Vyšetrovanie uviazlo v slepom bode.

Neal – a zrejme aj ostatní – tak trocha dúfal, že vodítko s novinami pomôže tomu, aby vraha chytili. Ale od nájdenia tejto stopy uplynuli už vyše tri týždne a polícia stále tápala tam, kde bola.

Problém bol v tom, že nech hľadali ako chceli, nenašli všetky mená v jednom druhu novín. Väčšina z nich síce figurovala v The New York Times, ale štyri ženy sa našli len v ďalších. To, že v hre boli rôzne publikácie, im veci neuľahčovalo. Pátrali v novinách každý deň, aby našli potenciálne budúce obete, ale žien bolo priveľa. Len tento druh novín vychádzal každého ráno a kupovalo si ich sedemdesiat percent Newyorčanov. V novinách bolo vždy niekoľko bežných hlásení a prázdne miesta boli vyplnené rôznymi interview a správami. Do týždňa sa takto hovorilo o asi desiatich ženách, ktoré mohli byť ďalšou obeťou. Len z článkov z Times. Potom tam bola tá maličkosť s Lucy Straussovou – obeťou mohla byť aj šikovná redaktorka, alebo žurnalistka. A potom tam bol tucet ďalších novín, ktoré mohli ponúknuť Beastovi inšpiráciu.

Na začiatku si mysleli, že v hre sú len väčšie noviny, ale odkedy tento fakt odhalili, udiali sa dve ďalšie vraždy. Jedna bola z Timesu, ale ďalšiu hľadali tri dni, kým s ňou našli článok v menších novinách z Bronxu. Jednoducho – výber bol úplne nevyspytateľný a polícia tápala rovnako ako doteraz.

Morálka vyšetrovania sa zmenila len o malý kúsoček. Nealovi sa kolegovia ďalej posmievali, ale bolo to iné. Niektorí čušali, akoby prehodnotili svoje doterajšie správanie. Iní posmešky vytuningovali na ešte vyššiu úroveň. Jedno ráno, počas cesty do kancelárie, si neuvedomil, že nejaký idiot potrel vchod do kancelárie masťou. Neal sa ešte nikdy väčšmi nezrúbal a aj po takmer týždni ho stále pobolievalo zápästie, ktorým sa snažil pád stlmiť. To bola posledná kvapka. Jeho zahanbenie prerástlo v hnev. Nech bol akokoľvek neschopný, neužitočný alebo privilegovaný, toto si jednoducho nezaslúžil. Každý si zaslúžil základný ľudský rešpekt. A Neal mal pocit, že túto výsadu od neho odňali.

K hlúpej situácii, v akej sa nachádzal, nenapomáhala ani Cassandra. Teda, snažila sa mu pomôcť. Prechádzala s ním hlásenia, hľadali ďalšie stopy. Ale hocikedy na chvíľu prestala rozprávať, zasnívane sa zahľadela von oknom a začala hovoriť o svojom novom priateľovi. A ten mal prísť dnes večer na návštevu.

Neal nebol nadšený. Chcel svoju sestru chrániť, hoci si uvedomoval, že to Cassandra nepotrebuje. Bola silnejšia než kedykoľvek bol on.

Na druhej strane, otec skoro skákal od radosti. Už istý čas naznačoval, žeby mala Cassnadra robiť niečo so svojim životom. Mala vek na to, aby sa odsťahovala s priateľom, vzali sa, založili si rodinu. Neal mal pocit, že je to pokrytecké. Svoje deti meral dvoma rozličnými meradlami. Keď mal Neal naposledy frajerku, otec to nepodporoval. Vraj sa mal sústrediť na kariéru, až potom na rodinu. A to bol Neal o dva roky starší ako Cass. Bolo to hlúpe.

Ale Cassandra sa posledné dni vznášala od šťastia. Nech bol ten jej chlap ktokoľvek, učaroval jej ako ešte nikto.

Neal prestrel stôl pre štyroch, kým Cassandra pracovala na posledných úpravách večere. „Neal?" oslovila ho zrazu.

