Neala bolela hlava.

Posledné týždne to už začal očakávať. Často sa už ráno budil s bolesťami, ale aj keď sa vyspal bez nočných môr, v priebehu dňa ho aj tak dobehla bolesť. Pripisoval to neustálemu stresu, ktorý ho od vyriešenia prípadu neopúšťal.

Nakoniec sa im podarilo ututlať otcovu účasť v celom prípade. Bolo to nielen pre dobro Neala a Cassandry, ale pre dobro celého policajného zboru. Pre dobro autorít vo všeobecnosti. Akoby predsa vyzeralo, ak by sa verejnosť dozvedela o tom, že šéf oddelenia proti boju s násilnou trestnou činnosťou sám spôsoboval tú násilnú trestnú činnosť? Padali by hlavy. V policajnom zbore, vo vedení mesta. A ľudia by prestali dôverovať autoritám. Či už šlo o policajtov, politikov, alebo čokoľvek podobné. Nastala by forma anarchie. Neal to vedel rovnako dobre ako každý naokolo. Preto túto dilemu rýchlo uzatvorili na nespočetných poradách, ktoré sa konali každý deň. Informovali sa o novinkách, o vypočúvaniach a technických dôkazoch. Tie však ani neboli poriadne potrebné, pretože otec sa priznal. Meno nikoho iného neprezradil – tvrdil, že na začiatku sľúbil svojim kolegom anonymitu a tento sľub neporuší. Kde sa vzalo toľko chrbtovej kosti v nechutnom vrahovi bolo pre každého záhadou.

Neala upokojilo, že otec nevedel o tom, že Skylar prežil. Takže keď mu povedali, že Beast je mŕtvy, tak nenamietal. S doktorom to bolo rovnako. Ten tiež mlčal ako zaťatý. To robilo celé vyšetrovanie ťažším, ale zároveň to pre Neala predstavovalo výhru v lotérii. Pretože kým budú mlčať, dovtedy ani náhodou neprezradia, že Skylar O'Neill nebol len náhodným civilom, ktorý sa do celého zaplietol, ale rovno vrahom.

To bola úplne iná dilema.

V podstate takmer okamžite po zatknutí otca a doktora Neala vymenovali za detektíva. Prvoradým impulzom bola maska nespochybniteľnosti. Polícia nechcela, aby ľudia začali uvažovať nad tým, kto bol a kto nebol do vraždy zapletený. Preto z Neala potrebovali urobiť hrdinu, žiarivý príklad úžasného policajta, ktorý napreduje aj napriek osobnej strate.

Bola to lož.

Neal bol klamár. Kryl vraha. Bol synom vraha.

A vo svojom vnútri sa každým dňom trocha viac rozpadal.

*****

Pri pohľade do zrkadla sa Skylar ešte stále strhával. Bolo ťažké zvyknúť si na nový imidž. Namiesto hnedých vlasov mal teraz na hlave biele vrabčie hniezdo, ktoré až žiarilo. Vlastne to bol Nealov nápad. Stretli sa deň po celej udalosti a povedal Skylarovi, žeby mal zmeniť svoj zovňajšok – len pre istotu. Čo ak by sa našiel nejaký svedok, alebo nejaký člen klanu Beast, ktorý ho nepoznal, ale vedel, že ide o tmavovlasého, vysokého chlapa? Čo ak by ho niekto náhodou spoznal?

Preto Skylar hneď na druhý deň zamieril do najbližšieho kaderníctva a počas niekoľkých sedení si dal vyperoxidovať vlasy. Teraz bola jeho hlava svetlá a napriek zvláštnosti celého mal pocit, že jeho istej časti sa to páči. Uzatvoril jednu kapitolu a začala sa druhá. Možno nie najlepšia, ale horšia už určite nebude.

Jeho zamestnávateľ neblufoval. Ešte počas ich stretu v stoke Ruby odpojili od prístrojov a jeho sestra naposledy vydýchla. Usporiadal malý pohreb, na ktorom sa zúčastnil len farár, on a Wallace súrodenci. Plakal, cítil sa zle. Ale kdesi hlboko vo vlastnom vnútri vedel, že inak sa to skončiť nemohlo. S Ruby sa v duchu rozlúčil už priveľakrát na to, aby ho jej absencia šokovala. Preto keď jej rakva skončila naveky pochovaná pod nánosom zeminy, mal pocit, že mu z pliec sňali istú váhu. Už sa nemusí báť. Nemusí stresovať. A Ruby je na lepšom mieste. Nebol si istý, či verí na nebo, peklo, reinkarnáciu, alebo čokoľvek iné. Ale bolo mu jasné, že nech ju čakalo čokoľvek, bolo to lepšie ako nekonečný spánok vyvolaný len na to, aby ju použili ako páku. Ako zdroj vydierania.

Preto Skylar plakal. Ale v skutočnosti nesmútil.

Dostal novú šancu na život. Neal mu ju daroval. Tak ju nemienil premrhať.

*****

Keď hodila do smetného koša svoje školské pomôcky, Cassandre odľahlo. Nevedela kde ostalo to naivné dievča, ktoré sa chcelo za každú cenu stať detektívkou. Polícia bola zlá, skorumpovaná a vôbec nepatrila na piliere spoločnosti. Možno si to mohla uvedomiť aj skôr, ale prípad s jej otcom, s Nealovým klamstvom a tajnosťami zo strany polície, ju presvedčili o tom, že k policajtom nepatrí.

Niežeby jej otec mal pravdu v tom, že ženy majú doma sedieť a starať sa o rodinu. Jasné, aj to mali robiť – rovnako ako každý člen rodiny. Ale mohli mať svoju vlastnú kariéru. Cassandra po nej však prestala túžiť. Rozhodla sa, že radšej sa zapíše na kurzy písania. Vždy ju to bavilo. A mohla napísať čokoľvek. Mohla odhaľovať pravdu. Nie o nej klamať.

A hoci bola Nealovi z celého srdca vďačná, že Skylara ušetril svojimi klamstvami pred hroznou budúcnosťou, Cassandra nesúhlasila s anonymitou ich otca. Ten bastard sa mal postaviť pred verejnosť a mali ho ukameňovať slovami, výrazmi, titulkami. Mali ho roztrhať v zuboch a verejná mienka mu mala dokázať ako strašne sa mýlil. Ale nie. To sa nestalo.

Nezáleží na tom, hovorila si v duchu.

Rozpustila si vlnité vlasy, jednou rukou si ich prehrabla a vybrala sa na stretnutie.

*****

Stretli sa tam kde kedysi. V parku.

Akurát, teraz boli len dvaja.

Mass bol statočný chlapec. Hrdina. Avšak starý hrdina, ktorého heroické srdce nezvládlo podchladenie a umrel týždeň po incidente v stoke. Na Skylara toho bolo veľa. Najskôr odhalenie pravdy, potom strata sestry a nakoniec Massa. Predstava, že prišiel aj o ženu pred ním bolela. Ale stále sa stretávali. Kamarátili sa. Nevedel ako dlho to vydržia.

Bol to Cassin nápad.

Povedala, že nechcú predsa vzbudiť pozornosť, tak by sa mali naďalej stretávať, nie? Hrať šťastný pár, ktorý si prešiel peklom, ale nemalo to nič spoločné s tým, čo bolo medzi nimi.

Neal súhlasil. So zvrašteným obočím, ale súhlasil. A Skylar nemohol odmietnuť.

Akurát sa desil momentu, keď prejde dosť času, aby už nemuseli predstierať.

Tadáá, kapitola numero dva :D :D