Domov sa Cassandra dostala až na ďalšie ráno. Nečakala oslavu na svoje privítanie, ale myslela si, že sa jej bude Neal tešiť. Možno ironicky poznamená, že sa včera doma ani neukázala, ale bude rád, že ju vidí. Na jej prekvapenie na ňu čakal aj s otcom v kuchyni a nespokojne sa mračil.

Zarazene ostala stáť na prahu izby.

Neal v rukách pretočil výtlačok nejakých novín a potom ich položil na stôl. Cassandra podišla dopredu a nazrela do nich.

„Prečo?" spýtal sa len Neal.

Cassandra zaťala zuby. „Neal. Je to sprostý článok v školských novinách. Máš pocit, že to niekto číta?"

„Nie je to len sprostý článok v školských novinách. V tomto období je to veľký risk. A aha." Položil na stôl ďalšie noviny. Rozhovor, ktorý robila Cassandra pre školský časopis, teraz tkvel v miestnych novinách. A tie už možno niekto aj reálne číta.

„Je to maličkosť."

„Cass. V meste zabíja sériový vrah ženy ako ty. Mladé, ambiciózne. Vieš to rovnako dobre ako ja. Pozerala si sa na tie prípady rovnako ako ja. A predsa... urobíš niečo také nezodpovedné ako podáš ambiciózne interview?"

Zobrala do rúk noviny a zaryla do papiera nechty. Bola to hlúposť. „Neal, profesorka ma poprosila, aby som jednej babe zo žurnalistiky odpovedala na pár otázok ohľadom našej exkurzie. To zo mňa nerobí terč."

„Ale áno!" zvýšil hlas. V očiach sa mu zrkadlili skutočné obavy, ale Cassandru štvali. Fakt nemôže urobiť nič bez toho, aby do toho niekto nepchal svoj nos?

„Mala si sa na to aspoň opýtať," prehovoril konečne aj otec, ale nepozeral sa na ňu. Očami blúdil po dvoch novinách. „Navyše, školské noviny sú jedna vec. Ale teraz poskytnúť článok aj do ďalších... článok, v ktorom hovoríš aj o tom, že o pár rokov budeš sama riešiť veľké prípady..."

„Je to hlúpe!" skríkla Cassandra. Dochádzala jej trpezlivosť. „Desiatky, nie, stovky ambicióznych žien denne podávajú rôzne rozhovory a články pre verejnosť. Pre akého svätého by sa sériový vrah zameral na druhotriedny článok o študentke kriminalistiky? To je blbosť."

Verila svojim slovám a rozhodla sa to podčiarknuť aj presvedčivým dupnutím nohou. „Robíte z toho sprosté haló."

„Nerobíme," podotkol Neal. „Cass... neuvedomuješ si, že si pre vraha veľmi lákavým cieľom?"

„Prečo by som bola o niečo lákavejšia ako hocikto iný? Aha," prelistovala noviny a ukázala na ďalší článok. „Mladá vedkyňa Estelle McRiddle hľadá liek na rakovinu," prečítala. „Nemáte pocit, že toto je trocha lákavejšie ako moja školská exkurzia?"

„Ak by si bola len obyčajnou študentkou, tak áno," prikývol jej otec. „Ale ty si dcérou dvoch policajtov. A tvoj brat vedie vyšetrovanie tohto sériového vraha. Okolie vyšetrovateľa môže byť vždy ohrozené, ale takto presne zapadnúť do jeho vraždiaceho vzorca... je to vyslovená provokácia."

Cassandra od nervov pokrčila noviny v ruke. Nevedela, prečo ju to tak nahnevalo. Istý spôsobom si uvedomovala, že otec hovorí pravdu. Ale... bol to len hlúpy článok. Vôbec nemyslela na to, žeby sa to dostalo aj inam, ako len do školských novín. A keď hovorila o svojich plánoch do budúcnosti, ani na sekundu jej nenapadlo, že sú ambiciózne, alebo že sa tým môže vystaviť riziku. Možno sa hnevala na seba, že na to nemyslela. Mala sa profesorky spýtať, kam pôjde ten článok. Mala si dávať pozor na slová. Ale bolo to hlúpe. Ako mohla taká maličkosť ohroziť jej život?

