Neal si nebol istý tým, čo presne čakal, ale aj tak ho vývoj udalostí prekvapil. Doktor bol až prekvapivo ochotný spolupracovať. Možno mu stačilo to, čo dosiahol. Experiment bol úspešný a dokonca zistil aj to, prečo neskôr zlyhal.

Teraz ich doktor viedol temnými uličkami New Yorskej stoky. Zadušoval sa, že práve tu na jednom mieste, za uvoľneným stavebným kameňom, si so šerifom zvykli nechávať správy. Vraj tu párkrát nechal aj vzorky Skylarovej krvi.

Ešte predtým, akoby sa sem vybrali, Neal prijal rozhodnutie. Pred ordináciou doktora povedal Skylarovi a Cass, že zavolá ich otcovi.

„Otcovi? Zbláznil si sa?" vybuchla Cass. „Celý čas ideme polícii za chrbtom, aby neunikli nejaké informácie a teraz to chceš zničiť?"

„Nie," namietol Neal. „Nič konkrétne otcovi nepoviem. Len toľko, aby sledoval zvonka Skylarov byt a ak by uvidel alebo počul niečo podozrivé, nech mi zavolá. Poviem mu, že mám stopu ohľadom tehly na polícii a preto by tam mal ísť osobne. Christopherovi Youngovi neverím, nech už vyzerá akokoľvek neschopne. Nechcem, aby ušiel tvojmu psovi a potom by ešte dal niekomu vedieť. Najlepšie bude ak otec dohliadne na byt. Dám mu Christopherov opis a poviem mu, že ak by niekto taký vychádzal z budovy, nech ho okamžite zatkne a volá mne."

„Máš pocit, že ťa otec poslúchne?" odfrkla si Cass.

„Nadšený nebude, ale napriek svojej povahe je stále policajt. Pozná priority."

Cass po chvíli váhavo prikývla. Keď sa pozrel na Skylara, ten tiež len mlčky pokýval hlavou zhora nadol. Kým Skylar a Cass pripravili doktora na odchod – navliekli naňho plášť s dlhými rukávmi, aby nebolo vidieť, že ich má zviazané – Neal vybavil telefonát s otcom.

Jasné, že začal protestovať a namietať, ale keď Neal podotkol, žeby mohlo ísť o kľúčovú figúrku v prípade Beasta a polícia určite nie je čistá, tak otec súhlasil.

Neal si ticho gratuloval k tomu malému úspechu.

Potom ich však doktor bez váhania viedol na ulicu a stadiaľ rovno do stoky. Smrdelo to tam po splaškoch, hnilobe a vlastne všetkom nechutnom, čo sa môže dostať do odtokov. Neala chvíľu napínalo a mal pocit, že ostatní na tom nie sú o nič lepšie.

Cass sa obrátila na doktora: „Koho drbnutý nápad bol nechávať si správy v stoke?"

„Navrhol to šéf. Vraj tu nehrozí, aby niekto náhodou správy objavil a dá sa sem dostať z akýchkoľvek častí mesta, takže to nebude ani nápadné."

„Hej, keď sa vrátime hore a budeme páchnuť ako týždňové hovno, určite sa po nás nikto neobzrie."

Nealovi myklo kútikmi úst. Cass svoju povahu nezaprie v žiadnej situácii.

„Čudovali by ste sa koľko divnejšie páchnucich ľudí chodí po Manhattane," ohradil sa doktor a zabočil.

Po niekoľkých minútach chôdze sa ocitli v širokej, ale krátkej bočnej chodbičke. Stačilo pár krokov a ocitli sa pred zamurovanou stenou, ktorú tvorilo rovnaké čierne a tmavošedé kamenie ako zvyšok kanalizácie. Doktor si pred stenou zastal a ukázal na plochý kameň v tvare obdĺžnika. „Dá sa vybrať a za ňou je diera. Ak máte niečo dlhé a ploché – napríklad nožík – určite sa tam dostanete."

Neal sa zase raz pozastavil nad ochotou doktora. Čo ak to bola pasca? Ale čo by ich asi len mohlo v takej diere čakať? Vyhrnú sa stadiaľ splašky? Pohryzie ho jedovatý pavúk a premení sa na Spider-Mana? Alebo mu okolo prstov cvikne pasca na medvede?

