„Bolesti hlavy sa zlepšujú," priznal sa Skylar doktorovi Harvardovi. „Vlastne, trocha sa zlepšilo asi všetko. Nechytajú ma tak často závraty, nebýva mi zle..." na chvíľu sa odmlčal, keď do ordinácie vstúpil hnedovlasý muž približne vo veku doktora Harvarda – mohol mať okolo  päťdesiat rokov. Niesol v ruke rad skúmaviek.

„Ďakujem, Tom," adresoval mu doktor Harvard. Tom si sadol na stoličku oproti doktorovi a ostal v miestnosti.

Skylar prekvapene hľadel na dvoch mužov.

„Ah, áno, ospravedlňujem sa," podotkol doktor Harvard. „Toto je doktor Tom Fisher. Presťahoval sa sem pred pár mesiacmi z Británie, kde sa špecializoval na dedičné genetické ochorenia. Jedným z jeho hlavných subjektov bola Huntingtonova choroba. Pár týždňov bude spolupracovať so mnou a s mojimi pacientmi. Pokojne pokračuj, Skylar."

„Hm, hej." Skylar v rýchlosti zhrnul ako sa mu polepšilo. Samozrejme, nezmienil sa o tom, že jeho stav sa rapídne zlepšuje odkedy lieky splachuje cez záchod a nie vlastné telo. Nikto to nemohol vedieť. V tom prípade by prestala polovicu liečby Ruby hradiť farmaceutická spoločnosť, ktorej meno Skylar ani nevedel.

Odkedy lieky vyradil, bolo mu len lepšie. Spával viac, bol oddýchnutejší a necítil sa nonstop chorý. Problémom bola len triaška v rukách, ale dúfal, že toho sa zbaví po pár týždňoch. Jeho telo si len muselo zvyknúť na to, že ho už nezásobuje liekmi, ktoré sú vysoko náchylné na vytvorenie závislosti.

Doktor Harvard sa pri opise jeho zlepšenia tváril skepticky. Nútilo to Skylara uvažovať, či doktor naozaj nevedel, že problémy mu spôsobujú lieky. Napokon však doktor len prikývol. „Zoberieme vám ešte jednu sadu vzoriek, Skylar. Aby sme vedeli porovnať výsledky z doby, keď vám bolo zle, a teraz."

„Dostali ste už výsledky z minula?"

„Ešte nie kompletné," pokrútil doktor hlavou, na tvári sa mu objavil súcitný výraz. „Chceme na nich vykonať čo najviac testov."

Skylar prikývol, ale začínal pochybovať. Dobre vedel, že keď testovali krv jeho sestry – každý prekliaty týždeň – dostať výsledky trvalo len pár hodín. Určite nie dni až týždne.

Doktor Harvard mu s asistenciou doktora Fishera zobral vzorky a vtedy si to Skylar uvedomil. Bol sprostý. Môže sa tváriť, že lieky berie koľko chce, ale analýza vzoriek rozhodne potvrdí, že tie otrasné pilulky nebral.

Dopekla.

*****

Skylar neznášal to na čo sa chystal.

Srdce mu divo búšilo, kým s kapucňou cez hlavu čakal v rohu čakárne. Dúfal, že keď doktori odídu na obednú prestávku, tak sa mu podarí dostať sa ordinácie a nejako... zničiť tie vzorky. Možno do nich naliať vodu alebo čokoľvek, aby sa nedali použiť. A potom niečo vymyslí. Možno sa opýta Neala, akoby mohol prítomnosť tých liekov zamaskovať v krvi, lebo sa zdalo, že aspoň trocha farmakológii rozumie.

Netrpezlivo čakal a snažil sa tváriť nenápadne. Vtedy vyšla z dvier ordinácie sestrička, popreťahovala sa a zamierila na záchod. Dvere ostali otvorené na miniatúrnu škáru.

To bola Skylarova možnosť.

Dostane sa dnu, skryje sa pod posteľ a počká, kým každý odíde. Áno, to bude fungovať.

Prešiel k dverám do ordinácie a nakukol dnu. Keby ho niekto uvidel, mal pripravenú lož o tom, že si zabudol kľúče, asi ich vytratil pri vyzliekaní a chcel sa len opýtať, či ich nenašli. Ale v prijímacej miestnosti nebolo ani živej duše, preto Skylar vkĺzol cez dvere, privrel ich na škáru a rýchlo sa napratal pod posteľ. Mal šťastie, že posteľ bola pokrytá bielym igelitom, ktorý siahal až takmer po podlahu. Nikto si ho nevšimne.