Zhlboka sa nadýchla. „To je už jedno. Škoda je už napáchaná. Budem si dávať väčší pozor."

„To hej," skonštatoval Neal a skrivil tvár. Postavil sa zo stoličky. „Ostaneš doma aspoň týždeň."

„Čo?" vyprskla.

„V škole povieš, že si bola chorá. Ostaneš v byte, aby vrah nemal žiadnu šancu chytiť ťa. Vraždí síce v noci, ale to neznamená, že pri takejto príležitosti neurobí výnimku."

„Ty mi nerozkazuješ," napaprčila sa Cassandra. Asi prvý raz v živote sa na brata začínala naozaj hnevať. Nebol jej šéf. Za to, že bol o dva roky starší a neurobil takú hlúpu chybu.

„Ale ja áno," zamiešal sa do toho otec a tiež vstal. „Neal má pravdu. Bolo by hlúpe chodiť najbližšie dni po ulici. Sama a dokonca ešte aj v spoločnosti. Len by si ohrozila niekoho ďalšieho. Najlepšie bude, ak ostaneš sedieť na zadku v izbe a budeš sa modliť, aby sme Beasta chytili skôr, ako on chytí teba."

S tými slovami vyšiel z izby spolu s Nealom. Kedy sa z nich dvoch stali komplici? Cassandra podráždene zafučala. Bola dospelá. Mala právo ísť do školy, aj za svojim priateľom. Alebo hocikam inam.

„Nebudem rukojemníkom vlastnej rodiny," zašomrala si popod nos, kým si skladala veci vo svojej izbe.

*****

„Mala by si sa upokojiť," prehovoril Skylar a vošiel si voľnou rukou do vlasov. Chytala ho mierna migréna, ale inak sa cítil celkom dobre. Občas si uvedomil, že podvedome siaha po liekoch a keď si zakázal dať si z nich, ruky sa mu trocha roztriasli. To bolo fajn.

Po rozhovore s Nealom strávil niekoľko hodín intenzívnym štúdiom benzodiazepínov a ostatných látok, ktoré boli pribalené na papieriku k liekom. Neal mal pravdu. Väčšina z nich, ale hlavne benzodiazepíny vyvolávali bolesti hlavy, závraty a v podstate väčšinu symptómov, proti ktorým bojoval. Tiež mohli pri dlhom používaní vyvolávať silnú závislosť, takže Skylar sa mohol považovať za šťastlivca, že sa mu z nich len trocha triasli ruky.

Ale ak toto bola pravda a uvedomil si to ešte aj chlap, ktorý medicínu a farmakológiu nikdy neštudoval, tak ako to mohol prehliadnuť doktor Harvard? Alebo sa ani nepozrel na zloženie liekov, len veril svojmu nadriadenému a tak ich Skylarovi odovzdal? A ak..?

Jeho myšlienky prerušil napaprčený hlas Cassandry v telefóne: „Chcú ma držať doma. Viem, že to nie je hra, no aj tak..."

„Mala by si ich poslúchať," prerušil ju.

„Takže si na ich strane?"

Skylar si povzdychol. Istým spôsobom chápal Cassandrino roztrpčenie, ale nič proti tomu nezmohol. Jej rodina mala pravdu. „Pozri, viem, že ťa to neteší, ale prečo by si sa vystavovala zbytočnému riziku?"

„Každý deň, sa mi môže stať milión vecí. Šanca, že ma zabije práve sériový vrah..."

„Je dnes oveľa väčšia, ako včera alebo pred týždňom. Láska," ešte nikdy predtým ju tak nenazval, „urob mi láskavosť a ostaň doma. Nerebeluj. Nevystav sa zbytočnému riziku. Ak nie pre seba, tak pre tvojich blízkych."

Zdalo sa, že tie slová Cassandru zlomili, pretože nastalo dlhé ticho. A to bolo v jej spoločnosti ojedinelé. „Dobre," vydýchla porazenecky. „Ale tak nemôžem ísť ani k tebe. Kto na teba bude dávať pozor?"

Skylar sa srdečne zasmial. „Cítim sa lepšie, nepotrebujem pestúnku. Posledné dni mi je naozaj trocha lepšie."

„Naozaj?" počul v jej hlase ako sa rozžiarila.

