13.│Tajomný doktor, 2021
Interiér reštaurácie pôsobil... tmavo. Neal výstižnejšie slovo nenašiel.
Nábytok bol z takého tmavého dreva až vyzeral čierne. Nebol si istý, či je to fakt farba dreva, alebo či je to len tak šikovne vymaľované. V takých tónoch sa však niesol aj zvyšok reštaurácie. Strop podopierali drevené stĺpy (áno, rovnako tmavé) a steny boli vykladané sivo-čiernym kamením. Vyzeralo to trocha ako jaskyňa prispôsobená na bývanie. Neal však musel uznať, že keď pri západe slnka presvitali lúče cez veľké okná na západnej strane reštaurácie, interiér zrejme vyzeral krásne a pôsobil skôr teplo, než tmavo.
Neal podišiel k pultu, za ktorým sa zvŕtala mladá servírka. Mala pekné mandľové oči a tmavé vlasy, ktoré jej trčali z drdolu.
„Dobrý deň," pozdravil ju Neal a vykúzlil úsmev. Trocha ho to zabolelo, pretože po včerajšom incidente mal rozrazenú dolnú peru.
„Dobrý deň," usmiala sa čašníčka. „Čo si prosíte?"
„Skôr by som mal otázku," začal Neal. „Včera som tu mal mať schôdzku a..."
„Včera?" prerušila ho čašníčka. „Včera som tu nebola, zrejme vám nebudem môcť pomôcť."
Dopekla.
„Hm. A je tu dnes nejaká obsluha, ktorá tu včera bola?" odvážil sa spýtať.
Dievča sa zamyslelo. „Ale áno," prikývla po chvíli. „Ale Rose má práve obednú prestávku. Chcete na ňu počkať?"
„Bol by som rád, áno," prikývol Neal a usadil sa na stoličku pri pulte. „Dáte si zatiaľ niečo?"
Po chvíľke váhania si objednal kávu s extra dávkou cukru. Jeho krvnému tlaku sa to páčiť nebude, ale potreboval niečo, čo ho udrží v bdelom stave. Musel byť v strehu. Ak včerajší atentátnik vie o tom, že sa tu včera mali stretnúť, tak možno sleduje reštauráciu.
Pristála pred ním pariaca sa káva a potom z kuchyne vyšla ďalšia servírka. Mala rovné čierne vlasy zastrihnuté pod bradu, oči mala jasné modré a na dekolte sa jej vynímalo komplikované tetovanie. Mohla mať tak do dvadsaťpäť rokov, čiže rovnako ako tá hnedovláska. Tá si ju akurát všimla. „To je Rose. Zavolám ju."
„Ďakujem."
Čašníčka odcupitala a pustila sa do rozhovoru s Rose. Tá vrhla na Neala taký pohľad, až mu naskočili zimomriavky. Rozhodne nepôsobila tak prívetivo ako hnedovláska.
Ale keď k nemu dvojica prišla, aj Rose sa usmiala. „Ako vám môžem pomôcť?"
„Mali ste službu včera poobede?"
„Áno," prikývla. „Až do záverečnej. Stratili ste niečo?"
„Eh, nie," pokrútil Neal hlavou. „Ide o to, že som tu mal mať včera schôdzku s istým mužom. Išlo o dosť dôležitú záležitosť, ale okolnosti mi znemožnili prísť. Preto sa chcem spýtať, či ste si včera nevšimli niekoho, kto by tu sedel pomerne dlho a čakal na spoločnosť."
Rose sa čiernymi nechtami poškrabkala po hlave. „Čudovali by ste sa koľko ľudí tu darmo čaká na partnera."
„Nešlo o rande," ohradil sa Neal a mal pocit, že sa mu do líc nahrnulo kúsok tepla. „Išlo o pracovnú schôdzku."
Rose sa oprela o pult, tvárila sa zamyslene. „Bol tu včera jeden muž," začala pomaly. „Celý večer pil pohár s vodou a tvrdil, že čaká na obchodných partnerov. Mohol to byť on?"
„Myslím, že áno," prikývol Neal. Mozog mu pracoval na stodesať percent. „Vedeli by ste mi povedať ako vyzeral, čo mal na sebe?"
