„Otec!" zasyčal so značnou dávkou nervozity. V skutočnosti sa od nej klepal na celom tele.

Konečne sa dostali do kancelárie Georgea Wallaceho a Neal mohol dať svoje rozčúlenie poriadne najavo. „Preskočilo ti?!" nikdy sa podobným tónom s otcom nerozprával. To bola Cassandrina parketa. Ona bola tá drzá, odvrávajúca. Ale na túto situáciu Neal nevedel nájsť zdvorilé slová.

Otec ho preklal pohľadom. „Správaj sa. Nie som len tvoj otec, ale aj šéf."

„Práve to tak nevyzerá!" skríkol Neal a rozhodil rukami. „Ako si mohol nováčika zasadiť na miesto šéfa vyšetrovania? To nedáva žiaden zmysel!"

„Ale dáva a ty to vieš tiež," odvetil obratom otec. „Sám si to povedal – niekto v polícii môže s vrahom spolupracovať. Alebo je priamo vrahom. A ak je to pravda, nemôžem dôverovať Marshallovi ani nikomu inému. Okrem vlastného syna."

„Ale to neznamená, že viem, čo robím!" Jeho hlas preskakoval, nadobúdal rôzne odtiene škriekavého tónu. „Neviem ani to, akoby sa malo viesť vyšetrovanie normálnej vraždy, nieto sériového vraha."

„Roy ti pomôže," odmávol to otec rukou.

„Roy ide o týždeň preč a už nikdy sa nevráti."

„Dovtedy ťa naučí všetko potrebné. Vidím, že vychádzate. Navyše, nie si sprostý, Neal. Hľadal si inde ako ostatní a prišiel si na spojitosť s novinami aj na možnú šifru."

Neal sa zarazil. Myslel si, že otec o tých novinách nevedel. Teda, vedel o nich, ale nie o tom, že túto spojitosť objavil on.

„To stále nič neznamená," namietol, ale hlas mu znel vlažne. Nemal dostatok argumentov okrem nelogického a hlúpeho.

„Ale áno, znamená," povedal otec a vkĺzol do rukávov svojho saka. „Teraz musím odísť, ale kým sa vrátim, rátam s tým, že tento fakt spracuješ ako dospelý muž. A premyslíš si, prečo to vlastne nechceš. Lebo podľa mňa za to môžu posmešky iných a nie to, že nie si dostatočne chytrý na to, aby si Beasta chytil."

*****

Neal sa do svojej kancelárie vrátil s plecami žalostne spustenými, so strhanou tvárou a rozstrapatenými vlasmi. Vyzeral dosť poľutovaniahodne. Asi sa tak aj cítil.

V kancelárii už sedel Roy za zapnutým notebookom a okolo neho stáli tri krabice plné osobných vecí. Neal sa zničene zrútil do svojej stoličky a schoval si tvár v dlaniach. Roy chvíľu mlčal a potom si odkašľal: „Povýšenie, čo? Ľudia sa väčšinou tešia."

Neal sa na svojho kolegu pozrel s totálnym zúfalstvom v tvári. „Ja som ne... nechcel som toto."

Roy na jazyku prevracal odpoveď hodnú chvíľu. Až mal pocit, že tým Neala privedie do zúfalstva. „Nechaj ma hádať. Povedal si otcovi o teórii, že v celom je zapletený aj policajt a preto sa ťa rozhodol urobiť šéfom vyšetrovania, lebo si jediný komu verí?"

„Hej," zamumlal Neal a pozrel sa von oknom. „Ale ja som to nechcel. Keby viem, ani ho na to neupozorním. Netuším ako vieš vyšetrovanie, Roy."

Roy sa poškrabal po dvojdňovom strnisku a chvíľu váhal s odpoveďou. Popravde, celá situácia mu nedávala zmysel. Ale videl na Nealovi, že to ním otriaslo. Ak chce toho chlapca udržať aspoň trocha pri zmysloch, nemôže sa zdôveriť s vlastnými obavami.

Georgea dlho poznal. To, že vložil svojho syna do tímu ho až tak neprekvapilo. Predsa mu chcel pomôcť a Nealova prítomnosť tímu naozaj prospela. Hoci si to ostatní veľmi nechceli pripustiť. Ale urobiť nováčika hlavou vyšetrovania sériového vraha... to bolo šialenstvo, či už šlo o syna alebo nie. Áno, Neal prispel k prípadu, ale nepoznal základy. A bez toho sa vyšetrovanie nedalo viesť.

Roy si musel priznať, že jeho kamarát George Wallace bol po smrti manželky roztržitý. Často sa správal inak, zvláštne a pretrhol bežné kamarátske vzťahy. Ale...

