Keď Neal zacúval autom do bočnej uličky, Skylar tam už bol. Sedel vedľa Cassandry, nohy mal preložené cez seba a z druhej strany mal zviazaného týpka. Už bol na polceste z bytu, keď mu Cass volala, že chytila muža, ktorý sa mal ubezpečiť, že je mŕtva. Ale potrebovala pomoc, lebo sama sa trmácať cez mesto so zviazaným chlapom... nebolo to práve nenápadné. Hlavne vzhľadom na to, že sama bola celá zamazaná od krvi.

Skylar na to, našťastie, myslel. Doniesol so sebou aj náhradné oblečenie pre Cass a fľašku vody, aby sa aspoň trocha mohla umyť.

Neal zatiaľ sledoval skriňu, no keď dostal hovor od Cassandry, rýchlo sa rozhodol. Kašľal na čističa. Bežal pre auto, aby ním mohli odviesť muža do Skylarovho bytu a poriadne ho vypočuť.

Muža naložili na zadné sedadlo vedľa Cass, ktorá mu ležérne stále mierila pištoľou na rozkrok. Nealove služobné putá použili na to, aby mu poriadne spútali ruky a na nohy použili jeho opasok, ktorý držal väčšmi, než zdrap trička.

Muž po celý čas ani nemukol. A podľa zápachu, ktorý sa z neho šíril, Skylar hádal, že sa ešte aj pošťal. Očividne bol vystrašený na smrť, ale Skylar tiež nebol v psychickom rozpoložení na to, aby k nemu cítil čo i len náznak súcitu. Jediné čo cítil, bolo opovrhovanie.

Tento chlap sa podieľal aj na jeho utrpení. Každý, kto bol do toho zapletený, ho využíval. A to tým najodpornejším spôsobom. Používali strach o sestru a o seba proti nemu. Doktor Harvard ho presvedčil, že mu pomáha, pričom Ruby držal ako rukojemníčku a Skylara ovládal. Bolo to také nechutné a zvrátené, až tomu prestával rozumieť.

Prečo vôbec umreli tie ženy? Kvôli nejakému experimentu?

„Skylar?"

Z myšlienok ho vytrhol Cassin hlas.

„Čo si hovorila?" spýtal sa a natočil sa dozadu, aby na ňu dovidel. Hoci sa utrela a vymenila oblečenie, stále bola fľakatá od prasacej krvi. Bol to desivý pohľad. Ale nie natoľko ako keď ju tou krvou polial. Pôsobila ako Carrie z filmu od Stephena Kinga. Ale dýchala a hľadela naňho doširoka roztvorenými očami a do mikrofónu Nealovi šepkala, že je všetko v poriadku.

Cassandra naňho hľadela starostlivo. Akoby zabudla na všetko, čo urobil a videla len jeho. Skylara. A nie Beasta.

„Pýtala som sa, či si v poriadku."

Skylar prikývol. Hoci to bola bohapustá lož. A to musela vedieť Cassandra, ba dokonca aj Neal.

„Nemusíš klamať," namietla jemne.

„Neklamem," zaklamal. „Vzhľadom na všetko si myslím, že som na tom tak dobre ako môžem byť." To bolo už bližšie k pravde. Neovládalo ho jeho desivé zhypnotizované alter ego a to bolo všetko, na čom práve teraz záležalo.

Neal zaparkoval pred bytovkou, v ktorej žil Skylar. Vypoklonkovali muža z auta, pričom Cass dávala pozor, aby ich nikto nevidel. Už boli pred Skylarovým bytom, keď sa dvere oproti Skylarovým otvorili a vykukla z nich asi tridsaťročná blondína s natáčkami vo vlasoch. Žmúrila rozospatými očami, ale Skylar aj tak vedel, že si všimla zvláštnu zostavu na chodbe.

Cassandra rýchlo otočila ich zajatca, aby nebolo vidieť, že je spútaný a má zapchaté ústa.

„Ahoj, Inge," pokúsil sa o normálny tón Skylar a dokonca prihodil falošný úsmev. „Nevieš spať?"

„Nikdy," zavrčala. „Kvôli tebe a ostatným sprostým ľuďom, ktorí niečo neustále navlačujú. Čo robíte uprostred noci toľkí na chodbe?"

„Na chodbe spal tento bezdomovec," prišiel Skylar rýchlo s výhovorkou. „A u mňa bola menšia, hm, oslava. Tak sme sa ho prišli zbaviť. Bol hlučný, určite ťa zobudil on."

Susedka Inge len zahundrala a zatresla za sebou dvere. Na chodbe po nej ostala len vôňa ružového parfumu.

„Dobre uhraté," pochválil ho Neal. Zobral od Skylara kľúče a odomkol byt.

