Vytvoriť si stanovisko ku svojej novoobjavenej identite bolo oveľa jednoduchšie, než by Skylar čakal. Možno ak by šlo o niekoho neznámeho, nebolo by to také ľahké. Možno by sa zožieral morálnou dilemou o tom, čo robiť, na koho sa obrátiť, pretože vedel, že sám sa z tejto šlamastiky nevymotá. Potreboval pomoc. A napadol mu len jeden človek, na ktorého sa mohol obrátiť.

Skylarovi sa podarilo dostať až pred kanceláriu, ktorá momentálne patrila Nealovi Wallaceovi. Prvýkrát skutočne zaváhal až v momente, kedy dvihol päsť, aby zaklopal na dvere. Trvalo to len sekundu, ale bolo to tam. Tá nepatrná chvíľka Skylara presvedčila o tom, že sa ešte nevzdal každého zlomku sebazáchovy.

Nakoniec však zaklopal.

Ozvalo sa jednoduché ďalej a Skylar bol razom v kancelárii. Boli v nej dva stoly, pre dvoch ľudí. Avšak jeden bol prázdny, neležalo na ňom ani pero. Druhý bol zaprataný do posledného centimetra – kopili sa na ňom papiere, fotografie, výpisy, písacie pomôcky a na ich vrchu bol ešte aj zapnutý notebook. Za iných okolností by sa Skylar možno aj bál toho, že sa všetko zrúti len zo samotného pohľadu.

Ale chaos v kancelárii tým nekončil, pretože aj časť podlahy a stolička oproti Nealovi bola zaprataná zakladačmi, z ktorých trčali biele listy papierov.

Neal dvihol k dverám pohľad, ktorý by sa dal označiť len za divoký. Zrenice mal rozšírené, vlasy rozstrapatené. Vyzeral tak trocha akoby práve opustil posteľ, v ktorej nebol sám. Avšak v kancelárii rozhodne inej živej duše nebolo a on si užíval maximálne tak s fotografiami mŕtvych žien. Čo bola naozaj znepokojujúca predstava.

„Skylar!" vyhŕkol Neal. „Čo tu robíš? Prepáč za ten neporiadok, ale totálne sa mi stratil jeden papier a hľadám ho už asi pol hodiny a mám pocit, že som sa úplne stratil."

Skylarovi stačil pohľad a vedel, že všetko, čo má pred sebou, sa týka prípadu Beasta. Stiahlo mu hruď. Toto bola jeho práca. Toto všetko tu ležalo kvôli nemu. Zrazu sa nevedel nadýchnuť.

Neal si to musel všimnúť, pretože zvraštil obočie. „Si v poriadku?"

Zmohol sa len na potrasenie hlavou.

Neal konečne vstal od papierov a premeriaval si ho zamračeným pohľadom. „Vyzeráš ako duch. Alebo ešte horšie. Čo tu robíš?"

Skylar bol rád, že sa nepovracal hneď ako otvoril ústa. Párkrát naprázdno prehltol, kým sa mu podarilo povedať: „Musíme sa porozprávať. Ale musíš mi sľúbiť, že si ma vypočuješ do konca. Do úplného konca."

Policajt pred ním pôsobil nervózne. „Pozri, ak ide o niečo s Cass..."

„Ide. Aj nie. Je to oveľa vážnejšie."

Pohľadom zaletel k papierom za Nealovým chrbtom. Neal sa obzrel tiež. V očiach sa mu zvláštne rozsvietilo. Prešiel k dverám, zatvoril ich a zamkol. „Hovor."

*****

Ten príbeh bol každou vetou šialenejší a neuveriteľnejší.

Keď Neal uvidel vo svojich dverách stáť Skylara a potom vážnym hlasom povedal: „Musíme sa porozprávať." bol Neal presvedčený, že si ide žehliť nejaký prúser u Cassandry. Že ju „náhodou" podviedol, alebo má nemanželské dieťa, či oboje dokopy. Samozrejme, ak by sa z toho chcel vysekať, klopal by na zlé dvere, ale Nealovi ani v najšialenejších snoch nenapadlo, že si práve sadol oproti Beastovi. Prišlo by mu to ako žart, ako príbeh. Alebo ako výhovorka. Ale v tom rozprávaní bolo toľko detailov, že z toho Nealovi behali zimomriavky po celom tele. Skylar vedel presne povedať, akým spôsobom bola ktorá obeť zabitá. Vedel vymenovať miesta, čas, presné umiestnenia rezných rán, o ktorých verejnosť nikdy nebola informovaná. A všetko to bolo zaobalené v príbehu o liekoch a hypnóze, ktorá znela ako zo šialenej sci-fi detektívky. Neal bol zmätený. A predsa to dávalo logiku. Však aj jemu pár dní dozadu napadlo, ako zvláštne sedia odtlačky na telách obetí so Skylarom.

Poslednou kvapkou bolo, keď Skylar vstal, zatiahol záves na tom maličkom okne, ktorý viedol z Nealovej kancelárie a zo svojej tašky vytiahol železnú konštrukciu v tvare písmena T a odhalil tak ciachovadlo čierne od plameňov a červené od krvi.

Neal chvíľu len sedel a nechápavo žmurkal.

