Život písal rôzne druhy príbehov. Tie jednoduché, jednoznačné. Boli súčasťou života každodenných ľudí. Hovorili o tom, ako ráno vstali, naraňajkovali sa, šli do práce a prežili strasti života, s ktorými sa stretávali denno-denne.

Písal aj tragické príbehy, ktoré končili príliš skoro, s kopou plaču, zlomených sŕdc, ktoré zneli tak nefér, až človek začal pochybovať o ich skutočnosti.

A potom tu boli aj šokujúce príbehy, pri ktorých ľudia zvolali: Hlúposť, to znie ako scenár filmu! Už o takých typoch príbehov počula, vyskytovali sa častejšie, než by človek čakal. No Cassandra si nikdy nemyslela, že aj sama bude raz súčasťou takého príbehu.

Vždy si myslela, že patrí do prvej skupiny ľudí, ktorí majú relatívne šťastný, ale zároveň aj nudný život. Verila, že sa jej nikdy nestane nič extra, vyštuduje školu, nájde si skvelého muža a budú spolu žiť len s problémami bežných, totálne nudných ľudí.

Teraz sa všetky jej predstavy skrúcali v hurikáne pocitov a šokujúcich informácií, s ktorými na ňu vyrukovali dvaja najbližší muži v jej živote. Keby sa netvárili tak vážne a ak by sa Skylarovi tvár nevraštila bolesťou, strachom a hanbou, myslela by si, že je to veľmi uletený kanadský žartík. Ich postoj však naznačoval, že je to až priveľmi reálne.

Lieky, hypnóza, vraždy, jej meno na listine nasledujúcich obetí. Všetko to znelo ako z toho hlúpeho filmu.

„Ja... nechápem," vypadlo z nej po niekoľkých sekundách mŕtveho mlčania. Odvážila sa pozrieť na Skylara, ktorý na ňu hľadel zlomeným pohľadom. „Ty si Beast?"

Takmer neviditeľné prikývnutie jej zničilo všetky zvyšky nádeje, že ide o vtip. Pred očami sa jej rozsypávali obrazy, ktoré si naplánovala – ako spolu strávia víkend a ďalšie a ďalšie dni po tom. Ako spoločne prekonajú jeho chorobu a budú šťastní. A zároveň sa rúcali aj jej spomienky obalené v ružovej hmle.

„V tú prvú noc... keď som ostala u teba," začala šeptom. Nezmohla sa na silnejší hlas. „Počas noci si zmizol a ráno som ťa objavila na sedačke. V tú noc Beast vraždil. To si... prosto odišiel a zavraždil tú nevinnú ženu? A vrátil sa, akoby sa nič nestalo?"

Skylar skryl tvár do dlaní. „Áno," ozvalo sa spoza jeho rúk. „Ani... neviem. Vôbec som si to nepamätal. Zobudil som sa ubolený, myslel som si, že je to kvôli gauču. Nejasne som si pamätal na nejakú nočnú moru, ale... ja neviem. Naozaj nie."

Pozrela sa na brata. Snažila sa prehltnúť zmes... všetkého. Nevedela by vyňať jeden z mnohých pocitov, ktoré v nej vírili. Cítila chaos, ktorý ju zvláštne utlmoval. „Prečo? Prečo ste tu? Ako je možné, že si ho ešte nezatvoril?"

Všimla si, ako so sebou Skylar takmer nebadateľne trhol. Zvláštne pichnutie v hrudníku na chvíľu prerazilo aj stenu otupenosti.

„Lebo ak Skylar hovorí pravdu – a z nejakého šialeného dôvodu mu verím – tak ho nemôžem zatvoriť. V tom prípade je za vraždami skutočne niekto iný. A ak má aj nejaký osobný dôvod, tak pôjde po tebe aj ďalších nevinných ženách, nehľadiac na to, čo sa stalo s jeho prvým vrahom. Teraz máme jedinečnú príležitosť nájsť priamo zdroj."

Znova sa pozrela na Skylara. „Hovoril si, že ťa k tomu prinútili skrz tvoju sestru. Ak ich odhalíš, čo sa s ňou stane?"

Skylar sa pozrel von oknom, akoby tam vedel nájsť odpoveď na všetky ich problémy. „Zabijú ju. Alebo umrie inak."

