Keď Neal vošiel do kancelárie doktora Thomasa Fishera, už naňho čakali.

Klaus sa s úškrnom opieral o stenu a v rukách prevracal nejaké fascikle, ktoré boli nepochybne zo stola Fishera. Samotný doktor sedel na stoličke, i keď nie dobrovoľne. Už z dvier Neal videl, že ruky má zviazané za opierkou a nohy mal pripútané k nohám stoličky. Klaus dokonca zašiel tak ďaleko, že mu ústa prelepil kusom lepiacej pásky.

„Prečo je krvavý?" spýtal sa, keď za sebou zavrel dvere. Naozaj, Fisher mal na tvári krvavé odtlačky a pod dierou na kolene sa mu tiež črtala červená škvrna.

„Lebo je nemotorný a spadol na schodoch," povzdychol si Klaus. „Nie je ešte ani len vhodným zloduchom. Ťažko sa mi predstavuje, že práve on stojí za tvojim vydieraním."

Spoza pásky sa ozvali vyčítavé stony.

Ani jeden z nich mu však nevenoval úplnú pozornosť.

„Leon sa s doktorom skontaktoval ako s potenciálnym vydieračom," pripomenul mu Neal. „Ako s človekom, ktorý pozná aktérov prípadu Beast a vie, že vraždil Skylar. Hoci si to nerád priznávam, takých ľudí je zrejme viac. Leon považoval doktora za pomerne spoľahlivého, ktorý by ma mohol priviesť ku skutočnému vydieračovi."

„Hmhm," zahmkal Klaus a pozrel sa na ich zajatca. „Rád by som tomu veril, ale inštinkt mi hovorí, že náš doktorko rybka v tom určite nie je nevinne."

„Pravdepodobne nie," pripustil Neal.

Klaus vystrúhal svoju polo-šialenú grimasu, na ktorú si Neal už začínal zvykať. „Tak ho skúsme vypočuť."

*****

Primäť doktora hovoriť nebolo vôbec také jednoduché ako dúfali. Neal už zažil pár náročných výsluchov, ale ich problém väčšinou spočíval v dobrých právnikoch, ktorí zamkli ústa klientov tisícimi zámkami. Jeho skúsenosti hovorili, že ak právnik priveľmi trval na mlčaní svojho klienta, nerobilo to z neho automaticky vinníka, ale bolo vysoko pravdepodobné, že ten človek disponuje informáciou, o ktorej polícia zatiaľ nič nevie. Občas také informácie nemali s vypočúvaným ani žiaden súvis, akurát sa chceli ušetriť zbytočných problémov a radšej mlčali.

Lenže doktor Fisher nepotreboval právnika na to, aby bol ticho. Mlčal so zaťatosťou šesťdesiatnika, ktorý verí, že má pravdu, bude mať pravdu a vždy mal pravdu len preto, lebo už má na to roky. Neal síce skúsenosti starších ľudí nepodceňoval, ale bol si pomerne istý tým, že oni sami ich radi preceňujú.

Našťastie, Thomas Fisher nemal ukážkovú trpezlivosť.

Klaus a Neal doňho húdli svoje otázky tak dlho, až nakoniec prehovoril. Bola to jednoduchá veta: „Neviem, o čom hovoríte. Nepoznám žiadneho Leona, ani vás a nemám s tým nič spoločné. A až skončíme, môžete si byť istí, že vás udám najbližšej polícii."

„Ešte šťastie, že tuto Neal je najbližšia polícia," zazubil sa Klaus, spokojný sám so sebou. Následne už sedel pred doktorovým počítačom. O dve minúty mal v rukách nezvratný dôkaz, že Fisher do toho zapletený je.

„Takže, pozrime sa na to," povedal s prehnanou dôležitosťou. „Medzi kontaktmi je uložený aj Leon Majewsky. Zaujímavé, vzhľadom na to, že ste o ňom nikdy nepočuli. A aha, našiel som celý priečinok, v ktorom sú podklady pre prípad Beasta. No, to by možno ani nebolo také divné. Ale aby medzi nimi boli aj prísne utajené informácie z policajnej databázy... teda, Neal, povedal by som, že náš kamarát nám klame."