Sám pre seba pokrútil hlavou a zašmátral vo svojom batohu, aby vytiahol švajčiarsky nožík. Normálne také veci so sebou nenosil, ale po tom, čo zistil kým je Skylar a čo všetko sa deje okolo prípadu Beasta, bol švajčiarsky nožík zo zásuvky pracovného stola to najmenej, čo mohol mať pri sebe. Čepeľ nožíka nebola dlhá, ale snáď bude stačiť.

„Počkaj," Cass ho zastavila ešte skôr, ako nožík vopchal pod kameň. Začala šmátrať po vreckách, až z nenápadného vnútorného vrecka vytiahla malú bielu šatku. „Omotaj si to okolo ruky. Nie je to nič extra, ale lepšie ako nič."

Doktor si odfrkol, ale Neal sa potešil, že Cassandra má rovnaké obavy ako on. Lebo doktor naozaj pôsobil podozrivo.

„Možno by som tam mal strčiť ruku ja," navrhol Skylar.

Neal aj Cass mu venovali prekvapený pohľad. Už bol dlho ticho a celý čas pôsobil zamyslene. „Prečo?" opýtal sa Neal napokon.

Pokrčil plecami. „Ja som do prípadu zapletený tak či tak, čiže ak zanecháme nejaké stopy, mal by som ich zanechať ja. Aby ste vy ostali čistí a ani náhodou vás nepodozrievali zo spolupráce."

Znelo to logicky. Neal napriek tomu pokrútil hlavou. „Ak sa toto celé odhalí, aj tak bude jasné, že som vyšetroval na vlastnú päsť. A ak teba chceme zo sračiek vytiahnuť tým, že si o ničom nevedel, tak tu po tebe určite nemôžu ostať stopy, ktoré by mohli naše tvrdenia vyvrátiť."

„Neal má pravdu," prikývla Cass skôr, akoby Skylar stihol namietať.

Neal už ďalej nečakal, len vsunul nožík pod kameň. Kvôli krátkej čepeli to chvíľu trvalo, ale nakoniec sa mu podarilo kameň uvoľniť. Chytil ho rukou obviazanou šatkou a položil na zem. Zobral svoj mobil a zasvietil jeho baterkou do diery. Videl len tmu.

„Musíš siahnuť smerom nadol," odporučil mu doktor.

Neal si povzdychol, podal mobil Cassandre, ktorá ponad jeho plece nazerala do diery. Zadržal dych a siahol do diery. Tak trochu naozaj čakal, že mu niečo odhryzne dlaň. Ale narazil len do masy studenej zeminy, ktorá sa vŕšila za stenou. Poslúchol, hoci nerád, doktora a siahol smerom nadol. Nahmatal pár listov papiera a ešte nejaké maličkosti. Najskôr vytiahol pár listov papiera. Boli vyblednuté a začmudené od zeminy. V tlmenom svetle baterky na mobile sa na nich nedalo prečítať ani slovo. „Čo to bolo?" spýtal sa doktora.

„Zložky niektorých potenciálnych Beastov," odvetil ledabolo, akoby im práve oznamoval koľko je stupňov.

„Odviedli ste ešte tento experiment na niekom?" ozval sa Skylar. Hlas sa mu mierne chvel.

„Nie," zaprel doktor okamžite. „Začali sme to zvažovať, keď sa ti stále zhoršoval stav, ale odhadoval som to tak, že ešte niekoľko týždňov vydržíš. Tak sme si povedali, že ešte počkáme."

„Smradi," zašomrala Cassandra. Neal si všimol, že znova zatína päste a nemá ďaleko od toho, aby doktorovi opakovane vrazila.

Doktor sa však len usmial, akoby povedala nejaký vtip.

Neal sa vrátil k diere a znova do nej strčil ruku. Vytiahol zablúdenú skúmavku, ktorá bola od hliny a USB kľúč zabalený do igelitového vrecúška. „Čo na ňom je?"

„Mená ľudí, ktorých kvôli tomuto projektu šéf kontaktoval."

Preboha, pomyslel si Neal. Ten USB kľúč obsahoval všetko, čo potrebovali na to, aby tento prípad navždy ukončili.