Znelo to tak chladne.

„Všetko si to absolvoval kvôli nej. A teraz máme veriť tomu, že sa jej vzdáš?"

Jeho nechty sa zarývali do dlaní. Trvalo to tak dlho, až spomedzi jeho prstov vytiekol pramienok krvi. „Keby... Ak by som vedel... ak by som čo i len tušil, čo robím... nikdy by som s tým nesúhlasil. Ruby... moja sestra... je úžasná osoba. Dobrá a zaslúži si celý svet..." jeho hlas prešiel do vzlykov. Už sa nesnažil udržať. Po lícach mu tiekli slzy. „Ale nech ju milujem akokoľvek... nech je to akokoľvek... nezaslúži si žiť viac ako všetky tie ženy. Ako Venezia, Saria, Lucy... ako ty. Nikto si nezaslúži žiť za cenu životov iných."

Postavil sa na roztrasené nohy a pozrel sa na ruky. Dlane mal pokryté malými polmesiačikmi, z ktorých presakovala krv. Cassandra premýšľala, či rovnako hľadel na svoje ruky aj v momentoch, kedy ich mal pokryté krvou nevinných.

„Použijem kúpeľňu," povedal tichým hlasom. Vyhol sa pohľadu na Cassandru a zameral sa na Neala. „Povedz jej náš plán."

A tak jednoducho zmizol v kúpeľni.

*****

Neal mal silný pocit, že sa ocitol v nejakej psychologickej hre, ktorá ho má navždy zničiť. Cassandra mlčky sedela oproti nemu. Plecia mala zvesené a on ju ešte nikdy nevidel takú... zničenú. Vždy mala v sebe plameň odhodlania a vzdoru. Zdalo sa, že ten vyhasol. A za to mohol Skylar O'Neill.

Nie.

Ak hovoril pravdu, tak za to nemohol on, ale nejaký idiot, ktorý sa rozhodol experimentovať s hypnózou na vraždenie ľudí. Nebolo to šialené? A navyše tu bol ten pochybný plán...

Neal prešiel k sestre a v tichosti ju objal. Vedel, že Skylara miluje. Prísť na to, že je v skutočnosti vrahom, bola rana aj pre Neala. Tak ako to musela prežívať ona? Aké pocity ju ničili? Bude sa môcť ešte niekedy usmiať? Alebo navždy prišla o iskru, ktorú v sebe prechovávala?

„Povedz mi, že je to vtip," zašepkala. „Nechcem žiť vo svete, v ktorom je toto pravda."

„Je mi to tak ľúto, Cass," hlesol a stisol ju silnejšie.

„Čo urobíme?"

„Skoncujeme s tým. Raz a navždy. Sľubujem."

„Ako?" Ani pri tej otázke nadvihla hlavu.

„Skylar má takýto plán..."

*****

Všetci traja si mohli podať ruky o to, kto ten plán viac neznáša. Cassandra cítila triašku v celom tele, ale ako sa tak pozrela na chlapcov vedľa seba, vedela, že na tom nie sú o nič lepšie ako ona. Neal nervózne klopkal nohou o podlahu a mal nejakú pripomienku každú sekundu. Skylarovi sa triasli prsty na rukách, ktoré si neustále strkal a vyťahoval z vreciek nohavíc.

Vedela, žeby mal niekto z nich niečo povedať predtým, než sa rozdelia a pustia sa do vykonania plánu. Ale v tom neistom momente si všetci pripadali ako cudzinci. Cass nespoznávala svojho brata, s ktorým vyrastala. Ani muža, do ktorého sa zamilovala a chcela s ním plánovať svoju budúcnosť. Všetci boli len pešiakmi.

Neal sa napokon pozrel na Skylara. „Celý čas ťa budem sledovať. Ak sa ukáže, že si klamal..."

„Neklamal," skočil mu Skylar do reči. „Ale budem pokojnejší, že ma sleduješ."

Neal mlčky prikývol a pozrel sa na svoju sestru. Ich pohľady sa pretli, v nemom ubezpečení, že všetko bude okej.

Ale nič nebolo okej.

A nič také ani nebude.

Krásne vyhliadky do budúcnosti, pravda? :D :D