Rýchlo sa nasáčkovali dovnútra a dúfali, že nikto okrem rozospatej Inge ich nevidel.

Mass k nim pribehol, krútil pritom chvostom. Veselo sa pritúlil ku Skylarovi aj Nealovi, ale ich zajatcovi venoval len zavrčanie. Najviac ho zaujala Cassandra, stále páchnuca od krvi. Začal jej oblizovať ružové ruky a ďalej pokračoval aj inými časťami jej tela.

Muža zložili v kuchyni a pripútali ho ku kovovej stoličke.

„Ak mukneš, odstrelím ti gule," varovala ho Cassandra skôr, než mu vyšklbla kus látky z úst.

Chlap lapal po dychu a chrčal. Neal bol natoľko zdvorilý, že mu nalial pohár vody a pomohol mu napiť sa. Potom sa však aj on zatváril neprístupne.

„Začni spievať," poradila mu Cassandra.

Skylara ovládol pocit, že ona je z nich troch najtvrdšia. V duchu si povzdychol. Jeho úžasná priateľka. Hoci teraz by ju už asi mal považovať za expriateľku. Tá myšlienka mu do tela vyslala vlnu bolesti.

„Ja-ja neviem... o čo ide," zaplakal muž. „Prosím."

„Nuž, tak si to ujasnime," slova sa ujal Neal a sadol si na stoličku oproti. „Prichytili sme ťa na mieste činu. Mal si skontrolovať, či Beast odviedol svoju úlohu. Kto si? Pre koho si kontroloval telo? Pre koho pracuješ? S kým? A prečo?"

Muž sa rozplakal. Po lícach mu stekali dva hrubé pramienky sĺz. „Je mi to tak ľúto. Ja som... ja nie som zločinec."

Neal povytiahol jedno obočie. „Momentálne to tak nevyzerá."

Chlap smrkal ďalej. „Volám sa Christopher Young. Pred piatimi mesiacmi ma pustili z väzenia."

„Tak predsa si len zločinec," namietla Cass.

„Nie," Young zbesilo pokrútil hlavou. „Vôbec nie. Zavreli... zavreli ma za vraždu priateľky. Pred siedmimi rokmi. Ale ja som to neurobil. Niekto to na mňa našil, nikdy som nezistil kto."

„Povedz nám o tom viac," požiadal ho Skylar.

Muž zasmrkal. „S priateľkou... Ellou. Mali sme nejaké nezhody. Bývali sme spolu a tvorili pár už päť rokov. Ľuďom naokolo sa to veľmi nepáčilo, lebo som bol o desať rokov starší. Keď sme si neoficiálne začali, Ella bola ešte maloletá."

„Boha," zašomrala Cass.

Young však krútil hlavou. „Nie je to ako si myslíte. S Ellou sme sa stretávali, ale nikdy som ju nezneužíval."

„To tvrdí každý pedofil."

„Nie som pedofil. Miloval som ju," namietol, ale jeho hlas znel chabo. „Akokoľvek, keď dovŕšila dospelosť, nasťahovala sa ku mne. Posledné mesiace však bola náladová, nebývala často doma a bol som presvedčený, že má druhého frajera. Párkrát som sa ju pokúsil konfrontovať, ale nikdy sa nepriznala. Raz ráno som ju našiel na svojom balkóne. Bola podrezaná. Našim kuchynským nožom, ktorý bol, samozrejme, plný aj mojich odtlačkov. Polícia s tým urobila krátky proces. Predsa, kto iný to mohol byť?"

„Veru, kto iný?" nadvihol obočie Neal.

„Ten jej druhý chlap," tvrdil Christopher. „Raz som našiel v našej posteli cudzie pánske spodky. Nečudoval by som sa, ak by mal ten jej chlap aj kľúče od nášho bytu. Ale nikdy sa k tomu záhadnému niekomu polícia nedopracovala. Podľa mňa ani nechcela."

„Dobre, povedzme, že hovoríš pravdu a nezabil si svoju priateľku. Ako to súvisí s týmto?"

Muž potiahol nosom. „Dostal som sa z väzenia, ale nikde o mne nechcú ani počuť. Usvedčili ma predsa z vraždy priateľky. Kto by chcel niekoho takéhoto zamestnať? Dokonca mu dať miesto na bývanie? Niekoľko týždňov som prespával na ulici, žil ako žobrák. Vtedy ma oslovil jeden chlap, či si nechcem privyrobiť. Vedel o mojom odsúdení, ale ponúkol mi prácu. Až neskôr mi došlo, že prečo. Mal som kontrolovať miesta činu. Ak by Beast... ak by on," kývol hlavou na Skylara, „zanechal nejaké stopy, alebo niečo nedokončil a tak. Po prvom prípade som chcel odísť, ale už to nebolo možné. Veľmi jasne mi dali najavo, že tak by sa museli zbaviť aj mňa."

