41.│Väzenie, 2020

Muž sedel na tenkom matraci, hlavu mal sklonenú, prsty prepletené. Na krku sa mu ťahala dlhá jazva, ktorá ešte aj teraz vyzerala zlovestne.

Neal preglgol a chystal sa prehovoriť.

A vtedy muž vystrelil pohľadom k zamrežovaným dverám cely.

Neal sa v tom momente vrátil o niekoľko rokov späť. Videl tú istú tvár, no menej strhanú, menej namosúrenú. Pod fúzami sa netiahla tenká priamka pier, ale nenápadný úsmev. Vyzeral starší o takých pätnásť rokov, hoci sotva ich uplynulo päť odkedy ho videl naposledy.

Muž sa chrapľavo zasmial.

A Neal sa pozrel do chladných modrých očí svojho otca. „Potrebujem poznať celý príbeh."

George Wallace sa znova zachechtal a poškrabal sa po brade. Neal ho nikdy nezažil s bradou – vyzeral vďaka nej drsnejšie a bolo ťažké predstaviť si ho mimo mreží. „Päť rokov. Uplynie päť rokov a ani nepozdravíš svojho otca?"

„Mojim otcom si prestal byť už dávno," odsekol Neal, cítil ako mu po tele stúpa horúčava a prestáva sa ovládať.

„Melodramatické slová od takej padavky ako ty. Počul som, že si sa odsťahoval. Povedz mi, bolo toho na teba veľa? Nezvládla to tvoja jemná duša?"

„Či na mňa bolo veľa, že môj otec – vysokopostavený policajt – vo voľnom čase vraždí nevinné mladé ženy? Hej, trocha ma to možno poznačilo." Vložil o slov toľko irónie, až sa sám začudoval.

„Vraj si odišiel na juh. Do Phoenixu? Chabá voľba. Policajti tam majú určite čas škrabať si gule a nemusia naháňať mŕtvoly vyschnuté na slnku."

Neala potešilo, že jeho otec očividne nevie o tom, že jeden z najdrsnejších prípadov desaťročia sa udial práve v Phoenixe a sám Neal ho pomohol vyriešiť. Prípad Snehulienky nebol možno natoľko svetoznámy ako prípad Beasta, ale hovorilo sa o ňom ďaleko za hranicami Arizony.

„Stále lepšie ako tu naháňať ducha svojho jebnutého otca."

George vystrúhal grimasu. „Čože to, snáď si sa pochlapil? Kde je tvoja úcta k starším? Cassandra ťa naučila ako byť chlapom?"

„Cassandra šťastne žije vo Francúzsku so svojim manželom a ich spoločnou dcérou."

Neal si užíval šok, ktorý sa zhmotnil na tvári otca. Francúzsko bol kedysi snom Nealovej mamy a George mal stále slabosť pre tú krajinu. Navyše, Neal vedel o motívoch svojho otca málo, ale základ im kedysi vysvetlil – dávno, v stoke, v inom živote. Cassandra bola žijúcim dôkazom toho ako neskutočne sa George sekol. Veril v to, že úspešné mladé ženy sa nikdy nestanú tým, čím sa stať majú – nebudú z nich poriadne matky, nebudú sa starať o svoju rodinu a zistia ako veľmi sa mýlili v prioritách života len keď už bude neskoro.

Neal to zažil s vlastnou mamou. Cass si to veľmi nepamätala, bola ešte maličká. Ale Neal áno. Vedel o tom, že jeho mama sa vracia z práce čoraz neskôr, ako s nimi prestáva tráviť čas, až sa ich rodina pomaly rozpadala. Zmenilo sa to až vtedy, keď si uvedomila, že je chorá a ostáva jej len pár mesiacov. Ale už bolo neskoro. Otca to poznačilo, Neal to vždy vedel. No nikdy nečakal, že to v ňom vyvolá niečo také hrôzostrašné ako prípad Beast.

„Takže Cassandra je šťastná aj s rodinou. A čo ty?" prehovoril George po niekoľkých minútach.

„Nakoniec sa nám obom dostali úlohy aké si si pre nás vysníval. Z Cass sa stala žena domáca a aj som pomerne úspešný v práci."

George prikývol. Zdalo sa, že je spokojný. A Nealovi z toho bolo zle.

„Prečo si prišiel? Po toľkých rokoch?"

„Potrebujem poznať detaily. Každého, kto bol do prípadu zapletený. Mená, všetko čo o nich vieš."

Jeho otec sa prekvapene zasmial. „Po piatich rokoch? Zbláznili ste sa? Nesnažili ste sa prípad ututlať čo najviac? Zanechať čisté meno polície a čo ja viem čo?"

„O to nejde," odsekol Neal. „Niekto sa vrátil. Niekto, kto je do toho zaplatený, sa mi posledné mesiace vyhráža. Potrebujem vedieť detaily."

George nadvihol jedno obočie. „No, je mi to ľúto, synak, ale neviem o nikom, kto by mohol po tých rokoch vyliezť z tmy len aby si z teba robil srandu. Čo vôbec chce?"

Neal mlčal. Nemohol dať otcovi žiadne odpovede, pretože on netušil o tom, ako prípad dopadol. Nevedel o tom, že Skylar v ten deň neumrel ako mal a už vôbec nie o tom, že teraz si žil s Cass vo Francúzsku.

Keď bolo očividné, že Neal neodpovie, George rozhodil rukami vo vzduchu. „Vidím, že odpovede za odpovede nebudú. Bolo fajn vidieť ťa po tých rokoch. Môžeš odísť. Nič ti nepoviem."

Neal zaťal ruky do pästí. Začala ho chytať migréna.

Vedel, že z otca pravdepodobne nevytiahne ani slovo. Aj pred rokmi odmietal povedať s kým spolupracoval, s kým sa ako prvým skontaktoval, ako to mohol vôbec celé uskutočniť. Zdalo sa, že väzenie jeho postoj nezmenilo. Však nemal čo stratiť. George Wallace bude za mrežami hniť do konca svojho života v úplnom utajení.

Neal si odkašľal. „Dúfam, že ťa už nikdy neuvidím. Zbohom. Otec."

Zvrtol sa na päte a pomaly odkráčal. Musel vymyslieť iný plán. Ísť na vlastnú päsť. Dopekla.



Touto časťou sme dokončili prológ príbehu :D

Inak, konečne som si zase sadla k písaniu, takže môžem skonštatovať, že mi chýba dopísať už asi... no, asi len dve kapitoly a epilóg. Často sa v tomto síce dokážem prepočítať, ale orientačne teda príbeh bude mať 52 kapitol, ktoré budú snáď čoskoro dopísané. A takto sa "z krátkeho doplnkového príbehu" stáva takmer najdlhšia časť série :D :D

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top