„Och Bože," zafrflala Cassandra a veľavýznamne sa pozrela na Skylara. „Vy chlapi a vaše egá..."

„Ale no tak," namietol Skylar a potiahol ju za ruku, až skončila na posteli vedľa neho. „Je mi fajn, naozaj."

„Neverím ti," povedala s dôrazom na každé slovo a vyškrabala sa do stoja s tým, že obmedzila dotyky na minimum. „Bojím sa o teba."

Skylar si povzdychol. Nebolo mu možno najlepšie, ale určite sa cítil viac vo vlastnej koži ako posledné hodiny. Odkedy sa pred Cassandrou zložil už nemohol zakrývať, že mu býva zle. Doktor mu pomôcť nedokázal a preto si jeho úžasná priateľka vzala do hlavy, že sa stane jeho pestúnkou. Spala uňho každú noc, chodila s ním na nákupy a pokiaľ bolo možné, trávila s ním v byte všetok čas. Na prednášky síce chodiť musela, no z nich šla rovno k nemu domov.

Na tento systém si veľmi rýchlo zvykol a nemohol sa sťažovať. Cassandra bola naozaj skvelá, nikdy sa s ňou nenudil, ale vedela prejsť aj do módu matky-medvedice, počas ktorého sa správala ako prehnane starostlivá mama.

Bolo to milé, to áno, ale teraz...

Cassandra mala na dva dni odísť kvôli nejakej veci zo školy. Šlo v podstate o exkurziu, ktorá sa týkala ich učebného plánu, ale mali na ceste stráviť aj jednu noc. A bola celá bez seba od strachu, že čoby sa mohlo so Skylarom za ten čas stať. Podľa jeho osobného názoru nič hrozné, maximálne by jednu noc strávil na podlahe v kúpeľni, ak by mu bolo veľmi zle. Cassandra však takú možnosť nepripúšťala.

Jej nápad bol taký trápny, až bol Skylar presvedčený o tom, že z toho nič nebude. Ale Cass ho zase raz prekvapila.

„Vážim si tvoje starosti, naozaj, ale..."

„Ale nič," prerušila ho. „Budeš počúvať ako dobrý chlapec. Navyše, Neal je už na ceste."

Áno, Cassandra naozaj prehovorila svojho staršieho brata na to, aby ten jeden deň prespal u Skylara a dohliadol naňho. Šialené? Rozhodne. Ale Cass sa nedala ukecať. A Skylar nemal ani poňatia, že prečo by chlap ako Neal Wallace, ktorý ho zjavne ani nemá rád, pristúpil na to, že bude robiť babysittera pre sestrinho frajera.

Bola to ponižujúca predstava.

*****

Neal sa cítil, akoby ho opúšťala časť seba samého. Možno sa Roya na začiatku obával, ale z vykľul sa z neho excelentný policajt a priateľ. A mentor. Roy ho naučil za tých pár krátkych týždňov viac, ako celá škola. Dal mu viac opory ako vlastný otec. Viac rád, než ktokoľvek iný. A teraz odchádzal.

Už dávno požiadal o preloženie do Phoenixu, aby bol bližšie k svojej dcére, ktorá si v tom ďalekom arizonskom meste založila rodinu. Chystal sa na odchod, odkedy sa poznali. A napriek tomu nebol Neal pripravený povedať zbohom.

Teraz spoločne stáli pred stanicou a Roy dával Nealovi posledné dobré rady. Tešil sa na sťahovanie, ale napriek tomu na ňom bolo vidieť, že je nervózny. Neal sa mu nemohol čudovať.

„Ako šéfovi tímu ti to ide perfektne," potľapkal ho po pleci. „Oveľa lepšie ako som čakal."

„Vďaka tebe," uškrnul sa.

„Možno na tom mám svoju zásluhu, ale neriadim to ja. Ver si. Dokážeš to."

To bol celý Roy. Samý optimizmus, aj keď sa mu v očiach odrážali obavy. „Dostáva sa mi viac podpory ako som čakal." Bola to pravda. Síce rešpekt kolegov si nezaslúžil, všetci dospeli k rozhodnutiu, že Beasta treba dolapiť aj za cenu toho, žeby im mal robiť šéfa Neal. Čo ho však najviac prekvapilo, bol detektív Marshall. Neal čakal, že naňho bude neskutočne nahnevaný a nebude s ním spolupracovať, bude mu podkopávať nohy pri každom pokuse niečo dosiahnuť. Ale on odložil súkromnú nevraživosť do šuplíka a zachoval si svoju profesionálnosť. Pracoval s rovnakým zápalom ako keď prípad ešte viedol.

