hahaha. Chceš-nechceš, budeš," vyplazila naňho jazyk. „Tak si vyber, lebo urobím hubovú polievku, ktorú tak neznášaš a budem ju do teba pchať po lyžiciach."

*****

Bolo pol jednej, kým Neal dojedol. Napokon Cassandra pripravila špagety, z ktorých sa najedol on, ona a ešte aj ich otec. Potom otec Neala požiadal, aby dole do kontajnerov vyniesol staré noviny, ktoré sa už kopili v rohu kuchyne. Nikdy ich nebral dole sám.

V pohľade Cass už videl, že je pripravená pohádať sa, brániť Neala a radšej by zbehla s novinami dole sama, než by pustila jeho. A práve preto Neal nepovedal ani pol slova, len schytil kopu novín a pobral sa preč, očami prosiac sestru, aby nevyvolávala zbytočné rozbroje.

Klamal by, ak by tvrdil, že mu tmavé uličky nenaháňali strach. Vedel, že niekde v nich sa skrýva šialený vrah. Na druhej strane, možno spokojne spal v posteli a sníval o nasledujúcich krvavých vraždách. A tá predstava bola možno ešte znepokojivejšia.

Dole položil kopu novín vedľa kontajnera, aby ho vedel otvoriť. S ľútosťou zistil, že kontajner je takmer plný.

Vedel, že za rohom sú ďalšie, ale akosi sa mu do tmy nechcelo. Nezáležalo na tom, že vrah vraždil len ženy. Možno vraždil aj mužov, len nejak inak a polícia si to nespojila. A možno bol Neal len posero.

Rozhodol sa, že radšej bude vkladať noviny po pár kusoch a tak sa možno zmestia. Jasné, mohol ich nechať aj vedľa, nebol by jediný, kto tak urobil. Ale veril tomu, že ako policajt by mal ulice udržiavať čisté.

Začal vkladať noviny.

Nevedel, cez koľko z nich prešiel, kým si uvedomil, čo mu na tom nesedí.

Liliana Wilsonová. Ruth Smithová. Anastasia McWallová. Saria Cannanová.

Všetky tie ženy boli obeťou Beasta. Ale v novinách sa objavovali týždne pred smrťou – kvôli rôznym kariérnym úspechom. A o niekoľko čísel ďalej sa písalo už o ich smrti.

Neal bol možno nováčik, ale mal pocit, že našiel vzorec, ktorý doteraz prehliadali.

A preto zaklial a začal z odpadkov vyťahovať noviny.

*****

Snívalo sa mu o krvi. Vystrekla z aorty a pokropila tehlovú stenu oproti. Karmín stekal nadol, pomedzi škáry v tehlách a vymaľoval miesto brutálne autenticky.

Krv ho hriala na rukách, aj na tvári, ktorá pred spŕškou tiež neunikla.

Zároveň ho však chladil nôž, ktorý držal v rukách.

Rozžeravené pečatidlo pomaly doháralo vedľa neho. A kým dohorel úplne, kolená mal zmáčané od krvi. 

Z toho sna sa strhol spotený, lapajúc po dychu.