„Áno, naozaj," usmial sa. Zatiaľ jej nechcel hovoriť o liekoch, aby jej nedával zbytočnú nádej. Chcel sa uistiť, že ich vyradenie mu naozaj pomohlo a nie len na istý čas stlmilo príznaky.

„To je úžasné," rozjímala sa Cassandra a presne si vedel predstaviť ako sa zrazu usmieva od ucha k uchu, oči jej svietia radosťou a voľnou rukou si poťahuje kučeravé vlasy. „Ak by si sa cítil lepšie, cez budúci víkend by sme si mohli naplánovať nejaký malý výlet. Neal by určite dal pozor na Massa. Dovtedy bude moje domáce väzenie u konca, a ak by sme šli mimo New York, tak by tie dve kvočky určite nenamietali. Čo ty na to?"

Skylara to zastihlo nepripraveného. Na výlete už nebol... už, ani nevedel ako dlho. Určite nie odvtedy ako u otca prepukla choroba. A to bol ešte na strednej škole.

A pri všetkých problémoch posledných týždňov mu ani nenapadlo, žeby si mohol s Cass proste odskočiť na výlet, užiť si pár dní voľna a byť jednoducho spolu. Nemal síce peňazí nazvyš, ale pre Cass... pre ňu by obetoval aj posledný ušetrený cent.

Asi pridlho mlčal, pretože Cassandra na druhej strane hovoru zneistela. „Alebo aj nie. Ak sa na to necítiš, alebo..."

„Nie, nie," rýchlo ju prerušil. „Len ma to prekvapilo. Máš nejaké nápady? Veľmi rád pôjdem."

A na chvíľu, kým Cassandra hovorila, bolo všetko v jeho živote v najväčšom poriadku.

*****

Z tých znakov zmagoriem, pomyslel si Neal a s povzdychom zhrabol papiere na jednu kopu a vypol svetlo vo svojej izbe. Mal by ísť spať. Normálne sa nevyspal už týždne a nebol si istý ako dlho ešte dokáže v tomto pohotovostnom režime fungovať.

Nemohol však zabudnúť na tie symboly. Aj keď zatvoril oči, videl pred sebou vypálené znaky do obetí. Museli byť kľúčom ku všetkému. Lenže ako?

Obsahovali dva písmená. S a N. Ak sa na to Neal pozeral trocha inak, mohli obsahovať aj písmeno O, pretože kruhov bolo veľa, a ktorékoľvek z nich mohlo reprezentovať práve O. a v tom prípade tie tri písmená tvorili slovo. Son. Syn. Ako to však so všetkým mohlo súvisieť? Alebo šlo o iniciály?

Neal sa zrazu vystrel. S O N. Poznal niekoho s tými iniciálkami.

Skylar O'Neill.

A ešte lepšie. Pilulka mohla pokojne symbolizovať Skylarov problém s liekmi a šerifská hviezda mohla znamenať to, že chodí s budúcou policajtkou, alebo dcérou policajta. A...

Nie.

Neal stopol svoje myšlienky. Toto bola hlúposť. Stretol Skylara a bol to fajn chlap. Určite nepôsobil ako niekto, kto by vo voľnom čase vraždil ženy. Navyše, keď mal tie svoje stavy, ledva žil. Určite by nemrhal svojou energiou na pobehovanie po meste a nočné vraždenie. A vraždy začali ešte skôr, než sa s Cassandrou spoznali. A aký idiot by umiestnil vlastné iniciály na každé miesto činu? Skôr to bola nejaká šifra.

Áno.

Muselo to tak byť.

*****

Skylar sa zobudil na zvonenie telefónu. Zdvihol ho bez toho, aby sa pozrel na číslo volajúceho. Tak trocha predpokladal, že je to Cassandra, až kým sa na druhej strane neozval mužský hlas.

„Dnes v noci. Tam kde vždy."

Tými dvoma strohými vetami volajúci položil skôr, akoby Skylar stihol čosi povedať.

Zmätene žmurkal na znova tichý telefón.

Niekto si očividne pomýlil číslo, napadlo mu a znova položil hlavu na vankúš.

Zaspal za pár krátkych sekúnd.

Hm, hm, hm.... nevyjadrujem sa, nechám vás teoretizovať :D :D