„Všetci chcú, aby tento prípad konečne skončil. To je silnejšie ako zášť."

Neal prikývol v momente, ako vedľa nich zastavil žltý taxík a taxikár vykukol z okienka: „Roy Rowe?"

„To budem ja," prikývol Roy a znova sa otočil na Neala. „Asi nastal čas na rozlúčku."

Smutne prikývol. Natiahol ruku: „Bolo mi potešením."

Roy jeho vystretú dlaň ignoroval a roztiahol ruky v medzinárodnom znamení objatia. Neal mal chuť plakať, ale urobil ten posledný chýbajúci krok a s Royom sa objali. Jeho mentor ho potľapkal po pleci a o chvíľu objatie prerušil. Ruky však nechal na Nealových pleciach a hľadel mu do očí. „Verím tomu, že to zvládneš. Si dostatočne šikovný aj usilovný. Len to nevzdávaj, hej?"

Neal mlčky prikývol a Roy dodal: „A keby niečo, stále mi môžeš zavolať... budem len o dve časové pásma ďalej."

„Veľmi pekne ďakujem za všetko, Roy. Bez kamaráta ako ty... už by som to dávno vzdal."

Roy naňho žmurkol a nasadol do taxíka. Tesne predtým, akoby odfrčal do rušných ulíc New Yorku, Roy ešte povedal: „A dávaj si pozor. Veľa vecí v tomto prípade nesedí."

Neal si nebol istý tým, čo presne Roy myslel. Ale o možnosť opýtať sa na to prišiel, pretože taxík nabral rýchlosť a Roy zmizol.

Nemal teda na výber, chytil do rúk tašku s notebookom, ktorú mal doteraz voľne prevesenú cez plece a sám si stopol taxík, aby sa odviezol do bytu Skylara O'Neilla.

Na adresu, ktorú mu zadala Cassandra, dorazil len o polhodinku neskôr. Na to, že bola dopravná špička ako každý pracovný deň od štvrtej do šiestej, to bol dosť dobrý výsledok. Kým zaplatil taxikárovi, už prezváňal sestru.

Tá telefón ani nezdvihla, ale rovno sa objavila vo vchodových dverách jednej bytovky a mávala naňho akoby bol krátkozraký. „Však ťa vidím," vyplazil na ňu jazyk, keď bol už dosť blízko.

„Len som si chcela byť istá," zaškľabila sa Cassandra a potiahla ho dovnútra. Zamierili nahor po schodoch, preto sa Neal potešil, že sa musel trmácať len na tretie a nie niekam do haleluja.

„Neskutočne si vážim, že si súhlasil," usmiala sa naňho Cass, keď odomykala dvere. Správa sa akoby bola doma. Neala to vyviedlo z miery, ale nie tak ako čakal. Posledné dni sestru ledva vídal. A hoci mu z toho bolo smutno, jej úsmev to všetko vynahrádzal. Bola s týmto chlapom šťastná. A to bolo jediné, na čom skutočne záležalo.

„To nič," uistil ju a myslel to vážne. Že či noc prebdie nad papiermi tu, alebo doma, bolo jedno. Možno mu nové prostredie dokonca pomôže. „Navyše, čo by som neurobil pre svoju zamilovanú sestričku?"

Cassandra naňho zazrela a priložila si prst pred pery. Prekliala ho pohľadom, s ktorým by sa pokojne mohla vydávať za pomstychtivú bosorku s hladom po krvi.

Aha. Neal si to uvedomil v tom momente. Cassandra mu pred dvoma dňami povedala, že Skylara miluje. Tým ho donútila, aby s týmto babysittingom súhlasil. Ale o svojich citoch sa zjavne zabudla zmieniť mužovi, ktorého sa najviac týkali.

„Ešte si mu to nepovedala. Prečo?"

Sestra si podráždene vzdychla. „Chcela som. Ale má toho teraz veľa. Je dosť vynervovaný aj z vlastného stavu, nieto aby som mu ešte pridávala starosti s tým, že ako vážne náš vzťah beriem. Poviem mu to. Keď usúdim, že nastal čas."