„Prosím?"

„Budeš k nemu dobrý, že áno?" Počul, ako sa k nemu otočila, tak na chvíľu nechal prácu aj on a pozrel sa na ňu. Bola krásna. Vlasy mala upravené, nie rozhádzané ako zvyčajne. Na tvári mala jemnú vrstvu šminku, vďaka ktorej pôsobila ako čerstvo otvorený púčik kvetu. Kedy jeho sestra takto dospela?

„Prečo by som nemal byť?" položil otázku. Nebol síce nadšený, ale drámu robiť rozhodne nechcel. Tej mal dosť v práci.

Cassandra si vzdychla, podišla k nemu a položila mu ruky na plecia. „Viem, že nie si nadšený. A že sa ti nepáči, že otec nadšený je. Ale daj mu šancu. Je to skvelý chlapík."

„Nemám v pláne kaziť vám to," bránil sa Neal. „Je tvoja vec, s kým sa stretávaš. Si dospelá."

„To aj ty," štuchla ho do boku. „Mal by si si nájsť frajerku. Bol by si šťastnejší."

„Sotva," odfrkol a vrátil sa k stolu. S poslednou to teda nedopadlo najlepšie. Miriam bola z istého hľadiska skvelá – krásna, múdra a ambiciózna. Dokonca natoľko, že akosi zabudla na existenciu Neala. V jeden deň sa prestala ozývať a keď ju o týždeň konečne dostihol, už mala nového frajera. Asi jej to vyčítať nemohol, keďže ten frajer bol jej dlhoročný najlepší kamarát a Neal mal od začiatku podozrenie, že kamarátstvo nie je práve to, po čom túžia... ale na tom nezáležalo. S Miriam to ani tak nikdy nikam neviedlo. Jej študovanie farmakológie ju uberalo o všetok voľný čas a ťažko sa s ňou udržiaval nejaký zmysluplný vzťah.

Všetko bolo pripravené na hosťa, keď zazvonil zvonček. Cassandra sa ponáhľala otvoriť a Neal fakt netušil, či ju už zažil takúto nadšenú. Asi ani nie.

Snažil sa krotiť svoju zvedavosť, ale napokon aj tak musel nakuknúť do chodby, aby ich hneď uvidel. Už si veľkodušne rozdávali bozk. Chlap bol o pár centimetrov vyšší ako Cassandra, ale to nebol nijaký úspech, keďže sestrička mala meter šesťdesiatpäť. Inak povedané, jej objav nebol najvyšší. Mal celkom bežný odtieň hnedých vlasov a keď od Cass zdvihol pohľad, Neal si všimol, že oči má podobne hnedé. Bol to celkom bežný vzhľad, ale spolu s milým úsmevom, ktorý mu trónil na úzkych perách, vyzeral trocha uličnícky, akoby sa chystal schmatnúť najbližšiu cennosť a ujsť s ňou cez okno. Bol vyšportovaný – nemal svaly, ktoré by naháňali strach, ale jeho postava prezrádzala, že sa udržiava vo forme a zrejme má aj nejakú silu.

Neal musel svojej sestre uznať, že si rozhodne nevybrala Quasimoda.

Cassandra mu zobrala koženú bundu, zavesila ju a potom sa zavesila naňho. A už ho viedla dnu, tak sa Neal stiahol späť do obývačky.

„Neal, oci... predstavujem vám svojho priateľa, Skylara O'Neilla. Skylar, toto je môj brat Neal," podali si ruky. Stisk mal pevný. „A toto je môj otec, George Wallace."

Po kole predstavovania sa, ich Cass odviedla do kuchyne a pousádzala. Naservírovala jedlo ako dobrá gazdiná, ale v istom momente sa jej Neal rozhodol pomôcť. Bolo to prirodzené, vždy si pomáhali. Cassandra nad jeho gestom prevrátila očami, ale usmievala sa ako nadrogované slniečko. Bola fakt šťastná a spokojná.