Neal si dal záležať, aby jeho následné prikývnutie pôsobilo dramaticky. „Povedal by som, že máš pravdu."

Klaus sa ľútostivo zadíval na doktora. „Teda, som z vás sklamaný. Čo ak by ste to skúsili ešte raz? Teraz pravdivo?"

Doktor sa znova odmlčal.

„Ooookej," zatiahol Klaus po chvíli ticha. „Neal? Chceš počuť ešte pár pikošiek z doktorovho počítača?"

„Jasné, zdá sa, že tu budeme dlho."

„Tak začnem niečím relevantným. Náš kamarát má medzi kontaktmi aj osobu, s ktorou si vymieňal veľa správ, ale väčšina z nich je zmazaná. Daj mi deň-dva a všetky získam späť." Neal periférne zbadal, že doktor preglgol. No mlčal. „Najvtipnejšie však je, že je nazvaný ako Beast. Krásna náhoda, nemyslíš?"

„Najkrajšia." Doktorovi stále nebolo do reči.

„Dobre, teraz niečo menej relevantné, ale rovnako zaujímavé." Klaus sa teraz zazubil priamo na doktora. „Má tam fakt zaujímavú zbierku porna. Povedal by som, že časť z neho je celkom bežná, hoci by som sa stavil, že pán doktor má jasný fetišizmus na ponožky pri sexe."

Neal nechcel vedieť čo presne Klaus robil na tom počítači, aby to tak rýchlo zistil. Alebo žeby spoznal kusy z vlastnej zbierky? Ale na tom nezáležalo. Doktor sa začínal vrtieť a zdalo sa, že situácia sa stáva práve teraz skutočne nepríjemnou.

„Ale ponožky by boli ešte nič," nadviazal Klaus. „Skutočné diamanty predstavujú ilegálne zábery detského porna. Však, doktor?"

Doktorova tvár menila farby tak rýchlo, až mal Neal pocit, že omdlie. Z bledej sa zmenila na červenú, bordovú, fialovú, zelenú a zase bledú.

„Fajn! Stačilo!" vyhŕkol doktor spomedzi zatnuté zuby. „Už ani slovo a všetko vám poviem."

Klaus sa víťazoslávne usmial. „Presne takýto prístup sa mi páči! Raz som čítal, že hanba je väčším motivátorom ako čokoľvek iné. Nečakal som však, že má až taký účinok. Pravda," pozrel na doktora, „asi záleží od toho aká veľká tá hanba je. Mimochodom, naozaj vám chcem odporučiť, aby ste hovorili pravdu. Inak Neal nebude jediný, kto sa dozvie o vašom zvláštnom vkuse."

Doktor sa rozčvirikal ako prehnane ambiciózny slávik.

*****

„Ten muž ma prvýkrát kontaktoval asi pred pol rokom. Boli to zvláštne správy, ktoré hovorili o metódach Antonyho Harvarda. Ako skúmal Huntingtona, hypnózu a zistil, že najlepšie sa stav hypnózy vyvoláva pomocou liekov, ktoré majú zrelaxovať mozog. V tom čase som Antonyho veľmi nepoznal. Preložili ma do New Yorku a ja som si hľadal kontakty. Priamo s Antonym som začal spolupracovať asi týždeň predtým, ako sa odhalilo, že bol súčasťou prípadu sériového vraha, pred ktorým sa triaslo celé východné pobrežie. Bolo zvláštne dozvedieť sa o tom, že ten muž naprogramoval sériového vraha.