Neal len prikývol a spoločne prešli do obývačky. Bola zariadená stroho – gauč, jedno kreslo, komoda, na ktorom stála telka a konferenčný stolík, na ktorom boli dve šálky. Na gauči už sedel Skylar. Vyzeral rovnako ako počas tých pár stretnutí, keď ho Cassandra priviedla na večeru, obed a občas ostal aj na raňajky. Jedinou zmenou bola bledšia pokožka a výraznejšie tmavé kruhy pod očami.

Pozdravili sa a všetci traja si sadli – Cass a Skylar na gauč, Neal do kresla. Nastalo ticho také trápne, až mal Neal pocit, žeby radšej privítal ďalšiu dávku výsmechu od kolegov.

Cass sa neozvala asi len preto, aby ich dvoch nechala zvyknúť si na seba. Neal by viac ocenil, ak by to nerobila.

Potom trápnosť prerazil obrovský pes, šuchtajúci sa do obývačky. Vyzeral tak trocha ako medveď grizly. Čiernu srsť mal dlhú aspoň ako vlasy Cass a hoci sa mu pri korienkoch ukazovali šediny, vyzeral dosť dobre. Prešuchal sa cez miestnosť a rozvalil sa – rovno Nealovi na nohy.

Ten to hneď využil a začal obrovskú príšeru hladkať. „Ako sa volá?"

„Mass," odpovedal Skylar. „Je kríženec novofunladna a anglického mastifa. Už má pätnásť rokov."

„Páni," vydýchol Neal a nadšene škrabal Massa medzi veľkými ušiskami. Obor si to zjavne užíval. „Cass, nikdy si sa nezmienila, že tvoj priateľ má psa."

Zaznel v tom aj kúsok výčitky. Neal vždy chcel psa. Vlastne rovnako ako Cassandra. Otec im to však nikdy nedovolil. Bol zástancom toho, že pes do bytu nepatrí a keďže celý život bývali v byte... nuž, pes neprichádzal do úvahy. Keby videl tohto grizlyho, zaberajúceho polovicu izby, asi by ho vystrelo.

Ďalšiu hodinu strávil tým, že počúval Skylarove príbehy o Massovi. O tom, ako sa ako malý zvykol skrývať v skrini a jeho sestra skoro dostala infarkt, keď zdvihla svoju chlpatú čiapku a zistila, že je to v skutočnosti pes. O tom, ako raz vyskočil na toaletu a vletel priamo do hajzlovej vody. O tom, ako raz ušiel v parku len preto, aby mohol pozerať vtáčiky v napájadle pre vodu.

Tých príbehov bolo naozaj veľa, no napokon sa Cassandra musela pobrať. Neal si nebol istý, prečo jej exkurzia začína večer, ale vedel, že ich čaká pomerne dlhá cesta a šofér autobusu asi chcel, aby mu banda akože dospelých počas cesty spala ako zarezaná.

Cassandra im kládla na srdcia, aby sa správali slušne. Akoby boli jej deti. Keď napokon odišla, Skylar objednal pizzu na večeru a trocha sa ešte rozprávali. Potom sa Neal začal hrabať vo veciach k prípadu.

„Napredujete nejako?" opýtal sa ho Skylar. Možno to robili len svetlá, ale Nealovi sa zdalo, že je ešte bledší ako doteraz.

„Pomaly," prikývol Neal. Nebolo to klamstvo, ale ani úplne pravda. Mali zopár nových stôp a niekoľko nových možností. Ale či niekam aj vedú? To zatiaľ netušili.

Skylar si sadol na gauč akosi príliš prudko. „Si v poriadku?" nadvihol Neal obočie.

Mávol rukou. „Zopár závratov prežijem. Vlastne si na ne už začínam celkom zvykať."

„Nie som si istý nakoľko je to dobrá vec," poznamenal.

„Asi nie," prisvedčil Skylar. „Ale kým mi viac nepovie doktor z mojich odberov, dovtedy to musím znášať."

Neal prikývol. Pamätal si, ako jeho matka pomaly umierala na rakovinu. Doktori robili čo mohli, ale po čase toho už nebolo veľa. A tak len čakali. A čakali. Až odišla. Pevne dúfal, že Skylara nečaká niečo podobné – len nekonečné čakanie na zázrak.

„Berieš niečo?"

„Čo?" nechápal Skylar.

„Myslím lieky," spresnil Neal, keď si uvedomil, že tá otázka mohla vyznieť celkom zvláštne. „Na tvoje momentálne problémy."