Pozeral sa do ordinácie cez malú škáru medzi igelitom a podlahou. Zrazu začul dva hlasy a dvere naproti sa otvorili. Vyšli z nich obaja doktori, zababraní do akéhosi rozhovoru. Doktor Harvard niesol v ruke sadu vzoriek a Skylar mal nepríjemný pocit, že sú jeho. Ak ich teraz zoberie na testy, Skylar sa k nim nikdy nedostane, zistia, že porušil ich zmluvu, prestanú liečiť Ruby a jeho sestra umrie.

Nie. To sa nemohlo stať.

Pokrčil nohy v kolenách, neistý tým, čo vlastne chystá. Vyskočí spod lôžka, narazí do doktorov skôr ako si všimnú jeho tvár, rozbije svoje vzorky a zuteká? Polícia by ho asi chytila, ale...

Ale vtedy doktor Harvard prehovoril: „Tom, počkaj ma pred budovou, dobre? Odložím vzorky do chladničky, kým po ne večer prídu. A zakódujem ordináciu, nebudem späť posielať Lizzie..."

Doktor Fisher prikývol, zobral si kabát a vyšiel z miestnosti.

Skylarovo srdce búšilo, ako sledoval doktora. Tváril sa odhodlane, ale aj akosi smutne. Niečo zamrmlal pod vlastný nos a prešiel k linke pri stene. Skylar čakal, že sa zohne ku chladničke, vloží do nej jeho vzorky, ale... nestalo sa. Doktor Harvard schytil rad skúmaviek a naraz ich vylial do odtoku.

*****

Ruky sa mu triasli viac ako uplynulé dni. Srdce mu mohlo pokojne vyskočiť z hrude a začať pred ním stepovať. Už by sa vôbec nečudoval.

V tichosti sledoval ako doktor Harvard pozbieral svoje veci, vyťukal kód pri dverách a odišiel. V miestnosti bolo odrazu zvláštne ticho a Skylar počul len búšenie vo vlastnej hrudi a šum v ušiach.

Počkal ešte pár minút, kým vyliezol spod postele. Dúfal, že lekárske tajomstvo sa vzťahuje aj na to, že v ordinácii nie sú kamery.

Potichu prešiel k odtoku. Po vzorkách neostalo ani stopy. Pozrel sa na rad skúmaviek vedľa, ktoré boli stále zababrané od jeho telesných tekutín. Len pre istotu si prečítal lístoček. Bolo na ňom jeho meno a rodné číslo.

Nič viac nepotreboval. Doktor Harvard z nejakého dôvodu zničil jeho vzorky. Prečo? Urobil to aj s tými predošlými?

V jeho hlave sa premietlo niekoľko scenárov a netušil, na ktorú stranu sa prikloniť.

Zbavil sa doktor vzoriek z rovnakého dôvodu, ako plánoval Skylar? Uvedomil si, že neberie lieky a chcel uchrániť jeho aj jeho sestru? Možno. Ale ak by bol Skylar doktorom jeho úrovne, určite by vymyslel lepší spôsob ako svojich nariadených presvedčiť o tom, že Skylar lieky berie. Alebo aspoň mohol múdrejšie skompromitovať vzorky.

Druhá možnosť sa mu páčila menej – čo ak doktor Harvard nikdy s nikým nespolupracoval a Skylar sa stal len jeho pokusným králikom, ktorý pre sestru urobil všetko..?

*****

Skylar večer nevedel spať. Bol taký rozrušený, že zrušil aj návštevu u Cass. Nikdy by ju nedokázal presvedčiť, že je všetko v poriadku. A nechcel ju ťahať do svojich sračiek. Však jej nepovedal ani o liekoch.

Napadlo mu, žeby mohol o pomoc požiadať Neala. Bol predsa policajt, aj tak vedel o jeho problémoch... ale zároveň bol bratom Cassandry a Skylar nechcel riskovať, že sa to jeho priateľka dozvie od tretej osoby.

Musel to vyriešiť lepšie. Šikovnejšie.

Ale ako..?

Ležal na chrbte, hľadel do stropu a jednou rukou prechádzal po huňatej srsti Massa. Ten spokojne driemal, netušiac o problémoch svojho pána.