Rose a hnedovláska si vymenili nervózne pohľady. „Obávam sa, že nám neprináleží o takých veciach hovoriť cudzincom," prehovorila hnedovlasá.
„To je v poriadku. Môžete to brať aj ako otázky na svedkov." Neal vytiahol telefón a našiel si screenshot svojej policajnej legitimácie. Tá momentálne neplatila ani v Phoenixe, nieto ešte v New Yorku, ale dúfal, že čašníčky to nebudú chcieť skúmať.
Náhle si vymenili úplne iný druh pohľadov a potom hnedovláska pokrčila plecami. Slova sa zase ujala Rose: „Bol trocha viac pri tele, mal dosť mäsitú aj tvár. Bol aj celkom vysoký... hm, keď sedel na stoličke pri stole, tak mi siahal asi po plecia. Mal na sebe slabomodrú košeľu, jemné sivé fúzy... a rovnaké vlasy, hoci ich už veľa teda nemal. Bol okolo päťdesiatky... možno mu to dokonca ťahalo na šesťdesiatku. A mal také okuliare s kruhovým rámom, takmer ako Harry Potter."
Neal si to urýchlene všetko zapísal. Nebol si istý ako mu to pomôže, ale lepšie tieto informácie ako žiadne. „Meno alebo niečo nezmienil?"
Rose pokrútila hlavou. „Stále opakoval len to, že čaká na obchodných partnerov. Na koniec celkom nahnevane odišiel."
„Dobre, ďakujem vám veľmi pekne. Pomohli ste mi." Neal sa usmial najmilšie ako dokázal s tou natrhnutou perou.
Rose sa ospravedlnila a odišla obsluhovať ostatných hostí. Hnedovláska ostala pri pulte, kým Neal pomaly dopíjal kávu a snažil sa prísť na to, ako s tými informáciami naložiť.
*****
Neal sa vrátil do svojho nového bydliska, ktoré v duchu začínal nazývať Domom vetra. Naozaj, to pískanie cez prázdne izby bolo až neznesiteľné. Viac sa mu páčila predstava, že ide o nejaký magický veterný dom, než fakt, že spáva v rozheganej budove bez okien, ktorá je príliš odporná ešte aj na to, aby v nej strašili duchovia.
Na jeho matraci bola v klbku stočená mačka. „Mám pocit, že ty si to užívaš," povzdychol si Neal, sadol si na okraj matraca a poškrabkal Tuláčku medzi ušami. Ona len pomykala ušami akoby presne vedela, kto ju škrabká.
Neal mal zvieratá rád, ale s mačkou ešte nikdy nežil. Pri Phoenix si zvykol na psa, ale zdalo sa mu... nuž, s mačkou bolo asi menej problémov.
Kým jeho Tuláčka spala, Neal si dookola čítal opis Rose. Do mobilu si stiahol aplikáciu (musel preto vyjsť a prejsť sa po ulici, aby chytil nejaké Wi-Fi) a zadával do nej atribúty svojho doktora.
Získal aspoň hrubý náčrt toho, ako mohol ten pán vyzerať, hoci Neal trocha smutne musel uznať, že takých mužov mohlo byť v celom New Yorku niekoľko stoviek. Pomerne dobrou pomôckou mohli byť okrúhle okuliare, ale tie si mohol doktor dať len preto, aby ľudí okolo seba trocha zmiatol.
Zatiaľ však nič lepšie nemal.
Rozhodol sa, že počas dňa bude sledovať okolo reštaurácie. Podľa slov Leona, si miesto vybral doktor a to znamenalo, že buď tam už niekedy bol, alebo býval neďaleko. Preto bola pomerne vysoká šanca toho, že ak ho niekde Neal zazrie, bude to okolo reštaurácie. Boli to slabé vyhliadky – ale lepšie ako žiadne.
Ahojte!
Nová časť ako som sľúbila :D cez týždeň sa mi podarilo jednu kapitolu dopísať, čo síce nie je neviem aký obrovský výkon, ale rozhodne lepší ako predošlé týždne :D
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top