Úprimne, prišlo mi to pritiahnuté za vlasy. Aby v niekom vyvolal pud vraha. Myslel som si, rovnako ako verejnosť, že Beastom bol nejaký trestanec, muž, ktorý mal násilné tendencie. Samozrejme, keďže som Antonyho aspoň trocha poznal, zaujímal som sa o ten prípad viac ako náhodný občan New Yorku. Na ten prípad som však už takmer zabudol. Však to bolo pred takmer šiestimi rokmi, keď prišla prvá správa. Po informáciách o Harvardovi mi začali chodiť správy o Beastovi. Že nakoľko nepravdepodobným subjektom bol. Muž, ktorý sa vyznačoval pokojnou povahou, nedal sa vyprovokovať a za celý život nespáchal nič zlé. Prišlo mi to fascinujúce. Ako Harvard niečo také dosiahol. Ak by neumrel vo väzení tri roky dozadu, určite by som ho bol navštívil a vyspovedal. Moja vedecká zvedavosť by iný prístup nedovoľovala.

Skutočný šok však prišiel, keď som sa dozvedel skutočnú identitu Beasta a následne som zistil, kto stojí za tým celým. Verejnosť o tom nič nevie. Žije v presvedčení, že prípad bol uzavretý, každý ostal potrestaný... pritom to nie je pravda. Však my ani nepoznáme hlavných aktérov!

Samozrejme, nahnevalo ma to. Koho by nie? Preto netrvalo dlho a môj kontakt ma presvedčil, že verejnosť bola v celom prípade oklamaná. Nebolo by to ani ťažké. Už sme mali dôkazy, policajné správy, ktoré boli doteraz utajené. Ale môj kontakt mal iný plán. Chcel, aby sme do mesta zavolali vyšetrovateľa, ktorý celý prípad ututlal. Neala Wallaceho. Jasné, že som súhlasil. Prišlo mi to len a len fér. Tak ste sa dohodli, že ťa sem nalákame a potom všetko odhalíme. Ale môj kontakt menil stále plány a potom ma kontaktoval Leon Majewsky. Povedal, žeby som mu možno vedel pomôcť dotiahnuť do dokonalosti niektoré detaily ohľadom prípadu Beasta. A keďže sme s mojim kontaktom už dávno nehľadeli na náš pôvodný plán a neboli sme zajedno, súhlasil som. Povedal som si, že možno práve tento Leon bude kľúčom. Ale následne umrel v tom výbuchu, boli toho plné noviny... V tom bode som to už celé vzdal. Odvtedy som so svojim kontaktom nekomunikoval."

„Stále ho označujete za „kontakt"," podotkol Neal. „Viete, kto to je?"

Doktor pokrútil hlavou. „Nikdy som s ním ani netelefonoval. Svoje meno nikdy neprezradil."

„A predsa ste mu dôverovali?" zamračil sa Klaus.

„Dôverou by som to nenazval," ohradil sa doktor. „Skôr sme mali len spoločné ciele. Bolo výhodné s ním pracovať. Proste, pochopte – vy by ste sa nechceli pomstiť ak by ste zistili, že polícia vás vedome celý čas ťahala za nos?"

Čau-čau!
Dúfala som, že v tomto bode vám už budem môcť povedať, že budúci týždeň príbeh dokončím a potom ho budem už len pridávať. Ale ako to býva, Lucia mieni, život mení :D :D od zajtra komplet pracujem vlastne až do začiatku školy, čo bude už 12.9. (dik, UKF, I hate you :D)

Takže vám môžem povedať už len toľko, že mám napísané už všetky odhalenia a potrebujem príbeh len uzavrieť. Týchto záležitostí bude viac ako bežne mávam v príbehoch, lebo sa potrebujeme dostať od roku 2015 postupne až do 2022, čiže hej, je toho ešte dosť, ale nevadí :D
Tak sa s vami podelím aspoň o jednu dobrú správu - už som si objednala obálku k pokračovaniu (lebo hej, stále nekončíme), takže ak všetko pôjde dobre, tak sa čoskoro dozviete názov ďalšej časti a obálka vám možno prezradí aj čosi ďalšie :D (osobne som veľmi zvedavá na ten výtvor, lebo ešte aj moja vetrom ošľahaná obálkotvorička ostala po mojej požiadavke zaskočená :D :D)