Pokrútil hlavou a prinútil sa na Neala usmiať. „Priznávam," začal, „nie som si istý, ako si to tvoj otec predstavuje, ale ak už táto situácia vznikla, vyťaž z toho maximum. Kým som tu, pomôžem ti. Naučím ťa, čo sa dá. A hm, hovoril si, že tvoja sestra študuje kriminalistiku?"

Neal rýchlo prikývol, ale nepovedal ani slovo.

„Zober si jej poznámky, učebnice. Budeš si musieť naštudovať ako presne také vyšetrovanie prebieha."

Neal si zúfalo povzdychol. Potom prikývol. „Ďakujem, Roy."

Roy mávol rukou. „To nič. Nejako to vyriešime. Ale musíš sa snažiť. Prestaň sa zožierať tým, čo tvrdia alebo si myslia iní. Nezáleží na tom, jasné? Jediné na čom skutočne záleží je to, aby sme Beasta chytili a už nikto neprišiel zbytočne o život."

Chvíľu to trvalo, ale napokon Neal odhodlane prikývol.

*****

„Musím sa ponáhľať domov," zamrmlala Cassandra a rýchlo si do tašky hodila svoje veci. „Otcovi už totálne preskočilo."

„Čo sa stalo?" zisťoval Skylar a hladkal pritom Massa za ušami. Jeho prsty sa strácali v tmavej kožušine.

„Urobil z Neala vedúceho vyšetrovania," zavrčala Cass a rovnakou vervou hodila do kabelky aj poslednú učebnicu. „Totálne mu šibe. Brat na to nie je klasifikovaný a to vyšetrovanie ho aj tak oberalo o nervy a spánok. Nechcem si ani len predstaviť ako to bude prežívať teraz."

Z tej predstavy sa Skylarovi urobilo zle. Nováčik má vyšetrovať prípad sériového vraha? To bola hlúposť. Vedel to aj bez titulu.

„Môžem nejako pomôcť?"

„Kiežby," povzdychla si Cass a zapravila kučery za uši. „Jediné čo môžem urobiť je to, že pripravím Nealovi pekne dlhú prezentáciu zo základov vedenia vyšetrovania a prichystám mu svoje zošity a knihy. Ale aj to bude hlúposť, pretože ako som už hovorila, teória sa nerovná praxi."

„Hmm."

„Asi tak," zašomrala a predtým ako si natiahla sveter pohladkala Massa medzi ušami. Končekmi prstov sa dotkla Skylarových rúk a prebehol medzi nimi záblesk energie. Skôr akoby k nej Skylar zdvihol pohľad, ho už držala za golier trička a priťahovala ho k bozku.

Bolo medzi nimi toľko nespútanej chémie, až sa z toho Skylarovi točila hlava. Ich bozk nebol krátky na rozlúčku. Bol hlboký a vášnivý, akoby mali o chvíľu skončiť v posteli. Ale Cassandra sa ovládla, odtiahla sa, frkla Skylara do končeka nosa a usmiala sa. „Musím ísť. Zajtra... no, neviem či prídem. Bude to závisieť od Neala, ako na tom bude. Ale pokúsim sa ujsť."

Skylar jej chcel povedať, aby bola pokojne s bratom, ale predstava spoločne stráveného času bola lákavejšia. „Hmm, budem sa tešiť," zazubil sa len napokon ako nadrogovaný tínedžer. Cítil sa s ňou jednoducho ako na vrchole sveta.

Bohužiaľ, ten pocit veľmi rýchlo pominul, keď Cassandra odišla. Skylar chcel pozerať televíziu, spraviť si niečo na večeru a potom sa trocha venovať dizajnu pre začínajúcu firmu s prírodnými liečivami. Ale po niekoľkých minútach ho rozbolela hlava tak silno, až mu prišlo zaťažko hľadieť aj na obrazovku.

Vypol telku a chcel prejsť do kuchyne, aby si nalial pohár vody. Len čo sa postavil, svet okolo neho sa roztočil. Musel sa zachytiť sedačky, aby nespadol. Zorné pole sa mu rozmazalo a zatackal sa napriek tomu, že sa držal. Mass dvakrát zaštekal ohromným hlasom a ďalšie, čo Skylar pocítil bolo, ako ho jeho verný kamarát podopiera.

Podarilo sa mu odtackať do kúpeľne. Opláchol sa studenou vodou a zrak sa mu trocha vyjasnil. Mass skučal vedľa neho akoby sa pýtal: Čo ti je?

Skylar sa bál. Neskutočne sa bál toho, že keď konečne začal byť šťastný aspoň v jednom smere života, tak mu to vezme choroba, ktorá zničila otca aj sestru.

Zviezol sa na chladnú zem a sedel tam, kým bolesť hlavy trocha neustúpila.

Ahojte! Rozhodla som sa trocha vrátiť k starým tradíciám a ako poďakovanie za čítanie a komentovanie príbehu vám budem po jednotlivých častiach dávať venovania, aby som sa vám troška odvďačila :D