Skylar musel v istom momente zadriemať, pretože sa zrazu spamätal len na to, že niečo v byte šuchoce. Mass to byť nemohol, stále spal vedľa neho. Starý pes pomaly hluchol, takže strážnikom rozhodne nebol.

Rozhodol sa ležať tak, ako bol a počúval zvuky, ktoré šli odkiaľsi z obývačky. Mal pocit, že šuští kabát a počuje niekoho kroky. Potom nastalo ticho.

Tuho privrel oči, v snahe ubezpečiť sa, že sa mu to len zdalo. Možno teraz sníva. Alebo počuje kraviny, lebo je vynervovaný. Áno, určite to tak bu...

„Hej, som tu."

Skylarovi prebehli po chrbte zimomriavky. Nebolo pochýb, z obývačky sa ozval hrubý, mužský hlas. Niekto sa k nemu vlámal. Ale čo mohol chcieť? V bytovke bolo niekoľko oveľa bohatších prenajímateľov a Skylarovým najväčším bohatstvom bolo... nuž, vlastne nič. Ešte ani elektroniku nemal novú, ľahko speňažiteľnú.

V duchu počítal sekundy, kým sa muž znova ozval: „Chrápe v spálni."

Zrejme počul Massa. Nebol najtichší spáč.

„Počujte, šéfko, nie som odborník, ale nie je možné, že ste ho už predrogovali? Možno sa dostal s tými bobuľami do štádia, kedy v ňom nevyvolávajú nabudenosť, ale proste prespí celú noc?"

Skylar nerozumel ani polovici slova. Ale začínal mať pocit, že chlap je tu z úplne iného dôvodu ako lúpež.

„No, čo ja viem. Keďže spí a nerobí to svoje typické ide ma poraziť, tak by som povedal, že lieky už neúčinkujú ako majú."

Čože?

„Hej, pozrel som sa. Z liekov mu ubudlo, takže ich zrejme stále berie."

Ticho.

„A čo ja viem prečo?" Chlap si povzdychol tak hlboko, až Skylarom myklo.

„Hej, jasné. Nechám mu to tu. Aj s jasným odkazom. Možno minulú noc len nepočul."

Ozvali sa znova kroky a Skylar tuho privrel oči. Snažil sa tváriť, že spí, ale telo mal v takom kŕči, žeby nikoho neoklamal.

Zavŕzgali dvere, kroky sa ozvali bližšie. Muž bol v spálni. Niečo buchlo na stolíku vedľa a Skylar pod paplónom zatínal ruky v päste, aby ním nemyklo. Nie, nemohol sa prezradiť, pretože ak by to urobil...

„Hotovo. Padám. Hej, aj ja dúfam. Čau, šéfko."

Kroky smerovali preč zo spálne a stále sa vzďaľovali, až ich Skylar nepočul už vôbec. Po chrbte mu behali zimomriavky. Netušil, ako dlho ležal na mieste, bez pohnutia, takmer aj bez dýchania. Potom pomaličky otvoril oči.

V izbe bola tma, rovnako ako predtým. Mass spal, akoby sa nič nestalo. Ale niečo v izbe bolo inak.

Skylar ležal a čakal. Keď sa presvedčil, že ostal v byte naozaj sám, siahol po svojom telefóne na nočnom stolíku. Chcel si na ňom zapnúť baterku, ale na displeji bol prilepený štvorcový papierik.

Prehltol.

Nebol expert, ale ak sa k niekomu vlámali, väčšinou im nenechávali odkazy na telefóne.

Skylar opatrne odlepil papierik z displeja a zapol baterku.

Na papieriku stálo tlačeným písmom:

Cassandra Wallace.
Zajtra, 0:30, na rohu Štvrtej Avenue.
Rez cez obe predlaktia a brucho.
Nezabudni. Ide o život tvojej sestry, Beast.

Skylar sa čudoval, že srdce mu nevyskočilo z hrude. Nedávalo to zmysel, absolútne to nedávalo zmysel...

Rýchlo zdvihol hlavu, pozerajúc sa na objekt, ktorý v izbe pribudol a všimol si ho už v tme.

Na nočnom stolíku stála dlhá kovová vec v tvare písmena T. A na jednom konci mala štyri vystupujúce kruhy. S priveľmi známymi symbolmi – ruža, hviezda, pilulka s nožom a písmeno N.

Mal pocit, že sa povracia.

Lebo si zrazu spomenul.

Hm. Žeby sa obraz pomaly skladal? :D :D