Potom vyskočil na nohy a rozbehol sa smerom k dverám kancelárie.

Skylar mu v momente zahatal cestu. „Počkaj!"

„Na čo mám čakať, preboha?! Práve si sa priznal, že si vrah, ktorý zabil v meste pätnásť žien a má zabiť ďalšie!"

„Presne o to ide! Do konca, Neal. Sľúbil si, že si ma vypočuješ do konca."

„A to veľkolepé položenie nespochybniteľného dôkazu na môj stôl nie je dostatočný koniec rozhovoru?" jeho hlas znel hystericky. Takmer kvičal.

„Nie! Pretože ďalšia obeť, ktorú mám zabiť, je Cassandra."

To Neala znovu uviedlo do stavu nechápavého žmurkania. „Čo?" hlesol.

Skylar si vošiel rukami do vlasov. Vyzeral zničene. Nie, to to nevystihovalo. Vyzeral akoby ho prešiel traktor. Viacnásobne.

„Včera sa ku mne vlámali a dali mi inštrukcie. Predpokladám, že ak by som bol stále pod vplyvom liekov, tak by som si dnes o polnoci pekne odcupital na miesto a na rohu Štvrtej Avenue zabil Cassandru. Bez toho, aby som si to vôbec uvedomoval. Ráno by som sa zobudil do sveta, v ktorom by bola brutálne zavraždená a ja by som trúchlil nevediac, že ja som ju zabil."

Znelo to... ach, preboha. Znelo to ako lacný film.

„O dôvod viac, aby som ťa hneď teraz zatkol. Ak hovoríš pravdu, tak na súde vyjde najavo všetko o liekoch, aj o hypnóze a ovládaní mysle a ak sa všetko ukáže ako pravda, možno ťa ani neodsúdia. Ale teraz okamžite ťa musím dostať za mreže."

„Nemôžeš," namietol Skylar s takou intenzitou, až podkopal všetko Nealovo presvedčenie. „Vôbec si ma nepočúval?"

„Až príliš som ťa počúval."

„Tak mi dovoľ ešte raz to zhrnúť. Možno som tie ženy zabil ja. Navždy budem žiť s tou vinou. Ale ja som si ich nevybral. Niekto si ich vraždy objednal. A ja netuším, kto to bol. Do celého sú zapletení minimálne traja. Môj doktor, muž, ktorý mi chystal pomôcky a niekto, kto ich riadi. Viem, že aj doktor dostával od niekoho informácie o tom, ako ma hypnotizovať a akých pravidiel sa držať. Ten, kto to riadi, si objednal vraždu Cass. Ak ma zatvoríš, dostaneš z obrazu jedného pešiaka, ale ostane ti celá doska plná hráčov, ktorých nevidíš. A ak má šéf celého nejaký pádny dôvod na zabitie Cassandry, tak sa jej zbaví. Nebude záležať na tom, že ja som za mrežami. Odkiaľ vieme, že nemá niekde v zálohe druhého Beasta? Alebo človeka, ktorý to urobí za mňa? Prídeš o svoju jedinú výhodu. O vykonávateľa."

„Mýliš sa. Poznám teba aj toho doktora. Ten má očividne kontakt rovno na šéfa. Ak ho chytíme, bude po všetkom."

„Ak teraz zatvoríš doktora Harvarda, šéf sa o tom môže dozvedieť. Cassandra mi hovorila o tom, že máš podozrenie, že je do toho zapletená aj polícia. Každý o tom bude okamžite vedieť, varujú šéfa, ktorý sa vyparí, ale predtým so sebou môže zobrať svoju poslednú obeť. Ide o starostlivo vytvorenú sieť vraha, ktorú môžeš rozpletať mesiace."

Neala najviac bolelo, že chápal všetky Skylarove argumenty a uvedomoval si ich pravdivosť. Už dlho vedel, že tento prípad nebude jedným z tých jednoznačných, kde chytia vraha a bude všetko v poriadku. Bolo do toho zapletených priveľa ľudí.

Jasné, mohol by skúsiť držať Cassandru pod zámkom. Ale až včera jej otec dovolil vrátiť sa do školy. Teraz sa zdalo, že to chcel vrah – Skylar – využiť. Ak by ju aj primäl k tomu, aby ostala doma, v bezpečí svojej izby, netrvalo by to dlhšie ako pár týždňov. A dovtedy by všetkých členov vraždiacej partie neodhalili. Ak by do toho pol zapletený aj policajt, bolo by to o to ťažšie. A vzhľadom na to, že jeden člen skupiny nemal najmenší problém s vlámaním sa ku Skylarovi, Cassandra by nebola v bezpečí nikde.

„Tak čo navrhuješ?" spýtal sa porazenecky. Nemohol Skylarovi dôverovať. Ale rovnako nemal nikoho iného, na koho by sa obrátil.

„Skúsime využiť výhodu prekvapenia. Nevedia o tom, že neberiem lieky a teda, že už nie som ich poslušnou bábkou. Použijeme to na to, aby sme šéfa celého odhalili v najbližších hodinách. Ale najskôr... musíme to povedať Cass."

Tak, Neal to už vie a pomaly sa začína pochybná spolupráca vraha a vyšetrovateľa vrážd :D