„Kto? Kto ti zadával úlohy?"

Christopher Young pokrútil hlavou. „Netuším," pošepkal. „S tým mužom som sa stretol v ten jediný raz, čo mi ponúkol prácu. Dal mi telefón, ktorý mi blondína zobrala. Dostával som naň inštrukcie, boli sme v kontakte len cez telefón. Správy som mal okamžite mazať a priebežne aj denník hovorov. Všetci sme fungovali pod kódovanými menami. Lekár. Čistič. Kontrolór. Kostymér. Technik. Šerif."

„Šerif?" chytil sa slova Neal.

„Hej," prikývol. „Bol to muž, ktorý ma vyhľadal. Aspoň myslím. On to mal celé riadiť. Netuším, kto to bol. Nikdy sa mi nepredstavil. Myslím však, že bol od polície. Alebo z oblasti práva."

„Prečo si to myslíš?" vypytoval sa Neal ďalej.

„Vedel o mojom prípade všetko. Aj detaily, na ktoré by som sám zabudol. Podľa mňa sa k nim nemôže dostať ktokoľvek."

„Dobre. A toho muža si videl, hej? Ako vyzeral?"

Young sklopil pohľad. „Bolo to dávno. A bola tma. Vyhľadal si ma v noci, prespával som na lavičke v parku. Nebol maskovaný, ale dával si záležať, aby som ho poriadne nevidel. Bol vysoký a určite nie tučný. Mal tmavý sveter s kapucňou na hlave. Potom ešte čiernu šiltovku a slnečné okuliare."

„To je všetko, čo si pamätáš?"

Muž prikývol.

„Takže, v noci ťa uprostred parku oslovil chlap bez mena, so zakrytou tvárou a ty si si myslel, že ti dáva legálnu prácu?"

„Nie som taký naivný," pokrútil hlavou. „Ale bol som zúfalý. Myslel som si, že pôjde nanajvýš o predávanie drog, alebo dačo podobné. Strašne som sa mýlil."

Neal odtiahol Skylara a Cassandru do vedľajšej miestnosti. Privreli dvere, ale len na škáru, aby jeden z nich mal stále výhľad na Christophera. Nevyzeral žeby sa chystal ujsť. Hlava mu padala na hrudník a potichu smrkal. Pôsobil ako ľudská troska.

„Podľa mňa hovorí pravdu," šepkal Neal. „Možno si niektoré časti príbehu prikrášlil, ale celkovo si viem predstaviť, že je to pravda. Bolo by to logické. Že všetci majú len kódové mená a väčšina o sebe nevie."

„Ale máme niekoľko telefónnych čísel," podotkla Cass.

„To je náš najväčší tromf," prikývol Neal. „Možno sa mi ich na stanici podarí skontrolovať a zistím, komu patria."

„Zrejme budú všetky na falošné meno."

„Pravdepodobne," prikývol Neal. „Ale ak funguje pod jedným falošným menom, tak ho pomocou neho možno vystopujeme."

„Ale musí to byť rýchlo."

„Hej," Neal prisvedčil. „Pôjdem na stanicu hneď teraz. Vy tu ostanete a budete naňho dávať pozor. Ak by sa vyskytli nejaké náznaky problémov, okamžite mi zavolajte. Ja vám dám vedieť, ak na niečo prídem."

„Môže byť," prikývla Cassandra. „So Skylarom sa musíme aj tak porozprávať."

Skylar si musel strčiť ruky do vreciek, aby nevideli, ako sa mu roztriasli. Len prikývol.

Neal si požičal od Cassandry telefón a vypísal si do svojho telefónne čísla z Christopherovho telefónu. Potom sa k ich zajatcovi ešte vrátil a spýtal sa ho, či mu vie povedať, ktoré číslo patrí komu.

Po pár minútach Neal opustil byt, hoci ešte tesne predtým niečo v tichosti prebrali s Cass v kúpeľni.

Keď konečne odišiel, Cassandra sa šla osprchovať. Skylar zostal v kuchyni s Christopherom a ponúkol mu pohár vody. Zviazanému chlapovi nebolo do reči, ale už sa upokojil, nesmrkal, ani sa netriasol.

„Dosť pohotovo si odpovedal na naše otázky," nadhodil Skylar.

Christopher sa naňho pozrel. Skylar mu z nejakého dôvodu veril. Nechcel mať s touto situáciou nič spoločné. Nevyzeral a nepôsobil ako vrah. Šlo len o prestrašeného chlapa, ktorý sa dostal do zlej partie.

„Vieš, Beast, keď vidím, čo sa deje vonka, tak si občas pomyslím, že v tej base nie je až tak zle."