Neal jedol mlčky, ale otec viedol rozhovor. Pýtal sa Skylara na rodinu (mal len sestru), na prácu (ktorá nebola bohviečo), vzdelanie (ktoré bolo ešte biednejšie), dokonca sa spýtal aj na bývalé priateľky. Pri tej otázke traja skoro vyprskli cestoviny cez nos.

„Ehm, no. Veľa bývaliek nemám," zamrmlal Skylar a vrhol opatrný pohľad na Cassandru. Toto asi nebola téma, ktorú by už riešili. Predsa, ako dlho sa poznali? Mesiac?

„A prečo nie?" pokračoval vo výsluchu otec. Podľa Neala bolo jasne vidieť, že je detektív. Chytal sa každého detailu. A zdalo sa, že si to začína naplno uvedomovať aj Skylar. Nealovi ho bolo na chvíľu dokonca ľúto.

„Nebol čas," zamrmlal Skylar.

„Čím si bol natoľko zamestnaný?"

„Oci..." snažila sa ho brzdiť Cassandra, ale rovnako ako Neal, aj ona vedela, že ak sa raz dostane do švungu, niet zastavenia. Neal si matne spomínal na výsluchy, ktoré viedol, keď sa z chladničky stratil jeho obľúbený dezert.

Skylar sa však nedal chytiť: „Rodinou, pane. Môj otec bol dlho chorý, predtým ako umrel. Musel som sa postarať oňho a aj o sestru."

„Asi si to nezvládol veľmi dobre ak umrel."

„Oci!" pohoršene skríkla Cassandra. Aj Neal si uvedomoval, že toto ich otec prepískol. Predsa aj on sám vedel aké je to kvôli chorobe prísť o milovanú osobu.

No Skylar pokrútil hlavou. „Na liečenie Huntingtonovej choroby neexistuje osvedčená metóda. Možno ak by som dokázal čarovať, tak by som ho zachránil. Bohužiaľ, chorobu mu diagnostikovali už dosť neskoro. Šlo to s ním z kopca veľmi rýchlo."

Neal mal pocit, že musí zasiahnuť skôr, ako si jeho otec zase rypne. „To znie hrozne. Sami vieme aké je to žiť s neliečiteľným chorým. Určite bolo ťažké postarať sa o rodinu."

Nechcel si to ani predstaviť. Ak by pred pár rokmi otec ochorel a Neal by sa mal postarať o Cassandru... nevedel, či by to zvládol. Asi nie. Zrejme by a skôr Cassandra starala oňho.

Neal vnímal, že sa naňho Cassandra vďačne pozrela cez stôl.

Otec ešte neskončil: „Nie je to ľahké, veru. Ale, Skylar, nie je Huntingtonova choroba dedičná?"

Ešte aj Neal vnímal ako zamrzol vzduch v kuchyni. Toto bol úder pod pás.

Skylar viditeľne pobledol. „Istým spôsobom," prikývol po chvíli váhania a v rukách žmolil servítku. „Šanca chytenia je okolo päťdesiat percent."

Otec si odfrkol, akoby sa tým všetko vysvetľovalo. Bolo načase s tým niečo robiť. „Choroba ľudí nedefinuje. Navyše, päťdesiat percent nie je tak veľa. Čo, Cass?"

Cassanda horlivo prikývla. „Polovica. To nie je veľa. To ťa s rovnakou istotou ráno prejde taxík."

Neal vyprskol. A všimol si, že zrazu aj Skylar maskuje úškrn. Takže už mal možnosť zoznámiť sa so šialenými teóriami pravdepodobnosti Cassandry Wallaceovej.

„No," snažila sa Cassandra zmeniť tému, „kto si dá dezert? Piecť neviem, takže sú to dobré kúpené zákusky."

Radšej nikto nepovedal nie.

Ospravedlňujem sa za meškanie novej časti, ale dni dajako ubzlikli :D chuť do písania ma ešte stále nedohnala, ale dúfam - v dobro príbehu aj vlastnej bakalárky - že to čoskoro prejde :D zatiaľ si užite túto časť :D