„Niečo beriem už dlhšie," priznal Skylar. „Lieky, ktoré mi doktor predpísal, aby sa u mňa znížilo riziku prejavenia Huntingtonovej choroby. A odkedy mám tieto problémy viac, dal mi niečo na bolesť. Viac vraj nezmôže, kým sa nedozvieme príčinu problémov."

Skylar sa sklonil a zo šuplíka konferenčného stolíka, ktorý si Neal doteraz nevšimol, vytiahol krabičku tabletiek. Krabička bola prevažne biela, bez nejakého názvu či označenia.

„Čo sú to za lieky?" zamračil sa. „Prečo nie sú označené?"

„Nie sú voľne prístupné," začal vysvetľovať Skylar. „Vlastne ešte nie sú úplne uvedené ani na trh."

Podal Nealovi krabičku. Bolo to divné. Podobnú sadu liekov ešte nevidel. „Môžem?" nadvihol obočie.

Skylar pokrčil plecami.

Neal krabičku otvoril a vytiahol fľaštičku, v ktorej bolo možno tak dvadsať tabletiek. Pozrel sa na pribalený papier a prekvapene zúžil obočie. Venoval Skylarovi skúmavý pohľad. „Si si istý, že toto nie sú lieky, ktoré ti tieto problémy spôsobujú?"

Skylar sa zamračil. „Prečo myslíš?"

„Pozri sa na zloženie," ukázal mu Neal papier. „Toto a toto... tieto látky patria do skupiny benzodiazepínov. Ak sa používajú dlhodobo, sú problémové. Ale celkovo majú rôzne vedľajšie účinky, medzi nimi aj únavu, ospalosť, úzkosť, alebo aj závraty. Nemáš náhodou práve takéto problémy?"

Prikývol so zatajeným dychom. „Odkiaľ to vieš?"

Neal sa poškrabal po hlave. „Moja bývalá bola študentka farmakológie. Často som jej pomáhal učiť sa na skúšky a no... niečo sa na mňa nalepilo. Navyše táto skupina liekov sa často používa ako utlmovač. Napríklad pred operáciou."

„Takže mi hovoríš, že kvôli nim mám tieto problémy?"

„Ja neviem," priznal Neal, ale v hlave sa mu už točili kolieska. „Príde mi to ako divné zloženie. Ale ešte divnejšie mi príde, že ti doktor nepovedal, aby si tieto lieky nebral, keď si mu opísal svoje symptómy."

Skylar vyzeral nervózne, možno aj rozrušene.

„Na tvojom mieste," uzavrel Neal a vložil všetko späť do krabice, „by som si od týchto vecí dal pauzu. Možno tvoj doktor nie je natoľko kompetentný ako sa môže zdať."

*****

Skylar v ten večer dlho premýšľal. Zvažoval svoje pre a proti. Jasné, vedel, že lieky môžu stáť za jeho problémami. Ale nemal to potvrdené. Ale ak si to myslel aj taký laik ako Neal a odrecitoval mu všetky vedľajšie príznaky tých benzo-vecí, tak sa nad tým musel seriózne zamyslieť. Lieky boli platbou za život jeho sestry. Ale čo ak jej v nemocnici ubližovali rovnako, ako Skylarovi tieto lieky? Ako sa mal z tejto situácie vyhrabať?

Myslel na konverzáciu, ktorú si nechcene vypočul: „Čo by som neurobil pre svoju zamilovanú sestričku?"

„Ešte si mu to nepovedala. Prečo?"

„Má toho teraz veľa. Nechcem mu ešte pridávať starosti."

Cassandra ho milovala. Nad tou možnosťou sa ani nezamyslel, kým ju nepočul. A uvedomil si, že to cíti rovnako. Jeho svet sa momentálne točil okolo vlastného slnka menom Cassandra Wallaceová. A on jej svojim stavom ubližoval. Nechcene, ale predsa. No ak mal teraz dôvodné podozrenie, že mu stav zhoršovali lieky... Akoby ich mohol aj naďalej brať?

S myšlienkou na Cassin krásny úsmev zobral dve tabletky a spláchol ich v záchode. Nikto sa nemusel dozvedieť, že ich prestal brať.

Hey! Takže, Skylar začína zisťovať, že nie všetko je kóšer :D ale či mu to pomôže, hmmmm :D