„Niekam to poriadne odlož," šepol a podal kľúč Cass. Tá si ho strčila do vrecka a zazipsovala ho až na doraz.

Neal ešte raz strčil ruku do diery, ale okrem kusov zeminy natrafil už len na malý úlomok skla. „To je všetko?" spýtal sa doktora.

Ten prikývol. „Tieto veci – okrem zabudnutej skúmavky – sú tu od začiatku projektu. Sú v nich základné informácie. Toto miesto sme používali na vymieňanie predmetov so šéfom, alebo aj zanechávanie správ, ktoré by v telefóne mohli zanechať stopu. Chodil som sem raz týždenne a potom vždy večer po vražde. Šéf mi zvykol nechať správu, či všetko šlo v poriadku a výstrižok novín, ktorá informovala o vražde."

„Raz týždenne ste sem chodili na čo?"

„Pre istotu. A šéf tu zvykol nechávať výstrižok novín, podľa ktorého vybral novú obeť. Síce som sa o tú časť už nestaral, ale keďže som s ním spolupracoval užšie ako ostatní, rád ma držal v obraze. Hlavne aby som mohol rýchlo konať, ak by sa niečo pokazilo."

„Napríklad?"

Mykol plecom. „Ak by zavraždil zlú obeť, alebo by neposlúchol príkazy presne tak, ako má."

„Nikdy som nemala takú chuť stať sa vrahom ako vo vašej prítomnosti," zavrčala Cassandra. „Ako to môžete brať tak pokojne? Máte vôbec predstavu, koľkým ľuďom ste zničili životy?"

Namiesto súcitného výrazu sa doktor zaškľabil. Vyzeralo to trocha posmešne, trocha smutne. „Som si istý, že svoj postoj k vraždeniu v mojej prítomnosti ešte prehodnotíš."

„Čo to má znamenať?" vyprskla Cassandra.

Nastalo ohlušujúce ticho. A presne v tom tichu Neal začul zvláštny, povedomý zvuk. „Počúvajte." Jeho slová neboli viac než šeptom.

Ozvena v tuneloch k nim priniesla tlmené zvuky. Neal si ich nedokázal zaradiť, kým Skylar nezašepkal: „Mass?"

„Tvoj pes?" nechápal Neal.

„Šteká presne takto. Vek mu zdrsnil hlas," prikývol Skylar. Nič viac nepovedal, ale vybral sa za hlasom.

Neal a Cass si vymenili rýchle pohľady. Následne Cass zhrabla veci, ktoré vydolovali z diery a strčila do doktora, aby sa pohol. Neal zablúdil rukou k opasku, kde mal zbraň. V úplnom tichu nasledovali Skylara, ktorý šiel po stopách hlasu svojho psa.

Ocitli sa vo väčšom tuneli, vedľa nich sa valil prúd hnedastej žbrndy, ktorého smrad by sa nedal ani opísať. Ale v chodbe bolo pomerne veľké svetlo.

Najskôr zazreli siluety. Dvoch ľudí – podľa stavby tela zrejme mužov – a jedného psa.

Keď sa ocitli bližšie, Neal zalapal po vzduchu. Tú tvár by spoznal kdekoľvek.

Muž v strede držal za rameno dobitého Christophera Younga a v druhej ruke pevne zviera vôdzku na mohutného psa – Massa.

Christophera postrčil pred seba, až sa chlap zrútil na zem, celý dobitý a krvavý. Mass sa trhal na mieste, ale na papuli mal mriežkový náhubok, ktorý mu dovoľoval len mierne otvoriť ústa.

Muž v strede zrazu vytasil služobnú zbraň, ktorú mal pripravenú za opaskom.

Neal možno nebol policajtom dlho, ale jeho reflexy ho nikdy nesklamali. Namieril na muža, ktorý mieril na nich.

„Šéfe," prehovoril doktor.

Šéf sa usmial. Bol to krutý úsmev, ktorý Neal doteraz videl len v náznakoch. „Ale či to nie sú moje nepodarené deti?"

Hľadeli do tváre muža, ktorý ich vychoval. Do tváre, ktorá im zvykla čítať rozprávky na dobrú noc, ktorá im varila večere a vyzdvihovala ich v škôlke aj v škole. A ten muž teraz držať pištoľ a mieril ňou na svoje deti.

tsssssss